Tak to konečne máme tu. Prešovčania TEMPLE, jedni z mála vyznávačov tradičného progresívneho rocku/metalu na Slovensku, sa po až neuveriteľne dlhých pänástich (štrnástich, ak rátame aj digitálny release) rokoch od svojho vzniku v roku 2002 prezentujú debutovým plnohodnotným albumom s názvom Contrasting Emotions. Páni sú na východe dobre známym pojmom a s čistým svedomím si dovolím tvrdiť, že zvyšok republiky s týmto počinom na seba nenechá dlho čakať. To, čo páni predvádzajú na nahrávke, je veľmi silný materiál s odkazmi na to najlepšie zo svetovej progovej scény.

 

Najviac sa čerpá, samozrejme, z hrnca šéfkuchárov Dream Theater, ale na rozdiel od nich Temple nikdy neskĺznu do samoúčelných inštrumentálnych onanií. Práve naopak, zakladajú si na zapamätateľnosti motívov a do istej miery možno hovoriť aj o pesničkovej forme. Avšak aj tu sa nájdu momenty, kde ekvilibristika najmä gitaristu Martina nenechá nikoho na pochybách o tom, že v našej malej krajine sa nájdu muzikanti na svetovej úrovni. Asi najviac som si to v jeho prípade užil pri síce pomerne krátkom, ale o to výživnejšom sóle v šiestej semi-balade Broken.


Príjemná dĺžka albumu (okolo 45 minút) je vtesnaná do siedmich skladieb, kde nie je núdza o agresívnejšie momenty, prevládajú však tie pokojnejšie, kde si poslucháč môže vychutnávať miestami až snovú atmosféru. Taký úvod záverečnej Angels Down by som mohol počúvať celý deň – aby ma dva opakujúce sa akordy doslova zhypotizovali, to sa doteraz podarilo asi iba Pink Floyd. Keď už spomínam túto skladbu, má slušných desať minút a vašej pozornosti určite neujde aj saxofónové sólo, o ktoré sa postaral dobre známy Mário „Gapa“ Garbera.

 

Nájde sa však aj zopár hluchých miest. Pri niektorých motívoch sa chlapi asi až príliš potešili tomu, ako dobre znejú, a tak sa rozhodli ich opakovať donekonečna. Pôsobí to trochu otravne a človek sa pristihne pri tom, ako čaká, kedy nastúpi nová pasáž. Hovorím o úvodnej Reborn, ale najmä trojke Heartbeat, kde sa inak dobrý riff nariedi do takej miery, až lezie na nervy. Zamrzí aj takmer úplná absencia viachlasov, Tomášov prejav tak pôsobí miestami dosť sucho. Vie však veľmi slušne pracovať s dynamikou, takže tento nedostatok je vyvážený iným pozitívom.

 

Hardrockový osemdesiatkový feeling s neodolateľnými hammondkami a funkovými gitarami v druhej Leave Me Alone je skvelým spestrením inak veľmi konzistentnej fošne, ale za suverénne najvydarenejšiu kompozíciu považujem krehkú ...To Ashes s príjemnými basovými riffmi, vybrnkávanou gitarou a jemným klávesovým podmazom. V nej najviac vynikne už spomínaný Tomášov cit pre dynamiku a je doslova slasť to počúvať. Tá je prítomná vlastne v celej skladbe, pretože sa, akoby úplne samozrejme, presunieme z ticha až k dvojkopákovým salvám.

 

Temple sa so svojím prvorodeným dieťaťom vyhrali. Zvuk netlačí za každú cenu na pílu, namiesto toho dáva priestor pre každý nástroj, skladby sú prepracované a až na drobné výnimky nenudia, cover od Ľuba Leščáka je nádherný. Čo viac chcieť? Snáď aby sa na druhý album čakalo kratšie.


Moje hodnotenie:

Temple - Contrasting Emotions (recenzia) - 1 Temple - Contrasting Emotions (recenzia) - 2 Temple - Contrasting Emotions (recenzia) - 3 Temple - Contrasting Emotions (recenzia) - 4 Temple - Contrasting Emotions (recenzia) - 5 Temple - Contrasting Emotions (recenzia) - 6 Temple - Contrasting Emotions (recenzia) - 7 Temple - Contrasting Emotions (recenzia) - 8 Temple - Contrasting Emotions (recenzia) - 9 Temple - Contrasting Emotions (recenzia) - 10

spustiť video spustiť video

Použité zdroje:
Foto: FB kapely