S.D.I.... alebo ak chcete Satans Defloration Incorporated. Nemecká trojčlenná úderka z Osnabrücku sa zjavila na metalovej scéne už v roku 1986 a prezentovala sa v rámci štýlového škatuľkovania ako speed/thrash metal. Ich hudba priniesla speedovú rýchlosť a melódie, ale namiesto žánrovo typických melodických vokálov obsahovala príchuť thrashových postupov a viac určitej vokálnej agresivity. Pridajte si k tomu punkové, ale aj moshové ingrediencie a v konečnom dôsledku dostanete jedinečný koncept originality, ktorý sa za tie roky stal už kultovým. S.D.I. stihli do roku 1991 vydať albumy Satans Defloration Incorporated (1986), Sign Of The Wicked (1988) a Mistreated (1989), aby následne prišlo obdobie dlhočiznej odmlky a páni sa opäť stretávajú na pódiách až od roku 2014. Zmienka o vystúpeniach S.D.I. na Slovensku prišla ako blesk z jasného neba, pričom rovno o víkendový dvojkoncert sa tentoraz postarali Ginna z Grindex promotion, ktorá zabezpečovala koncert v Bratislave a Adela z Apocalypse Booking, ktorá zabezpečovala koncert v Brezne. Takže dámam patrí rešpekt a veľké poďakovanie za zorganizovanie tejto chuťovky.


Ja som to mal, samozrejme, v Bratislave rovno pod nosom, takže v piatok 20. novembra som sa vybral do klubu Fuga v Starom meste na akciu nazvanú THRASH OFFENSIVE vol. 3. Žiaľ, na moju smolu smolovatú, ma tentokrát zdržali povinnosti školského formátu, a tak prichádzam až v čase, kedy mali RADIATION a TERRORDOME svoje vystúpenia už za sebou. Kedže som vo Fuge po prvýkrát, tak počas prípravy pódia pre domácich thrasherov MAJSTER KAT som trochu prebehol celý klub a privítal som možnosť zhodiť zo seba bundu do šatne. Zvítal som sa s organizátorkou Ginnou a taktiež s našou fotografkou Zuzkou, ktorá ma stihla informovať, že sa začalo takmer načas, ale fanúšikovia sa počas vystúpenia prvých dvoch kapiel do klubu ešte len schádzali. Domáci Radiation aj Poliaci Terrordome hrali plánovane kratšie, rozohrievacie sety. Fanúšikovia si to zatiaľ pod pódium namierili zväčša s pohárom piva v ruke, ale ako som neskôr sám zistil, nebol to vôbec zlý nápad a párkrát som sa nechal inšpirovať.

Moju inšpiráciu dostáva do skutkovej podstaty kamarát, ktorý mi do ruky vrazil prvý degustačný krígel a pre mňa premiérové vystúpenie Majster Kat tak sledujeme spoločne spoza prvej vlny, headbangerov, tanečníkov a skokanov, ktorí to pod pódiom dali všetko pekne do pohybu. Majster Kat fungujú na scéne od roku 2001 a ak mám správne informačné zdroje, tak aktuálne kvinteto katíkov v zložení Slymák - spev, Los - gitara, Lukáš - gitara, Peter – bicie a Tapyr – basgitara fungujú v danej zostave od roku 2012. V marci 2014 vydali pod Support Underground druhý album s názvom Memento a napriek tomu, že majú koncertne aktívnu jeseň, tak doma v Bratislave sa predstavili opäť až po vyše 14. mesiacoch. V poslednej dobe začínam mať bratislavskú, slovensky spievanú, thrashovú scénu veľmi v obľube a dnešný večer tomu opäť kúsok pomohol. Osobne som sa chytal najmä pri skladbách ako Večný odpočinok/Smutný odkaz, venovanej nevinným obetiam boja proti fašizmu, alebo poslednej klipovke Zvony, kde som si aj párkrát precvičil hrdlo. Popri hraní boli v centre pozornosti najmä frontman Slymák, ktorý hádzal ksichty na všetky strany a v týchto počinoch zdatne sekundujúci Tapyr. Celkovo zahrali Majster Kat natoľko dobrý set, že ich fanúšikovia nechceli pustiť z pódia a vynútili si ešte nejaký ten prídavok. Lenže to si najprv musel Los vytiahnuť gitaru naspäť z obalu, kedže aktivista si ju tam rýchlo schoval, ako keď skryje matka batoľa do fusaku pred snehovou fujavicou. Počas zaslúžených ovácií skazeného publika, ktoré čakalo na tú svoju popravu, to nakoniec všetko ukončilo symbolické zotnutie Slymákovej hlavy. Katom sa stal Tapyr a namiesto tupého meča alebo vyštrbenej sekery použil svoju krvavočervenú basgitaru.

Počas pauzy sa pristavujem pri merchi, kde to dnes stavili aj na ženskú krásu, no z rozhovoru s katíkmi Tapyrom a Petrom ma odvoláva vibrujúci mobil, testujúci citlivosť mojej pozornosti. To mi môj redakčný kolega Filip priniesol jedno CD, aby som sa v najbližších dňoch nenudil a podrobil ho recenzii. Do tejto chvíle šlo všetko parádne, no stačila chvíľka na odloženie CD do bundy, pár viet s kočkou v šatni a moje pivo, položené vedľa na barovom pulte, medzitým zmenilo majiteľa. V tej chvíli som sa cítil ako vyhladovaný tiger, keď mu vezmú naporciovanú antilopu. Prosím, už mi nikto nikdy neberte moje pivo, keď som po trojtýždňovej chrípkovej abstinencii a zvlášť, ak ma na neho niekto pozval. Takto mi kamarát strčil do ruky ďalší krígel a smeruje nás ku zvukárovi, že tam bude lepší zvuk. To už ale zaznieva tá turecká hatlanina z intra skladby Fight, ktorou S.D.I. otvárajú svoj dnešný set. Následuje I don´t care, ktorou nám Ralf Maunert – bicie, Rainer Rage - gitara a spievajúci basgitarista Reinhard Kruse chceli pravdepodobne naznačiť, že si dnes nebudú robiť starosti ani pri technických problémoch. A tie problémy veru nastali, keď najprv pri Killers Confession vyskratoval mikrofón a haprovala Rainerova gitara, no a neskôr ukončil svoju životnosť aj jeden nepotrebný kábel, keďže to šlo očividne aj bez neho. No matadori majúci už 5 krížikov na chrbte to všetko zvládali s príjemným humorom a neustálou komunikáciou. Za jasotu zhruba 140 fanúšikov, medzi ktorými sa to len tak hemžilo thrashovým koloritom, teda obligátnymi riflovými bundami s nášivkami, to do nás napumpovali celkovo 22 skladbami. Pri Alcohol šli jednoznačne všetky poháre smerom k stropu, v polke setu zaznieva príznačná Coming Again a nemohli chýbať ani perly ako Wanker, Kiss Ass alebo Bullshit. Cez refrénové popevky v Long Way From Home sa dostávame k úplným kultom v podobe publikom najviac žiadaných I Wanna Fuck YouMegamosh, aby celú parádu zakončila výstižná SDI

Po organizačných presunoch prichádzajú na pódium ako poslední Maďari zo Szegedu MÖRBID CARNAGE, ktorí po albumoch Night Assassins (2010) a Merciless Conquest (2012) vydali tohto roku EP The Golden Sin. Bol som upozornený, aby som si ich nenechal ujsť, že to bude náter a musím priznať, že som bol milo prekvapený. Úderný thrash nás rozmetal všetkých, čo sme ešte zostali pod pódiom a tentoraz som aj ja odheadbangoval vačšinu setu. Chvíľami som v niektorých pasážach začul pár postupov, ktoré mi evokovali staršiu tvorbu od Sepultura a spevákov vokál mi mierne pripomínal Johna Tardyho z Obituary v jeho vyšších ťahavých polohách, keď si odmyslím jeho typický growling. Mörbid Carnage majú uvedenú zostavu Blasphemy – spev/bicie, Churchburner – gitara, Disguster – gitara a Necrofaust – basgitara, no dnes večer vystupovali v pätici a tieto nezrovnalosti v počtoch som zistil až pri písaní, nakoľko som o tejto kapele prakticky nevedel ani to, že vôbec existujú. Vrcholným momentom celého podpódiového diania bol chalanisko, ktorý si to rozbalil rovno v štýle workoutu a klikoval, drepoval, brušákoval bez ohľadu na to, či každému okolo spadla sánka pri tomto pohľade, alebo že ho párkrát pristúpil niekto z rozbehnutého mini circle pitu. Celé to vyšperkoval basák, ktorý poslednú skladbu odohral medzi fanúšikmi. Mörbid Carnage tak slušne uzavreli dnešný hudobný program a afterparty mohla začať.

Zámerne som sa pri kapelách vyhol téme zvuku, aby som to zhrnul v jednom bloku. Na zvuk sa sťažoval asi každý, koho som počul. Áno, zvuk nebol dobrý, ale musím sa zastať zvukára, ktorý sa snažil navariť z toho, čo mal k dispozícii a nebolo to tým, že niečo odflákol. Preberalo sa to aj pri debatách s Ginnou, Reinhardom a Rainerom, s ktorými sme to potiahli do 4 ráno, pričom ešte musím poďakovať kočke zo šatne, ktorá si ma našla s tým, že moja bunda je tam úplne posledným exponátom. Bola to pre mňa proste taká výborná garážovka so špinavým zvukom v natrieskanom klube a vôbec mi to nevadilo. Nevadilo mi to preto, lebo pri sete S.D.I. som sa v mysli preniesol niekde do roku 1990 do čias MC kaziet a ceruziek na pretáčanie. Preniesol som sa aj do čias, keď sme počas strednej školy boli na akcii zvanej Branecký výcvik, kde sme sa nejako dostali aj k tomu, že pri kontrolách od slečny učiteľky zrazu zaznelo "Hey guy, what do you want? I wanna fuck you!!"

 

Dnešnú fotogalériu prináša Zuzi Tomková, ktorej ďakujem za spoluprácu.