V tej Prahe sa ale majú. Toľko kvalitných kapiel tam koncertuje. Len pred pár dňami si užívali premiérovú návštevu Alter Bridge a 27. júna sa do hlavného mesta Českej republiky po piatich rokoch vrátila partia okolo Davea Grohla. A FOO FIGHTERS to čakanie plnej O2 Arene poriadne vynahradili.

 

Že bude poriadny nátresk, to sa vedelo už dávno pred koncertom, keď sa operovalo so slovíčkom vypredané. O2 Arena je obrovský kolos, ktorý nebol naplnený ešte ani z polovice, keď sa pred prítomných na skromne „zariadené“ pódium postavila kapela RED FANG. Len tak, bez žiadneho intra, ktoré je dnes už takmer pravidlom. Jednoducho zamávali, zobrali nástroje a začali hrať. Americká stonermetalová skupina to odštartovala skladbou Blood Like Cream. A hoci je na scéne od roku 2005, mala som pocit, ako by som bola na koncerte garážovej kapely. Aj keď vo fakt obrovskej garáži. Možno k tomu dopomáhalo aj to, že za nimi stáli len tri bedne a to bolo tak všetko. Ale energia z nich išla veľmi slušná. Ako set plynul, ten garážový pocit trochu ustúpil, no úplne nezmizol. Skladby pôsobili ako jedna, aj keď bolo cítiť, že sú pieseň za piesňou akési hutnejšie a ku koncu vystúpenia aj melodickejšie a rockovejšie. Práve v tej časti to už trochu pohlo aj divákmi zbiehajúcimi sa pod pódiom.   

 

Ešte sympatickejší nástup na stage však mali hviezdy večera. Pred už takmer do posledného miesta zaplnenú halu sa postavil Dave Grohl so svojou modrou gitarou. Len tak priateľsky prišiel a predstavil sa: „Som Dave, ako sa máte? Rád vás spoznávam. Som spevák kapely zvanej Foo Fighters.“ Pokračoval, že sú na scéne už 22 rokov, a tak majú naozaj veľa skladieb. Popri tom hral jednoduchú melódiu na gitare, ktorá sa premenila na tóny otváracej piesne Times Like These. Najskôr len tak v sólovom prevedení, no po druhom refréne sa pridala celá kapela a odštartovala neskutočnú rockovú šou. Počas nej bolo úplne jednoznačné, že Dave Grohl je pán muzikant s veľkým P a M. A ešte aj F ako frontman. A všetci sú vlastne kapela s veľkým K.

 

Piesne išli plynule za sebou bez prestávok od All My Life, cez Learn To Fly, Something From Nothing. Pomedzi ne toho frontman nenarozprával, no keď počas celého koncertu niečo povedal, vždy to stálo za to a dvíhalo kútiky úst. Po vyhecovanej The Pretender s akousi rock n‘ rollovou vsuvkou, aby si mohli všetci zatancovať, prišlo na rad predstavenie kapely pre tých, ktorí videli FF naživo po prvý raz. Každý člen po predstavení odohral kúsok nejakej skladby, a tak halou znelo Osbournove Crazy Train, pinkfloyďácke Money či príznačné pre koniec školského roka School’s Out od Alicea Coopera. Potom kapela pokračovala ďalším návalom skladieb a neskutočnej energie. Tomu vystúpeniu azda ani nie je čo vytknúť. Až sa v mysli derie na povrch slovíčko dokonalé. Je vidieť, že Foo Fighters vedia, čo robia a robia to fakt parádne. A ešte si to aj abnormálne užívajú.  

 

Cold Day In The Sun odspieval spoza bicích Taylor Hawkins, ktorý si však ešte predtým rozospieval publikum v Mercuryho štýle. Trochu uvoľnenie (no zároveň útok na city) prišlo s trojicou Walk, These Days a My Hero, pri ktorej nechal Dave refrén spievať niekoľkotisícový dav a atmosféra to bola naozaj úžasná. Pre „oldschoolových“ fanúšikov dali Skin And Bones, počas ktorej sme klávesáka Ramiho Jaffea mohli vidieť s harmonikou. Potom to opäť nabralo grády, vpredu bolo vidieť aj snahu o kotol, no jednoducho sa na to nedal vytvoriť priestor. Bývalý bubeník Nirvany sa niekoľkokrát posťažoval, že dve hodiny hrania sú málo, keď majú zložených 150 piesní a chceli by ich odohrať všetky, keďže v Česku 5 rokov neboli a sľúbil, že sa vrátia. A skôr ako o 5 rokov.

 

Ako ochutnávka nového albumu, ktorý vyjde v septembri, odznela La Dee Da. Úžasný moment však nastal cez skladbu Monkey Wrench, kedy celé pódium zhaslo, všade zavládla tma a celá hala sa postupne osvetlila len vďaka svetielkam mobilov. Zahrali ešte pomalú verziu Wheels, najnovší singel Run, položili nástroje a odišli.

 

Teda nie úplne. Dali si len krátku poradu v rohu pódia a hneď boli naspäť. Vraj sa nebudú obťažovať odchodom a jednoducho budú hrať, kým ich z tade nevyhodia. V rámci tohto prídavku sa pražské publikum dočkalo aj hviezdnej návštevy. Foo Fighters svojou prítomnosťou na pódiu poctil Jaz Coleman, frontman kapely Killing Joke, ktorá vraj patrí medzi Daveove vzory a spoločne odohrali a odspievali ich skladbu Requiem. Bolo to výnimočné, ale čo sa dialo potom... The Best Of You. V tom vygradovala celá šou, všetky emócie, atmosféra. Ako sa dnes hovorí, bol to proste strop. Veď potom aj nastalo standing ovations, aj keď väčšina haly stála počas celého koncertu. Kapela sa poklonila, hodila trsátka, už chcela odísť...

 

...a zrazu si Dave spomenul, že majú zahrať ešte jednu skladbu. Samozrejme, musela to byť Everlong. Čo sa ale dialo počas tejto piesne, to je už naozaj neopísateľné, to treba len zažiť. A potom bol už skutočný koniec šou, ktorá trvala dve a pol hodiny. Otvorte si synonymický slovník a hľadajte výrazy, ktoré popisujú niečo úžasné, perfektné, neskutočné. A vtedy možno dokážete popísať, aký ten koncert bol. Alebo slovník zatvorte a pri najbližšej príležitosti si v žiadnom prípade koncert Foo Fighters nenechajte ujsť. Nielen, že neoľutujete, ale budete vďační celému vesmíru, že ste takú rockovú parádu mohli zažiť.

 

Setlist: Times Like These, All My Life, Learn To Fly, Something From Nothing, The Pretender, Cold Day In The Sun, Congregation, Walk, These Days, My Hero, Skin And Bones, White Limo, Arlandria, Rope, La Dee Da, Monkey Wrench, Wheels, Run, This Is A Call, Requiem, Best Of You, Everlong


Použité zdroje:
Foto: Instagram kapely