Mrazivý sobotňajší večer nedával nijak extra veľa dôvodov, prečo by mal človek vystrčiť nos z domu. Našli sa však ľudia (vrátane mojej maličkosti a kolegu Dema), pre ktorých mínusové teploty neboli dostatočne dobrým argumentom pre vynechanie parádnej akcie s názvom UG Ecstasy fest. V pivárni U Greka (až teraz mi doplo, že to UG v názve nemusí byť len underground) sa 23. januára konalo už 26. pokračovanie. Čo sa týka metalových koncertov, Prešov je na tom už nejaký ten piatok dosť biedne. Preto ako pokropenie svätenou vodou pôsobila informácia, že sem zavítajú tri brutálne spolky z rôznych kútov Slovenska. Naše dojmy a viac či menej trefné poznámky si môžete prečítať na nasledujúcich riadkoch. Za fotografie ďakujeme Stephenovi.

 

Demo: No, samozrejme, ako ináč, mňa zima prekvapila ešte viac ako prešovských cestárov, a tak som na koncert meškal. Z prvej kapely som zaregistroval posledné tóny a bolo po paráde. Dosť ma to v tom momente zamrzelo už len preto, lebo všetky zúčastnené kapely mali zvučné mená, ktoré sú už nejaký ten rok na scéne a majú aj slušný počet fanúšikov aj inde ako na Slovensku. Ocitol som sa v country klube, ktorý na tento štýl muziky očividne pripravený nebol. Mládež vychovaná na death metale je však mládež vynaliezavá a stačilo pritlmiť pár svetiel a temnému osadenstvu to vôbec nevadilo. Horšie to už bolo pri výčape. Dostať sa k pivu bol niekedy dosť problém. Dosť nepripravený klub jednoducho nerátal s tým, s čím už asi nerátal nikto. Presne tak, so solídnou účasťou ľudu nielen domáceho, ale aj okolitého a ojedinele z poza hraníc Prešovského kraja.

 

Peter: Do klubu som dorazil s miernym meškaním okolo 18:45. Našťastie sa akcia o niečo posunula, takže som neprišiel ani o jediný tón košických maniakov DISCONSOLATE. A veru by bola riadna škoda, keby áno (však, Demo?)! Šlo o moje premiérové zoznámenie sa s touto hydrou a bolo navýsosť pozitívne. Kapela si vystúpenie evidentne užívala a aj keď priestoru na pódiu bolo minimum, vokalista si našiel svoj flek na kamennom múriku pred pódiom, z ktorého do publika hádzal svoje vokálne party o včielkach a zajačikoch. Growling, scream aj šialený škrekot – Pišta sa skutočne predviedol vo výbornom svetle, vlastne tak ako celá kapela. Len nabudúce trošku vytiahnuť basu, šráci, nech to poriadne rinčí...

 

...tak, ako u PERVERSITY. Tí urobili presný opak toho, čo spáchala Metallica s Newstedovou basgitarou na ...And Justice For All a svojmu novému majstrovi štyroch strún Petrovi dopriala „motivačné“ v podobe najlepšieho zvuku v ten večer. Domáca skvadra predviedla doslova pekelnú šou. Ich vysoko technický brutal death pôsobil takmer ako očista. Konečne sa našli prví odvážlivci, ktorí sa rozhodli pretrepať si palicu pod pódiom, mimochodom, spolu s kapelou. Ja som však alibisticky ostal na svojom mieste a vychutnával si ekvilibristiku pánov muzikantov na pódiu. O niečo monotónnejší vokálny prejav Kazateľ plne nahrádzal vizuálnou stránkou a pôsobil doslova ako démon (alebo Glenn Benton, každému podľa chuti). Takmer bez pohybu hľadel kamsi ponad publikum a keď svoj až neľudsky hlboký growl doplnil svojím pohľadom dohora tak, že mu bolo vidno iba očné bielka, bolo na hororové predstavenie zarobené. 

 

Demo: To, že mi Perversity vôbec nevadia, som si uvedomil už pred celkom dlhým časom a prirodzene som sa na ich vystúpenie tešil. Táto zostava je už v podstate hviezdna a je očividné, že každý jeden z členov je vyznávačom mŕtveho kovu a jemu príbuzných odnoží viac ako len tričkom či pózou. Každému je, samozrejme, po pár sekundách jasné, kto je tu šéf. Kazateľova noha na múriku pred pódiom a vyraz multimasového vraha dokazovala, že predné rady si nevyhnutne koledujú o ranu kladivom. Plne si uvedomujem, že v country klube asi nebude ideálna akustika pre ťažkotonážne gitary sekerníkov, no v rámci možností bola ešte stále prijateľná. Bicie také šťastie nemali. Česť a sláva ich pamiatke. Kapela takého razenia však vie vyťažiť aj inde, a tak verva a energia ma proste dostali. Holt, som len človek. 

 

Peter: Ako poslední sa predstavili na Slovensku (a pomaličky aj za hranicami) dobre známi DOOMAS. Táto formácia možno mala zo všetkých účinkujúcich najpomalšiu tvorbu, to však neznamenalo, že by sa počas ich setu nevytvoril najväčší kotol a, veru, aj ja som si doprial kardio v podobe headbangu či drobného pokusu o moshpit. Peťo je frontman na svojom mieste a potvrdil to aj v Prešove. Ľudí hecoval, sem-tam hodil nejaký ten žart a hlavne spôsobom sebe vlastným neustále opakoval, aké sme popi... ehm, skvelé publikum. Melancholická hudba s vkusnými samplami a hrdelným Peťovým hlasom bola úplne ideálnym zakončením tejto sympatickej akcie. Plný bar, skvelá atmosféra a výborné výkony všetkých zúčastnených kapiel sú atribúty, z ktorých doslova kričí, že metal je skrátka tu a treba s ním počítať.

 

Demo: Na Doomas som bol pripravený. Kapela, pri ktorej definitívne zaspím po prvom tóne aj bez rohypnolu s vodkou. Mal som tú česť už niekoľkokrát a nikdy sme si nesadli. Predsa len som viac na oldschool. Neplánoval som sa ani venovať pôvodne tejto kapele, ale je to malý klub a oni sa mi proste nanútili. A áno, uznávam, malo to takú atmosféru a svojské čaro, dokonca som sa pristihol pri tom, ako sa bavím a klepem si nohou či  prejavujem záujem, až som tomu podľahol. Peter to s ľuďmi jednoducho vie. Zdalo sa mi to svižnejšie ako naposledy a zvukovo to bolo aj trošku čistejšie ako nakladačka pred nimi. Za tento koncert si páni z Novej Bane vyslúžili môj rešpekt a prísľub, že si to ešte zopakujeme.   

 

V neposlednom rade treba spomenúť, že všetky kapely sa zriekli nároku na honorár v prospech istej rodiny v hmotnej núdzi, pre ktorú pri vstupe vyberali dobrovoľné príspevky dve dámy z neziskovky. Za necelé tri hodinky sa vyzbieralo slušných 225 eur. A že metalisti nie sú empatickí.