Po skvelej šou, ktorú v Dolnom Kubíne odpálila rovnako skvelá kapela z Estónska s názvom SIGNS OF EXECUTION, sme sa porozprávali s členmi tejto kapely, konkrétne so speváčkou Meriliis Ojamäe a gitaristom Maksimom Oshekom. Prebrali sme nielen prebiehajúce turné, ich plány do budúcnosti, ale aj trochu histórie.

 

Začnime dnešným koncertom. Hralo sa vám dobre aj napriek relatívne malej účasti spôsobenej pravdepodobne preložením koncertu na poslednú chvíľu?

Maksim: Áno, bolo to totálne super a cool. Bolo to skvelé.

Meriliis: Presne tak.

 

A čo Slovensko? Už ste tu niekedy boli?

Maksim: Nie. Pre mňa je to prvýkrát.

Meriliis: Pre mňa tak isto.

Maksim: Hlavný rozdiel medzi Estónskom a Slovenskom je to, že Estónsko je naozaj veľmi rovinaté a Slovensko je plné kopcov a hôr a všetkých tých nádherných výhľadov. Naozaj si to užívame.

 

Tak to ma teší. Meriliis, ty si v kapele nová, však? Ako dlho si v radoch Signs Of Execution?

Meriliis: Áno, som. V kapele som asi tri mesiace?

Maksim: Zdá si mi, že od marca alebo od februára.

Meriliis: Od februára, áno, od februára. 

 

Takže toto je tvoje prvé turné s kapelou?

Meriliis: Áno, je.

Maksim: Vlastne ono je to prvé turné pre celú kapelu.


spustiť videospustiť video

Naozaj? To som netušil. A sú toto zároveň vaše prvé spoločné vystúpenia?

Maksim: Nie, nie. Mali sme jednu peknú akciu v Tallinne v Estónsku asi dva týždne dozadu. A včera sme mali super šou v Ostrave v Česku. Dnes je to teda už druhý deň turné. Takže už sme nazbierali spolu nejaké tie skúsenosti. 

 

Pozostáva vaše turné len z týchto troch koncertov v Česku, na Slovensku a v Poľsku alebo sú iba súčasťou niečoho väčšieho?

Maksim: Nie. Sú to iba tieto tri koncerty. Rozhodli sme sa vyraziť na menšie turné. Predsa len je naše prvé a chceme nazbierať skúsenosti, aby sme videli, čo je v našich silách a čo nie je. Ale zatiaľ je všetko úplne super, takže ďalšie turné bude určite oveľa väčšie.

 

Teším sa, že vám všetko vychádza a už teraz sa teším na vaše ďalšie turné. Keď sme pri tom, Meriliis, aký je to pocit byť jedinou ženou v kapele a v tomto prípade vlastne jedinou ženou z oboch kapiel, ktoré sú súčasťou tohto turné?

Meriliis: Vlastne je to úžasný pocit. Keď som na pódiu, mám ten pocit: Obdivujte ma! Je to naozaj skvelé. Milujem to.

Maksim: A my sa o ňu snažíme postarať najlepšie, ako vieme.

 

Ako si sa do kapely Signs Of Execution vlastne dostala? Hľadala kapela niekoho už dlhšie alebo si bola ich prvou voľbou?

Meriliis: Ja som ich vlastne našla na lokálnej muzikantskej webstránke.

Maksim: Áno, je to fórum pre estónskych hudobníkov. Mali sme niekoľko kandidátov na ten post a s jedným chalanom sme to aj reálne skúšali. Pracovali sme s ním asi mesiac, ale dospeli sme k rozhodnutiu... Bol to super chlapík, ale povedzme, že úplne nezapadol do modelu Signs Of Execution. A potom mi napísala Meriliis, tak sme to opäť skúsili, páčilo sa nám to, a tak sme teraz tu.

 

Musím povedať, že to bola skvelá voľba. Meriliis, viem o tom, že si pracovala aj s inou kapelou. Spievaš ešte stále aj v skupine Nihilistikrypt?

Meriliis: Áno, ale teraz máme tak trochu útlm. Nemáme bubeníka ani gitaristu, takže teraz vkladám všetok svoj čas do kapely Signs Of Execution. 

 

Spolupracovala si aj s inými kapelami okrem týchto dvoch?

Meriliis: Nie.

 

Ešte krátko k tvojej predošlej kapele. Keď som po prvýkrát počúval posledný album Nihilistikrypt Serial Killer Diaries, bol som pravdepodobne ešte viac šokovaný, ako keď som po prvý raz počul Arch Enemy...

Meriliis: Ooo, naozaj? 

 

...a tvoj growl je naozaj dych vyrážajúci a veľmi silný.

Meriliis: Ďakujem ti!

spustiť videospustiť video

Mohla by si mi, prosím ťa, povedať, ako si sa dostala k tomuto hudobnému žánru a ako sa vlastne stalo, že z milého a pekného dievčaťa ako si ty dokáže vyliezť niečo také, ako sme mali možnosť dnes večer počuť?

Meriliis: Je to vlastne dosť dlhý príbeh. Myslím, že som mala šesť alebo sedem, keď mi môj ujo ukázal video od kapely Papa Roach s názvom Last Resort a pomyslela som si: „Ó, bože, to je super!“ Ďalšia kapela, ktorú som začala počúvať, bola Asking Alexandria a potom to už bolo: „Ok. To sa musím naučiť.“ Takže som začala s Asking Alexandriou, potom som sa posunula k hudbe Chelsea Grin a začala som cvičiť, a tak... Myslím, že som mala sedemnásť, keď som zavesila svoj cover na YouTube, chlapík z kapely Nihilistikrypt ma objavil a napísal mi niečo v zmysle: „Čau, ako sa máš? Nechcela by si skúsiť spievať v kapele?“ A ja som povedala: „Do riti, jasné, že áno!“ Takže som bola tri roky v kapele Nihilistikrypt. Teda, stále v nej som, ale momentálne nič nerobíme, takže som si povedala, dobre, skúsim inú kapelu, ktorá je momentálne aktívna. Tak som tu.

 

Naozaj pútavý príbeh. Určite sme všetci radi, že skončil tak, že si tu. Naučila si sa growlovať sama alebo si mala nejakého tútora?

Meriliis: Sama. Môj idol je Phil Bozeman z kapely Whitechapel, takže som pozerala jeho videá z YouTube, a tak podobne.

 

Tá drina sa skutočne vyplatila. A ako je to v Estónsku? Zaujímalo by ma, či je metalová hudba u vás populárna.

Meriliis: V podstate. Máme malú scénu, ale celkom populárnu.

Maksim: Metal je populárny, ale Estónci sa zameriavajú skôr na black metal a death metal. Tieto tvrdšie žánre metalu.

 

A máte vy dvaja svoju obľúbenú kapelu z Estónska?

Meriliis: Beyond The Structure, bez pochýb.

Maksim: V Estónsku je naozaj mnoho skvelých kapiel. Ale nie všetky sú v dnešnej dobe aktívne. Prvá kapela, ktorá sa mi naozaj páčila, bola Issidorion. Ale to bolo pred desiatimi rokmi a dnes už v tomto nemám takú jednoznačnú odpoveď. Je ich naozaj veľa. Páči sa mi Cantilena, thrashmetalová kapela. Páči sa mi Cryptica, aj preto sme spolu na turné. Ako som už spomínal, v Estónsku je naozaj mnoho skvelých kapiel a je skutočne ťažké vybrať si medzi nimi jednu, a to aj preto, že všetci sú to vlastne moji kamaráti a nerád by som niekoho urazil. Ale je tam naozaj veľa skvelých kapiel.

 

Rozumiem. Ale naspäť k vašej kapele a zároveň k mojej poslednej otázke. Máte už nejaké plány po skončení turné? Nový album alebo nejaký klip?

Maksim: Áno, vlastne niečo plánujeme. Máme nejaké materiály, na ktorých chceme spolu pracovať a keď budú skladby hotové, tak ich, samozrejme, nahráme. Myslím to tak, že hneď po skončení turné začneme pracovať na nových veciach.

 

Použité zdroje:
Foto: IVAN FARBÁK