Naposledy sme rozhovor so SNOVONNE robili pred štyrmi rokmi, a to na mesiac presne. Odvtedy navštívila Slovensko dva razy, vydala ďalší album, prežila niekoľko hurikánov, mnoho zaujímavého zažila a hlavne mnoho zaujímavého stvorila pre naše uši a oči. Aké sú jej pocity po poslednom turné a čo má momentálne na práci, to všetko nám Snovonne prezradila.

 

Prešiel už nejaký ten týždeň, odkedy si sa vrátila domov zo svojho európskeho turné na podporu novej dosky. Aké pocity máš z tohto turné s odstupom času?

Výborné! Turne dopadlo veľmi dobre, všetky koncerty mali pozitívnu odozvu a, samozrejme, bolo kopec zábavy. Prvýkrát sme hrali aj vo Francúzku na Rock Metal Campe a bol to skvelý festival s veľmi prijemnou atmosférou.

 

Odkedy ťa ako interpretku registrujem, vídam ťa koncertne na Slovensku každé dva roky. Je to náhoda alebo to tak máš naplánované?

Zatiaľ to tak skrátka vychádzalo, vzhľadom na množstvo času a energie, ktoré idú do príprav. Všetko plánujeme sami. Basgitarista Peťo "Ballki" bookuje koncerty a rieši tour manažment. Ja navrhujem merch, chystám projekciu, šatník, a tak ďalej.

 

Si slovenská rodáčka. Určite tu máš veľa priateľov a aj rodinu. Vraciaš sa na Slovensko aj medzi vystúpeniami alebo vždy, keď sa sem chystáš, tak to rovno spojíš s nejakou tou koncertnou šnúrou?

Väčšinou to rovno spojím, priletím týždeň-dva pred turné a zostávam týždeň-dva po. Niekedy je to však málo!

 

Koncertuješ aj v USA, kde momentálne žiješ? Neuvažovala si nad svetovým turné?

Časom určite, ale berieme to postupne a prakticky. Predsa len v Európe máme najväčšie zázemie a je pre nás prvoradá. Na koncertoch v USA pracujeme už dlhšie, ale vždy nám to preruší európske turné, ktoré je nutné a zaberie veľa času. Pevne verím, že sa nám to v blízkej budúcnosti podarí všetko zladiť.

 

Okrem Slovenska si žila aj v Anglicku a myslím, že aj v Nemecku. Prečo si sa nakoniec usadila práve v USA?

Nejaký ten vzťah k USA som mala už odmalička, pretože som sem chodila rok na základnú školu, ale určite k tomu v priebehu rokov prispelo aj množstvo hudobnej spolupráce s americkými vydavateľstvami, ľuďmi, a tak ďalej. Usadiť sa tu vyslovene plán nebol, ale vydala som sa tu, a tak tu zatiaľ žijeme. Manžel je producent, čiže obidvaja sme spokojní hocikde, kde je dostatok umenia a kapiel na spoluprácu. Ale Orlando nepovažujeme za "konečnú" zastávku. Je dosť možné, že sa časom presunieme.

 

V ktorom zo spomínaných alebo aj iných štátov máš, takpovediac, najsilnejšiu fanúšikovskú základňu?

Ťažko povedať, lebo koncerty zvyknú prekvapiť. Niekedy v dobrom, niekedy v zlom. Myslím, že logicky Slovensko a Česko sú dobrou základňou. A tiež sa nám vždy darí vo Fínsku. Ale v poslednej dobe príjemne prekvapili aj iné európske štáty v rámci turné. Vzhľadom na spoluprácu s ľuďmi tu v USA je základňa aj tu, ale tá sa musí v budúcnosti zapečatiť koncertmi.

 

Keď sa už bavíme o koncertovaní, odkedy si pamätám, basu a bicie obsluhujú v tvojej živej kapele tí istí páni – Ballki a Tuky. Gitaristov si ale už mala viacerých. Je to tým, že si na album nahrávaš gitary sama?

Nie, skôr tým, že sa zatiaľ nenašiel gitarista, ktorému by tento životný štýl vyhovoval dlhodobo. Ballki bol v mojej živej zostave odjakživa (2004), Lukáš "Tuky" bol druhým bubeníkom v poradí. Pridal sa v roku 2009. My sme už rodina. Rozumejú tomu, čo robím a navzájom chápeme, čo sa snažíme spolu dosiahnuť. Znie to jednoducho, ale nie je sranda nájsť to v iných muzikantoch.

 

Rozumiem. Prejdime ale k hudbe ako takej. Na novej doske máš okrem nových skladieb aj tie, ktoré ti dlhší čas ležali v zásuvke. Aký vekový rozdiel je medzi najstaršou a najnovšou skladbou na albume a prečo si sa rozhodla práve teraz oprášiť tie staršie kúsky?

Staré kúsky oprašujem podľa štýlu a chuti, čo by sa hodilo prihodiť do ‘zmesky’, na ktorej pracujem. Mám ich veľmi veľa a je tam kopec dobrých nápadov, ktoré nie sú dotiahnuté do konca, lebo som skrátka bola na ne veľmi mladá. Baví ma z tých skladieb spraviť to, čo som odjakživa chcela, aby boli. Na poslednom albume The Child And The Bitch je ich viacero. Najstaršia je asi skladba Sally. Tá je cca z roku 1999. Anatomy je zhruba rok 2000. Titulná skladba The Child And The Bitch asi 2002. Myslím, že posledná skladba, ktorú som dokončila na tento album, je Best Days.

 

Na doske The Nightmare Bride sa objavil Björn Ove Strid z kapely Soilwork a na tej najnovšej zase Sonia Scarlet z kapely Theatres des Vampires a Billy T. Cooper z J. T. R. Sickert. Prečo si sa rozhodla práve týchto ľudí prizvať k dotvoreniu svojej hudby?

Vždy som chcela, aby skladba Ill Will bola duet, hlavne vzhľadom na jej koncept, respektíve tematiku, ktorou je hádka medzi dvoma polkami tej istej osobnosti. Je to vlastne začiatok cyklu The Child And The Bitch. Pre moju “chlapskú” polku som chcela kvalitného speváka so širokou škálou výrazov. Prijemný, citlivý hlas s temperamentom a agresiou. Björn bol prvý na vysnívanom zozname, takže to, že pozvanie prijal, ma fakt potešilo. S Billym a Sonyou sme sa za posledných pár turné veľmi zblížili. S Theatres Des Vampires sme hrali turné v roku 2012 a s J.T.R. Sickert sme sa spojili počas posledných troch turné. V skladbe My Poison’s Made For Me je okrem iných jedna veľmi dôležitá veta: „This mind doesn’t belong to you.“ Chcela som, aby ju so mnou odspievali aspoň niektorí z mojich hudobných kamarátov, keďže je to veta, ktorá nás i mnohých umelcov spája.  

 

Chystáš sa aj v budúcnosti na svoj album pozvať nejakého hosťa?

Určite hej!

 

Premýšľala si už vôbec nad ďalším albumom alebo čo bude nasledovať po The Child And The Bitch? Pýtam sa hlavne preto, pretože podtitul spomínanej dosky (Chornicles 1984-2014) akoby uzatváral jednu etapu tvojho života, či už osobného alebo umeleckého.

Áno, na novom albume som už začala pracovať, a áno, album The Child And The Bitch by teoreticky mal uzavrieť istú etapu môjho života. Ale je to téma, ktorá určite v istej dávke presiakne aj do nasledujúcich albumov. Len asi nebude zvýraznená rovnakým spôsobom.

 

Podľa čoho si vyberáš skladby, na ktoré natočíš videoklip? Vieš to už, keď tie piesne skladáš, alebo to nejako vyplynie až neskôr?

Väčšinou vidím klip alebo aspoň časť klipu, už keď skladbu píšem či nahrávam. Pre mňa je skladať hudbu ako maľovať obraz. Vidím farby a tvary. Čiže vizuálna tvorba nikdy nespí.

 

Z nového albumu sme si mali doposiaľ možnosť pozrieť tri klipy, z toho predošlého vyšlo oficiálnych videí dvakrát toľko. Môžeme očakávať ešte nejaké videá aj z najnovšej dosky?

Určite áno. Mám v pláne natočiť klip na každú skladbu z nového albumu, ale, samozrejme, uvidíme, či to aj reálne stihnem.

 

Zatiaľ najnovší klip k skladbe Filth nadväzuje na skladbu Puppet’s Lyric, a to ako textovo, tak aj príbehom vyobrazeným vo videoklipoch. Vznikli tieto skladby v rovnakom období alebo si sa rozhodla v pokračovaní až neskôr?

Až neskôr. Puppet’s Lyric je stará skladba, kým Filth je jedna z najnovších. Ide skôr o to, že téma cirkusu a manipulácie je pre mňa stále aktuálnou metaforou na zábavný priemysel. Vidím to pri spolupráci s každým vydavateľstvom, doposiaľ boli štyri, a na každom kroku. Nie je to novinka. Dnes si už hocikto s internetom myslí, že je neoddeliteľnou súčasťou branže a že sa bez neho nikto nezaobíde. Obchoduje s ilúziami a veľkými rečami. Je tam neskutočná dávka egoizmu a povrchnosti, čo ma fascinuje. Tak som si „sadla do ich kresla“ a napísala niečo z ich uhlu pohľadu.   


spustiť videospustiť video

Prečo rozvíjaš práve tento príbeh a prečo práve téma bábok?

Umelci sú pre nich bábky. Väčšinu našich kariér trávime vymotávaním sa z ich špagátikov. Preto je dôležité zachovávať si čo najväčšiu nezávislosť, bez ohľadu na biznis partnerov.

 

Tvoje albumy vždy nesú nejakú ústrednú tému, no napriek tomu mám pocit, že každá skladba stojí sama za seba. Neuvažovala si niekedy nad vyslovene koncepčným dielom?

Vyslovene koncepčným nie. Ale, kto vie. Možno raz...

 

Vo svojej hudbe používaš veľa „hororovo“ znejúcich efektov. Kde berieš skladateľské inšpirácie a ako si sa dostala k takémuto hudobnému žánru?

Od malička ma fascinovali temné veci, netuším prečo. Prosto vkus. Aj v iných hudobných žánroch, keď mala skladba v sebe niečo ťažké a temné, či už zvuk, melódiu alebo text, tak sa mi hneď páčila. Kombinácia niečoho pekného s niečím temným mi príde ako ideálna rovnováha.

 

Ako som už niekoľkokrát spomenul v článkoch, neviem tvoju hudbu naozaj k ničomu inému prirovnať ani som sa s tým ešte nestretol. Stretla si sa ty s prirovnávaním tvojej hudby k iným interpretom?

Ľudia nechodia po prirovnania veľmi ďaleko… Som ženská v tvrdšej hudbe, takže som už počula všetky prirovnania od čias Evanescence po dnešných In This Moment alebo Pretty Reckless. Je to irónia, lebo ja veľa ženskej tvrdej muziky nepočúvam.

 

Akú hudbu máš rada ty? Máš obľúbených interpretov?

Moja hudobná kolekcia je zmeska všetkého možného. Od malička som počúvala všetko od klasiky cez jazz, R&B, rock, neskôr ako tínedžerku ma dobehol metal. Stálice u mňa vždy budú staršie albumy Marilyna Mansona, Nine Inch Nails či Slipknotu. Posledné roky ma baví Gojira, Devin Townsend alebo Raunchy. Vždy budem fandiť hlasom ako Mary J Blige, Joss Stone a, samozrejme, Aretha Franklin. Páči sa mi aj kopec popu, rapu aj elektroniky. Posledné dva dni fičím na Pendulum.

 

Vnímaš aj slovenskú hudobnú scénu? Máš nejakých obľúbencov tu?

Asi už teraz nie som veľmi v obraze. Ale vždy fandím kamarátom muzikantom. A v Nitre ich je kopec. Alone, Variant C, Horkýže Slíže… 

 

Nedá mi to, predsa len sa ešte na chvíľočku vrátim k tým „bábkam“. Okrem kapely ťa na pódiu podobných postáv sprevádza v súčasnosti hneď niekoľko. Klaun Sid, jednooký Simon, bábika Sally a figurína Christine. Ako tieto charaktery vznikali, kto z nich bol prvý a čo, respektíve koho symbolizujú?

Simon bol prvý. Toho som vyrobila v roku 2005. Chcela som, aby niečo, nejaký kvázi maskot, zbieral spomienky a špinu z pódií. Klaun Sid vznikol ako postava môjho "manžela" v koncepte The Nightmare Bride. Christine zase kvôli skladbe Christine. No a Sally, bruchomluvecká bábika, ktorú som vyrobila pre koncept albumu The Child And The Bitch, je element môjho detského ja.

 

Vyrábaš všetky vlastnoručne?

Áno.

 

Pribudnú ešte ďalšie?

Je to možné.

 

Simon, medzi tvojimi fanúšikmi asi najobľúbenejší, sa niekoľkokrát dokonca stratil, respektíve bol ukradnutý. Koľký v poradí je už ten súčasný? Koľko času si asi strávila výrobou Simonov, ak počítaš aj tých baby Simonov, ktorých si fanúšikovia mali možnosť zakúpiť v rámci kampane k albumu The Child And The Bitch?

Myslím, že toto je v poradí tretí Simon. Jeden malý baby Simon mi trvá okolo 5 hodín. Tí budú čoskoro znova na predaj v online Sno-shoppe.

 

Keď som spomenul tú kampaň, nový album vznikal aj s pomocou crowdfundingu. Aké máš z tejto voľby pocity dnes? Išla by si touto cestou znova?

Je to jeden zo spôsobov, ako získať kapitál na projekt. Nie je to zlý spôsob, ale ak o kampani ľudia nevedia, tak veľmi nepomôže. Čiže treba spraviť ďalšiu promo kampaň na kampaň projektu. To bol aj náš problém. Žiadna PR pomoc, napriek sľubom vydavateľa, neprebehla. Tiež treba mať na vedomí, že niektoré krajiny skrátka neprijímajú crowdfunding rovnako. Nemajú to radi. Radšej si počkajú na hotový produkt.

Okrem hudby sa venuješ aj dizajnu. Vieme, že celá vizuálna podoba muziky prebieha v tvojej réžii, avšak asi málokto vie, že dizajnovo vypomáhaš aj iným kapelám. Ktorým kapelám si robila dizajn, čo všetko pre kapely vytváraš a na ktorú z týchto spoluprác si doposiaľ najviac hrdá?

Dizajnu som sa začala venovať automaticky popri hudbe. Myslím, že vizuálne cítenie som mala vždy rovnako silné ako to hudobné. Vnímam to ako jeden celok. Popri tvorbe svojich grafických vecí som začala vypomáhať aj kamarátom hudobníkom a časom roboty pribúdalo. Väčšinou robím obaly, fotky, úpravu fotiek, logá, plagáty, web stránky, navrhujem tričká a merch, a podobne. Zo slovenských kapiel som pracovala pre Horkýže Slíže na obale 54 Dole Hlavou, promo fotkách a webstránke z tej doby. Pre Alone som zostrihala zopár klipov a tiež tie promo fotky. Najnovšie som robila obal pre Variant C na ich album Callus Combustion. Z medzinárodných kapiel som najviac spokojná s obalmi pre anglických Subversion, album Animi, amerických Nociceptor, album Penumbra, Juodvarnis z Litvy, album Journey Of A Dead Man. Kto má záujem, mám tiež FB stránku venovanú vizuálnej tvorbe Snovonne 'Sno' Drake Design. Pracujem aj na projektoch, ktoré nie sú vyslovene hudobné, v poslednej dobe trávim veľa času strihaním dokumentárnych filmov, trailerov a iných videí.

 

V súčasnosti asi najväčšou novinkou v súvislosti s tvojou osobnosťou je, že konečne otváraš svoj e-shop. Prečo si pristúpila k tomuto kroku až teraz? Nepociťovala si doposiaľ záujem zo strany fanúšikov alebo iba na to nebol čas?

Skôr na to nebol čas. E-shop sme mali na pláne už naozaj dávno.

 

Čo všetko v novootvorenom e-shope tvoji fanúšikovia nájdu?

Albumy - digitálne aj fyzické nosiče, tričká. Čoskoro pribudnú baby Simon-i a iné veci.

 

Chystáš pri príležitosti otvorenia e-shopu aj dotlač prvého CD alebo vydanie trojice tvojich albumov na vinyle?

Nie pri príležitosti otvorenia, ale časom určite áno.

 

Je ešte niečo, čo by si chcela vo svojej hudobnej kariére v budúcnosti dosiahnuť?

Ja som rada, keď sa mi podarí vyvetrať mozog do hudby a videí. Pokiaľ môžem hrať koncerty, vydávať albumy a videá, tak som spokojná. Vždy vyhľadávam nové zaujímavé príležitosti, čiže stále sa niečo deje. Inšpirácie je kopec a nápady sa mi stále kopia. Kam nás to povedie? Uvidíme! 

 

Nakoniec jedno nestarnúce klišé. Čo by si odkázala čitateľom ROCKER.sk?

Ďakujem za podporu! Nezabudnite na život mimo telefónu a choďte na koncert!


Použité zdroje:
Foto: snovonne.net