V sobotu 4. marca sa v MMC v Bratislave konal poriadny rockový náklad. Vystúpila tam štvorica kapiel, ktorá bola zaujímavou kombináciou, keďže každá z nich predviedla niečo špecifické. Išlo o kapely STORMCLEAR, INSIDE, SANCHEZ AMSTERDAM a ZOČI VOČI, pričom prvé dve zmienené vybrala ČINUBA ako najlepšie z posledného Súboja kapiel.

 

StormClear predviedla najtvrdšie vystúpenie večera, ale, žiaľ, mali aj najmenej fanúšikov. Pod pódiom sa počas ich setu zabávala iba malá hŕstka ľudí, no ich to ani náhodou nerozhodilo a podali kvalitný výkon.

 

Niečo po ôsmej sa na pódium MMC dostavila štvorica pirátov Inside, aby si pred popravou ešte naposledy zahrali a zaspievali. Vystúpenie sa začínalo dobre. Odzneli tóny He's A Pirate od Hansa Zimmera, ktorú pustili z nahrávky a až po nej predviedli, čo v sebe skrývali. Odzneli skladby priamo z produkcie skupiny ako napríklad Hriešnica, ktorej intro aspoň mne čiastočne pripomenulo Amon Amarth, Na vlnách či Anjel. Táto časť ich vystúpenia bola naozaj skvelá a tvorila peknú kombináciu s pirátskym oblečením, ba dokonca po Hriešnici odznela znovu He's A Pirate, ale tentokrát nie z nahrávky, pre zmenu ju odohrala kapela, čo by bolo zrejme aj v úvode pôsobilo lepšie. Dobre pôsobilo i kormidlo umiestnené pri spevákovom mikrofóne.

 

Čo ale dojem kazilo boli ľudové piesne odohrané pomedzi autorské skladby. Kaťuša, Na Kráľovej holi a ešte niekoľko ďalších z kapely začali robiť skôr vystúpenie Senzi Senzus než rocku. Už som len čakala, kedy zaznie aj Jede Jede Mašinka od Maxim Turbulenc, keďže spevák ešte aj zbehol dolu do publika, aby s nimi urobil hadíka. Toto skupine skôr uškodilo, než pomohlo a klesli úrovňovo nižšie. A nezachránilo ich ani vtipkovanie o kapitánovi Dankovi.

 

Vylepšenie by si možno čiastočne pýtalo aj uvedenie na scénu. Keby v lanách neprišli len tak sami, ale priviedla by ich krásna pirátka, pôsobilo by to o kúsok lepšie. Podobne by kvalita dojmu zrejme stúpla aj keby chlapíkov mávajúcich vlajkami s logom kapely nahradili krásnymi pirátkami, lebo dotyční pôsobili skoro znudene a boli tam ako päsť na oko. Ešte možno keby i ich obliekli do pirátskeho oblečenia, pôsobilo by to efektnejšie, no takto opäť došlo len ku kazeniu.

 

No nech len nekritizujem, set Inside mal aj svoje svetlé momenty. Spevák Goran Janík robil, čo mohol, aby vyvolal medzi hŕstkou ľudí pod pódiom, ktorých už bolo o niečo viac než pri StormClear, nejakú aktivitu a neváhal preto vbehnúť medzi nich či zoskočiť z pódia. Hlas mal naozaj dobrý, bola škoda mrhať ním na ľudovky. Hudobne tiež všetko zvládali a musím pochváliť ich gitaristu Martina Vaga, ktorý predviedol naozaj skvelý výkon. V konečnom dôsledku majú potenciál, aby to niekde dotiahli, len musia doladiť niektoré nie až také malé detaily.

 

Niečo po deviatej pirátov vystriedali alternative electronicarockoví Sanchez Amsterdam. Síce ide o mladú kapelu, ktorá toto leto oslávi tri roky od svojho vzniku, napriek tomu predviedli také kvalitné vystúpenie, že takmer zatienili predchádzajúcich vystupujúcich. Prvé, čo mi pri pohľade na nich udrelo do očí, bola gitara Brancheza Kocáka, ktorá mi hneď pripomenula Zakka Wyldea, keďže mal na nej rovnaký vzor bullseye. Na druhý pohľad som si uvedomila, že ich kostýmy, konkrétne saká, sa ponášali na tie, ktoré som niekedy veľmi dávno videla u českej kapely Mandrage.

 

Skoro celý čas u nich zvukovo prebiehala krutá nadvláda bicích a klávesov, ale v správnych chvíľach prebrali žezlo gitary. Melodicky mali veľmi peknú súhru a vyvážený zvuk, vďaka čomu spevák nezanikal medzi nástrojmi, i keď by bolo bývalo ich predstavenie ešte lepšie, keby aspoň o kúsoček bolo viacej rozumieť, čo spieva. Napriek vyváženosti občas jeho slová zanikali.

 

Opäť bolo pri nich o niečo viacej ľudí, keďže sa pomaly blížil čas hlavnej kapely večera. Odzneli od nich napríklad skladby Nezastavíš, Raj, Žaneta, Uletení anjeli, ktorých refrén so spevákom a basgitaristom v jednej osobe Dávidom Maniačekom odspieval dav, a Seriál. Niekoľko, i pár spomenutých skladieb, spevák nazval pásmom takzvaných mokrých piesní, čo podľa všetkého malo mierne perverzný charakter. Jednu dokonca venoval všetkým zlatokopkám. Vystúpenie ukončili tak, že sa počas poslednej odohranej skladby spevák zrazu zatváril, že zabudol text, ale potom po smiechu pokračoval ďalej.

 

S príchodom desiatej hodiny sa začali prípravy na headlinera celej akcie, ktorým boli Zoči Voči. Tí sú známi kvalitou svojich vystúpení a skladieb populárnych najmä medzi tínedžermi. A tak sa darmo spevák pokúšal prinútiť dav pod pódiom, ktorý teraz dosiahol vrchol, aby sa všetci povinne išli napiť, že chce každého vidieť s pivom a borovičkou v ruke, lebo tam bolo mnoho ľudí pod osemnásť rokov.

 

Zoči Voči sa objavili na doskách po úvode, ktorý predstavovala skladba Čerešne, čo zrejme každý z nás pozná z kultového filmu Pelíšky. Potom ju vystriedal úlomok Čerešničky Čerešne od Senzi Senzus. Oboje bolo z nahrávky a ani neodzneli celé, lebo ich prerušili neľútostné poppunkové tóny skladby Čerešne, ktorá tentokrát už bola autorská od ZV. Po nej nasledovala pripomienka konca sveta s 2012 a romantika S tebou.

 

Zoči Voči ale mali smolu s ozvučením, ktoré bolo pomerne bezcitné voči sprievodným vokálom. Tie sa strácali v spleti nástrojov a hlavného vokálu. Koniec koncov však išlo o pomerne vydarenú akciu, len škoda, že na ňu nezavítalo viac ľudí.