16. decembra zavítal legendárny OLYMPIC v rámci Olympic Tour aj do Bratislavy. Pred takmer zaplnenou sálou Domu odborov, kde sledovali koncert zástupcovia troch generácií, predviedli dvojhodinový koncert, ktorý pozostával z takmer 30 skladieb.

 

Líder Petr Janda sa vo viacerých rozhovoroch vyjadril v zmysle, že kapela bude fungovať ďalej, čím zrejme neurobí radosť ich kritikom. A práve pri Jandovi sa pristavím ako pri prvom. Je obdivuhodné, ako vo svojich sedemdesiatich štyroch rokoch zvláda živé vystúpenia. Petr k spevu nepotrebuje žiadne barličky, nové texty i skladby staré 40 rokov odspieval spamäti. Počas koncertu skvelo intonoval, hra na gitare bola takisto bezchybná, pričom za zmienku stojí, že Janda má schopnosť písať nielen technicky náročnejšie sóla, ale aj melodické, avšak aj tie zdanlivo technicky jednoduché majú svoju „farbu a vôňu.“ Jandovi skvelo sekundoval vynikajúci basgitarista Milan Broum, ktorý je v kapele už od roku 1975. Broum ovláda „slapovú“ techniku, jeho basgitara nie je len doprovod, rockové basové linky striedajú divoké jazdy po hmatníku. Čo by dali mnohé kapely za takéhoto inštrumentalistu... Ani zvyšok kapely za ním rozhodne nezaostáva. Klávesák Jiří Valenta mal k dispozícii 3 klávesy, v niekoľkých skladbách (Otázky, Želva) zahral aj na flaute a fúkacej harmonike. Nováčik v kapele, 43-ročný bubeník Martin Vajgl, nahradil v roku 2013 zosnulého Milana Peroutku. Ak kapela stavila práve na skúseného Vajgla, urobila dobre. Bubeník fungoval spoľahlivo počas celého koncertu. Za zmienku stojí, že všetci členovia kapely podporovali Jandu svojimi vokálmi. Petr Janda sa nebál do setlistu zaradiť ani novinky, ktorých odznelo približne päť (napr. Já nejsem zlej alebo Kámen, co sa valí), vrátane skladby Amoleta, na ktorú natočili aj videoklip. Samozrejme, odzneli aj „evergreeny“ ako Slzy tvý mámy, Jasná zpráva, Želva, Dávno či Jednou. Priaznivcov rockovej muziky určite potešili pecky ako Když ti svítí zelená, Kanagom či Proč zrovna ty.


spustiť video spustiť video

Čo prekvapilo, bolo minimalistické vybavenie pódia. V dobe, keď sa mnohé kapely pýšia množstvom kamiónov, ktoré im vezú aparatúru, v dobe, kedy tieto kapely tvrdia, že divák si dnes údajne vyžaduje „špičkovú šou“ (čím sa s obľubou ospravedlňuje astronomická výška vstupného), na koncerte Olympicu – azda najslávnejšej českej kapely – chýbali zobrazovacie jednotky, pompézne svetlá či dym. Dokonca aj logo či transparenty. Páni z Olympic mali pri sebe iba kombá, stavili na inštrumentálne umenie a skladby, ktoré preveril čas. Na pódiu chýbali dokonca odposluchy a u členov kapely som nezaznamenal ani použitie „in ear“. Ako sa „počuli“, mi je dodnes záhadou, jedine klávesák Valenta sa niekoľkokrát počas koncertu dorozumieval so zvukárom a žiadal si korekciu Jandovho spevu či gitary.

 

Organizátorom koncertu bolo Teatro Wüstenrot, ktorého domovským sídlom je Dom odborov. S touto budovou, ktorá bola postavená ešte za socializmu, sa spájajú rôzne spomienky tých skôr narodených a aj preto si na predvianočný koncert českej legendy našli cestu spomínané tri generácie, vrátane početného zástupu seniorov. Nevýhodou priestorov však je, že medzi pódiom a prvými miestami na sedenie je minimálny priestor, čo má za následok skôr komornejšiu atmosféru (diváci sedia). Napriek tomu celá sála vyprevádzala Olympic za búrlivého potlesku a „standing ovation“, následkom čoho boli dva prídavky (dokopy 3 skladby).

 

V roku 2017 oslavuje Olympic 55 rokov založenia kapely. Je to úctyhodné číslo a pred vytrvalosťou Petra Jandu zostáva iba „smeknout klobouk“.

 

Autor fotografií: Ľuboš Drozd