O tom, že švédsky fenomén mixujúci pop a elektroniku s metalom AMARANTHE rád navštevuje slovenských fanúšikov niet pochýb. Počas sychravého sobotňajšieho večera zavítala partia s dlhonohou kráskou Elize Ryd do našej malej krajiny už po tretíkrát. Skladby z čerstvo vydaného albumu Maximalism predstavili aj u nás, pričom opäť so sebou priniesli zaujímavých hostí. Agentúra Octopus Promotion sa tak opäť pochlapila ďalšou kvalitne organizovanou akciou, na ktorej sa mohli domáci vyskákať do zbláznenia. 

 

Večer švédskej rockovej muziky odštartovala sympatická formácia SMASH INTO PIECES. Kapela doposiaľ vydala dva úspešné albumy a ich melodický rock pripomína tvorbu takých legiend ako Shinedown, Daughtry či Linkin Park. Publikum sa na ich piesne celkom slušne chytalo, hoci nedostali taký priestor, aký by možno niektorí v sále privítali. Na zahriatie zvedavých divákov dopadla táto voľba na výbornú. Obzvlášť pôsobivý bol tzv. Apocalypse DJ za bicími, muzikant v čiernom rúchu s osvietenou maskou, ktorá menila farby podľa aktuálneho diania na pódiu.

 

Pokračovalo sa s podstatne známejšou SONIC SYNDICATE. Osobne som bola na túto partiu veľmi zvedavá, keďže sa v metalových kruhoch pohybujú už takmer 15 rokov. Prešli si mnohými (nielen) personálnymi zmenami, až sa zo 6-člennej zostavy stala dnešná trojčlenná (z pôvodných členov zostal už len gitarista Robin Sjunnesson). Hudobný štýl kapely sa tiež neustále menil, až zakotvil niekde vo vodách melodického pop rocku, o čom svedčila aj väčšina odohraných skladieb z posledného albumu Confessions, ktorý vyšiel pred mesiacom. Pódiovému prejavu jednotlivých členov sa nedá nič vytýkať, poriadne to roztočili a frontman Nathan J. Biggs čo to odspieval aj z pódiovej konštrukcie. Trošku smutným prekvapením však bolo, že skupina zahrala len jednu skladbu z albumov, ktoré ju dostali na výslnie počas prvých rokov nového milénia. Ak ste teda počas celého setlistu čakali na nejakú známu metalcoreovú „vypaľovačku“, museli ste sa uspokojiť len so starou dobrou Jack Of Diamonds. Sonic Syndicate žijú prítomnosťou a verím, že to počas ich bratislavskej návštevy nikomu až tak veľmi nevadilo.

 

Po krátkej prestávke odbila desiata hodina, všetko stmavlo a červený reflektor v súlade s elektronickým aranžmá titulnej piesne Maximize oznamoval nástup hlavnej hviezdy večera Amaranthe. Na pódium ako prvý vyskočili bubeník Morten, gitarista Olof s basgitaristom Johanom, drsný vokalista Henrik a za poriadneho kriku nakoniec aj pôvabná Elize. Keďže oficiálny člen zostavy, ktorého ženy milujú pre jeho čistý hlások Jake E si dal od koncertovania nateraz pauzu, jeho dočasnou náhradou sa aj na slovenskej zastávke stal spevák úvodnej predkapely Smash Into Pieces Chris Adam. Krásavica Elize už úvodnou vetou „Hello? Is there someone out there who can hear me scream?“  rozpálila hltavé publikum do jednoznačného súhlasu. Všetko nasvedčovalo tomu, že nás čaká poriadny párty večer. Bez zbytočných komentárov kapela rýchlosťou blesku vychrlila do éteru ďalšiu skladbu Boomerang. Tá by pokojne mohla symbolizovať náhly návrat Amaranthe k domácim divákom, pretože od ich poslednej návštevy ubehlo len niečo vyše roka. Usmiati a nabití energiou sa k nám vracajú ako bumerang a my môžeme byť za takúto pozornosť vďační.

 

Ďalším zásahom do čierneho boli osvedčené piesne Hunger, Invincible a 1.000.000 Lightyears. Zaspomínali sme si pri nich na prvé dva albumy AmarantheThe Nexus, vďaka ktorým sa skupina raketovou rýchlosťou vyšvihla na svetové pódiá. Trojhlas Elize-Chris Adam-Henrik sa na pódiu vynikajúco dopĺňal, pričom všetci traja speváci neustále burcovali fanúšikov k tomu, aby sa bavili. Práve počas týchto troch piesní sa ale, bohužiaľ, potvrdilo to, čo nám v zákulisí prezradil gitarista Olof – Elize dva dni pred koncertom v Bratislave prechladla a všetci v kapele dúfali, že sa im podarí dotiahnuť turné do šťastného konca. Situáciu tak zachraňovali zvyšní dvaja speváci Henrik a Chris Adam a to, že im to v trojici klape, sa ukázalo aj počas piesne Trinity. Z rýchleho tempa sa trošku (ale naozaj len trošku) spomalilo na pravidelnejší rytmus, až sme sa spoločne presunuli k ďalšej romanticky zasnenej piesni albumu Massive AddictiveTrue. Nebudem predstierať, že by mi miestami chorý hlas Elize nedrel uši, no jej neoblomná snaha odovzdať fanúšikom čo najviac bola počas sobotňajšieho večera naozaj obdivuhodná.

 

Ak by niekto, nedajbože, pri pomalšom rytme zadriemal (úprimne si myslím, že to však nebolo možné), nasledujúca nadzvukovo rýchla Fury by zobudila aj mŕtveho. Tu sa do popredia dostal hlavne Henrik, ktorého hlasové kvality dodávali celému koncertu surovejší charakter. Kto vie, akým smerom by sa uberala hudobná orientácia kapely bez jeho growlových pasáží. Headbangovanie ale netrvalo dlho, pretože v kontraste s najrýchlejšou skladbou albumu Maximalism zostava premostila do filmovej balady Endlessly, ktorú si vzhľadom na zdravotný stav speváčky mohli asi odpustiť. Všetci zúčastnení tak so zatajeným dychom počúvali, ako sa Elize so skladbou bolestivo trápi. Síce pred divákmi odhalila svoje precítené vnútro, no jej hlasivky zastali tak na polceste do rozprávkových výšin, ktoré predvádza na štúdiovej verzii.

 

Náročnejšiu skladbu vystriedala spevavá On The Rocks, po ktorej nasledovalo kratšie bubenícke sólo. Opätovný návrat do starších vôd sa konal v podobe skladieb AutomaticThe Nexus. Publikum reagovalo na obe skladby s nadšením a ľudia v sále sa úprimne bavili. Počas Amaranthine zastúpila na pódiu Elize talentovaná žienka Janka, a tak si mohla švédska speváčka konečne dožičiť ten čaj, s ktorým behala celý večer po pódiu. Poriadna diskotéka vypukla práve počas piesne Call Out My Name. Jeden by neveril, že toľkí metalisti v sebe prebudia lásku k tanečným rytmom. Ale aj o tom je Amaranthe – nikto z členov sa totiž netají tým, že s kombinovaním elektroniky a metalu to myslia smrteľne vážne.

 

Po tom, ako kapela odišla do zákulisia a publikum sa začalo dožadovať prídavkov, sa ako prvý na pódiu objavil vtipný basgitarista Johan, ktorý slovenskému publiku strúhal jeden kompliment za druhým. Práve po jeho príhovore sa začali z reproduktorov ozývať úvodné tóny rytmickej Digital World. Prekvapivo dobrú odozvu mala aj kontroverzná pieseň That Song, na ktorú má asi každý fanúšik kapely iný názor. Naživo však do zoznamu piesní zapadla celkom prirodzene. Posledné dve párty skladby DynamiteDrop Dead Cynical postavili na nohy snáď každého a koncert švédskych hviezdičiek dofrčal k záveru.

 

Nový album Amaranthe Maximalism je neskutočne rôznorodý a plný kontrastov. Taký bol aj ich bratislavský koncert. Úderné tanečné skladby sa striedali s precítenými baladami a ultrarýchlymi tvrdšími kúskami. Endorfíny a nezastaviteľná energia kapely presiakla na divákov už v prvých minútach, a tak všetci svorne spievali jednu chytľavú skladbu za druhou. Sexappeal speváčky Elize Ryd si podmanil každého muža v publiku, no kapela mohla vzhľadom na jej zdravotný stav trošku upraviť setlist. Je jasné, že pravdepodobne nechceli slovenských fanúšikov o nič ochudobniť a vysoký počet odohraných skladieb (19) určite ocenili mnohí v publiku. No tí, čo si prídu kapelu pozrieť dnes do Viedne, sa môžu modliť, aby koncert nebol nakoniec zrušený. Atmosféra v MMC klube však bola aj napriek vyššie uvedeným ťažkostiam vynikajúca a všetkým bolo jasné, že si šou užívali aj Amaranthe.

 

Rocker.sk mal pred koncertom možnosť vyspovedať gitaristu Olofa Mörcka, takže o týždeň sa môže tešiť na exkluzívny video rozhovor o novom albume, koncertovaní a ďalších iných zaujímavostiach. Ak to nechcete zmeškať, sledujte našu FB stránku a dajte odber nášmu Youtube kanálu


Reklama

Chcem reklamu

Reklama

Chcem reklamu

Reklama

Chcem reklamu