Koncertných zážitkov mám za viac ako desať rokov skutočne veľa. Ten posledný vo Viedni bol ale niečím výnimočný – prvýkrát som videla a zažila predkapelu, ktorá nenudila. Slash si vie vybrať.

Monster Truck, bradatí vlasatí rockeri z Kanady, nám to poriadne naložili. Hrali síce len 30 minút, ale úplne to stačilo na to, aby ma odrovnali. Plechový zvuk bicích, surová kvílivá gitara, basové tóny z Galliena spojené so spevákovým nádherne hlbokým hlasom = skvelá kombinácia na rozohriatie davu pred megarockstar. Na pódiu sedel aj klávesák, no jeho robotu akosi nebolo počuť – neviem, či bol problém v ozvučení, alebo nebol vôbec zapojený, no na celkovom dojme to absolútne neubralo. Hoci by ho kapela aj hneď vyhodila, nikto by si nič nevšimol – gitara, basa, bicie úplne postačili. Výkon hodnotím skutočne nadpriemerne, chlapi si to na stage-i užívali a mňa počas niektorých pasáží mrazilo. Ako povedala naša kolegyňa Micka, „také skvelé 60. roky“. Presne.


A potom prišla hviezda. S padnutím opony zažiarila a svietila celé dve a pol hodiny. Slash to s gitarou naozaj vie a s publikom to zase vedia Myles Kennedy a The Conspirators – Brent Fitz, Frank Sidoris a zabávač Todd Dammit Kerns. Chalani sa našli, chémia medzi nimi by sa dala krájať, čuchať, jesť a vedela by vás opojiť až do omdletia.

Nebudem hovoriť o tom, aké to bolo skvelé, perfektné, úžasné, energické a dynamické. Slasha treba zažiť. Už len pre to, lebo NIKTO na celom svete nedokáže Sweet Child O’Mine precítiť tak, ako tento kučeravý človek s klobúkom. On si je toho vedomý, preto ju toľké roky hráva, a vedia to aj fanúšikovia na koncerte, ktorí s radosťou a slzami v očiach odspievajú celý hit. 

Nechýbalo tam nič. Set list bol prešpikovaný starými GNR skladbami - Nightrain, You Could Be Mine, Mr. Brownstone, You’re Crazy (za mikrofónom Todd Kerns), Rocket Queen, spomínaná Sweet Child a na záver spolu s konfetami, ktorých máme plný byt, Paradise City. Nezabudol ani na svoj projekt s Duffom a Mattom Velvet Revolver, ktorý si pripomenul songom Slither. A čo by to bol za Slasha, keby nezahral dielka zo sólových albumov – You’re A Lie, Standing in the Sun, Avalon, Back From Cali, Stone Blind, Ghost, Doctor Alibi (opäť v podaní Todda) , Too Far Gone, Beneath the Savage Sun, Bent to Fly, World on Fire a akusticko-elektrická Anastasia. 

Slovami Mylesa Kennedyho, „the one and only – Mr. Slash“ nesklamal ani tento raz a dal zo seba a svojich gitár skutočne všetko. 

Galéria

Reklama

Chcem reklamu