Kristove roky, ako sa 33. narodeninám hovorí, oslavuje slovenská rocková legenda TUBLATANKA. So začiatkom októbra sa vydali na turné po slovenských a českých mestách. Ako prví si jej šou užili fanúšikovia v Banskej Bystrici prvý októbrový deň a 7. októbra prišiel rad na Nitru.

 

V Mestskej hale sa začali prvé tóny hudby ozývať už chvíľu po pol siedmej, aj keď oficiálny začiatok mal byť až o siedmej. Kto tam nebol skôr, prišiel o prvé skladby nitrianskej kapely SYMFOBIA. Táto zastávka turné je zatiaľ jediná, kde je v programe aj predkapela. Domáci symfonickí metalisti predviedli svoj tradične dobrý set v úvode so singlom Dragon. Postupne v asi polhodinovom predstavení zahrali ďalšie skladby z ich debutového albumu Way Of The Queen. Kapela má za sebou silný koncertný rok, a tak si od vystupovania teraz trochu oddýchne pri prácach na novom albume. Veľkú časť publika čakajúceho na Tublatanku až tak do varu nedostali, no počúvalo a pozeralo sa na nich príjemne.

 

Po pol ôsmej večer už bola hala takmer plná, všetko na pódiu pripravené. Hneď, ako naň vybehli Maťo Ďurinda, Juraj Topor a Peter Schlosser a odpálili Volanie divočiny, dav výrazne ožil. Páni prišli zladení do bielej aj s pódiom, Maťo Ďurinda mal na košeli symbolicky akoby čierny kríž. V úvode si ešte prečítali Šlabikár, žiadali Dajte mi na to liek a chceli Kúpiť si kilo lásky. Všetky tri skladby sú z ich debutového albumu Tublatanka. Ľudia pod pódiom aj sediaci na tribúne im patrili hneď od začiatku a spievali každú skladbu spolu s kapelou.

 

Spevák porozprával, aký má pozitívny vzťah k Nitre a hneď na to vymenil struny gitary za klávesy a odspieval jeden z najväčších hitov Tublatanky Dnes. Pokračovali ďalšími veľkými hitmi – Môj starý dobrý kabát či prvou baladou večera Spálená láska. Po protiteroristickej Svet v ohrození , takmer v polovici koncertu, vymenili muzikanti elektrické nástroje za akustické a dopriali návštevníkom koncertu mini akustický set. Počas neho zahrali piesne ako Priateľ, Bez tvojej lásky či Loď do neznáma. Celú šou to vôbec nezabrzdilo, ľudia si to užívali a vytvorilo to príjemnú, intímnejšiu atmosféru.

 

Keď sa opäť pripojili k „šťave“, na rad prišlo basové sólo. Keď ste videli, ako pár ľudí odchádza vonku zapáliť si, spomenuli ste si na všetky tie vtipy o basákoch. No tí, čo ostali, si Toporovu improvizáciu na piatich strunách vychutnali a do tónov Na kráľovej holi či slovenskej hymny pridali svoj spev. Na base svojimi paličkami zahral aj bubeník Peter, ktorý s nimi potom odohral drvivé bubenícke sólo. Po ňom si kapela spomenula na svojho zosnulého bubeníka a zahrali jemu venovanú skladbu Spomienka na Ďura Černého. Počas nej sa na paneloch v pozadí pódia, na ktorých sa premietali videá k viacerým skladbám, objavil Ďurov portrét.

 

Tublatanka do svojich fanúšikov napálila ďalšiu várku svojich veľkých hitov. Vo veľkej škole dní, Láska drž ma  nad hladinou, Ja sa vrátim... Počas Skúsime to cez vesmír sa Ďurinda pohral s publikom. Všetko odspieval naozaj dobre, no ku koncu koncertu sa počas jeho rozprávania zdalo, že to hlasovo už nezvláda úplne bez problémov. Nasledovala už len Matka venovaná všetkým mamám v publiku a potom to prišlo. Pravda víťazí, pravde čas nevadí... Spieval naozaj každý. Členovia kapely behali po pódiu. Pred stageom šľahali ohne. Na konci piesne vybuchli dve delá s konfetami. Parádne vyvrcholenie vyše dvojhodinovej šou.

 

Počas skandovania publika TU-BLA-TAN-KA sa kapela rozlúčila a odišla. No ľudia si ich vykričali a vydupali naspäť, ešte chceli počuť jednu ohnivú pesničku. Žeravé znamenie osudu bola už naozaj tá záverečná. S posolstvom „Boh ochraňuj túto krajinu a toto mesto“  už naozaj odišli.

 

Určite si každý prišiel na svoje a výborne sa zabavil. Šou to bola kvalitná, plná rokmi overenej slovenskej rockovej klasiky. Jednoduchá, no v tej jednoduchosti je krása.     


Reklama

Chcem reklamu