Aj tento pán gitarista patrí do neslavného klubu 27, pričom rovnako ako pri Cobainovi ani pri ňom nie je celkom isté, či to naozaj bola samovražda, vražda alebo len hlúpa náhoda. Každopádne, tiež sme takto prišli príliš skoro o talentovaného gitaristu, ktorý je niektorými považovaný za najlepšieho inštrumentalistu v rockovej histórii.

 

Posledným dňom jeho života bol 17. september 1970. Hoci nie je stoprecentne isté, čo všetko sa vtedy udialo, existujú aspoň dohady. Mal byť počas neho v Londýne so svojou vtedajšou priateľkou Monikou Dannemann, ktorá o osudnom dni vypovedala, že sa celý deň prechádzali po meste, boli na nákupoch, asi o pol deviatej večer prišli domov, teda k nej do bytu, kde Jimimu uvarila večeru a o jedenástej si išli ľahnúť. Žiadne problémy ani príznaky či náznaky, že by sa malo niečo stať. Ale naozaj to tak bolo? Zomrel Jimi vlastným pričinením alebo nie?

 

V roku 1976 sa pár študentov rozhodlo zistiť o Jimiho úmrtí o čosi viac. Pomocou slobody práva na informácie sa dostali k niekoľkým stranám zložky F.B.I., ktorá ponímala o Jimim. Pravda, väčšina materiálu bola začiernená, z čoho logicky vyplýva, že za všetkým zrejme bolo oveľa viac a Jimiho smrť naozaj nemusela byť nehoda, ale skôr išlo o politickú vraždu, ktorú sa niekto dobre snažil zamaskovať a zamiesť pod koberec. Dotyčná partia študentov prišla na možno pre niekoho zarážajúci fakt, že Jimi bol ostro sledovaný F.B.I. a kedykoľvek by urobil prešlap, odvliekli by ho niekam do táborov pre takých, ktorých je lepšie držať mimo spoločnosť. 

 

Jimi sa vďaka svojmu neuveriteľnémju talentu veľmi rýchlo dostal do pozornosti správnych ľudí, ktorí ho vytiahli na pódiá. Stal sa v tom čase jediným Afroameričanom, čo hral na gitare a vystupoval ako pred obyvateľstvom čiernej pleti, tak aj tej bielej. Davy z neho šaleli, mladí v ňom mohli potenciálne vidieť lídra, ak nie akéhosi mesiáša. A práve takéhoto typu ľudí sa v šesťdesiatych rokoch, v čase politických a kultúrnych zmien na území Ameriky, obávali Richard Nixon i riaditeľ F.B.I. J. Edgar Hoover. Vo svojej pobláznenej paranoji, že obdobie protestov, zmáhania sa nových kultúr a postupu aj tej černoškej kultúry sa môže stať, že príde niekto, kto bude u mladej generácie vnímaný ako vodca, čoho pravdepodobným následkom by mohla byť akási vzbura, založili program na potláčanie a v prípade potreby až odstraňovanie potenciálnych hviezdnych ovplyvňovateľov. Ten priniesol aj sledovanie rockových hudobníkov, keďže neboli žiadnou výnimkou. Preto si dávali dobrý pozor i na Jimiho, ktorý sa im dostal do hľadáčika hneď z dvoch príčin. 

 

Jimi mal veľmi rád sex a bol závislý na drogách. Oboje mu dodávala Devon Wilsonová, o ktorej sa hovorí, že ju Hendrix možno dokonca miloval. Mal mnohé sexuálne partnerky aj vďaka nej. Ničím výnimočným nebolo, keď prišiel domov a našiel tam množstvo nahých žien. No v roku 1969 spoznal Nemku Moniku Dannemanovú, ktorá s ním žila a bývala ako jeho partnerka. Monika s Jimim mala byť aj v osudný deň, kedy opustil tento svet. Tvrdila to tak vo svojej výpovedi. Jej základy však podkopala o dvadsať rokov neskôr Kathy Etchinghamová. Tá bola Jimiho kamarátka a pustila sa do vyšetrovania jeho úmrtia na vlastnú päsť. Odhalila niekoľko nezrovnalostí v Monikinej výpovedi.

 

Monika tvrdila, že deň pred Jimiho smrťou sa ona, Jimi a Devon stretli a rozprávali sa o rôznych veciach, pričom po tomto rozhovore, počas ktorého mal Jimi Moniku varovať, aby si dávala pozor na drogy a že by sa nemala držať v jeho blízkosti, inak môže prísť o život. V tomto čase niekoľkokrát rôznym ľuďom hovoril o tom, ako čoskoro zomrie. Smrť spomínal napríklad počas natáčanai filmu Rainbow Bridge na Havaji, kde herečke a vtedy jeho milenke Melinde Merryweatherovej pri otázke, kde budú natáčať, jej odpovedal, že on tam už nebude, lebo bude mŕtvy. Podobne reagoval aj na režisérovú otázku, keď sa ho spýtal, kedy sa vráti do Seattlu, na čo Jimi povedal, že sa tam najbližšie vráti v rakve. Jednému reportérovi pri rozhovore z ničoho nič povedal, že sa nedožije dvadsatich ôsmich rokov. 

 



Etchinghamová vo svojom vyšetrovaní zistila, že Monika klamala, keď tvrdila, že si po rozhovore a odchode Devon išli ľahnúť. Podľa Kathy mal v ten deň ešte jedno stretnutie s jedným z priateľov, s producentom Alanom Douglasom. Jimi mal vtedy žiadať Douglasa, aby sa stal jeho manažérom, pretože vtedajší manažér Mike Jeffrey ho okrádal a okrem toho aj maril jeho tvorivé úsilie. Aby toho nebolo málo, Jimi mal pred Douglasom priznať, že pred niekoľkými mesiacmi ho uniesli traja muži, ktorí tvrdili, že sú z mafie a po troch dňoch ho zo zajatia vyslobodil Jeffery, vďaka čomu Jimi Jefferyho podozrieval, že bol do únosu zapletený, len aby sa osvedčil ako nenahraditeľný manažér. Mike Jeffery bol medzi ľuďmi neobľúbený, mnohí ho z rôznych dôvodov podozrievali a mal pôsobiť ako mafián. Aby toho nebolo málo, Jimi mal zomrieť len pár dní pred súdnym procesom, kde mal Jeffrey podať svedectvo v prípade, kde ho Jimi zažaloval pre okrádanie.

 

Že bol Jeffery naozaj divný patrón sa ukázalo po jeho smrti, kedy sa u neho našli rôzne dokumenty, ktoré potvrdzovali to, čím sa dlho chválil a nik mu to za života neveril. Jeffery stále hovoril o svojej spolupráci s mafiou, no každý sa z neho smial. Nakoniec pravda ukázala, že naozaj s ňou spolupracoval a robil zároveň aj pre C.I.A., čím sa potvrdila existencia podobného spôsobu postupu voči príliš obľúbeným hviezdam vytŕčajúcim z davu, aký používala F.B.I. Prioritou C.I.A. však bolo čo najďalej od seba držať rôzne rebelské organizácie, aby sa nespojili v jednu silnú entitu, ktorá by mohla zaútočiť proti vláde.

 

Jeffery tak bol ich nástrojom marenia postupu Jimiho Hendrixa, ktorý sa stal až príliš obľúbeným a okrem toho sa postupom času začal hlásiť k černošskej rebelujúcej skupine Black Panthers, teda Čierni panteri, ktorej členov čoraz častejšie vídaval na koncertoch svojej kapely. V jednom rozhovore dokonca vyzýval Čiernych panterov, aby zaútočili na Washington a začali vraždiť, čím v podstate vyhlásil vojnu Bielemu domu. Hendrix sa stal privŕžencom Čiernych panterov niekedy v roku 1968, kedy vydal so skupinou album Electric Ladyland. Počas prác na tomto albume bol väčšinou opitý a nezmenilo sa to ani počas jeho propagácie. Pribúdali roztržky a konflikty, neraz sa bil aj s fanúšikmi.

 

Mike Jeffery mal mariť Jimiho kariérny postup rôznymi spôsobmi. Okrem toho, že si pre seba nechával väčšinu financií a postupne Jimiho poriadne takmer vôbec až vôbec nevyplácal, pri jednom lete z Kanady Jimimu našli v taške vrecko s heroínom. Toto znamenalo rozpad kapely, keďže niektorí jej ostatní členovia už nevedeli vystáť problémy s Jimim. Jimi však nikdy s heroínom nič nemal. Drogoval, to áno, ale kokaín a nemal poňatia, ako sa mu teda do vecí dostal heroín. Veril, že mu ho podstrčil Jeffery, aby aj takýmto spôsobom sabotoval jeho kariéru. Okrem toho nebolo ničím výnimočným, že Jeffery na Jimiho najal ľudí, ktorí mali na jeho osobu donášať.

 

V roku 1970 dal Jeffrey opäť dokopy Jimiho starú kapelu. Prinútil ich, aby znovu spolu koncertovali a tvorili hudbu tak ako kedysi, hoci Jimi odmietal robiť to, čo predtým, lebo už bol niekde inde a skôr tvoril spirituálne zamerané skladby. Aby toho nebolo málo, Jimi si začal stavať vlastné nahrávacie štúdio, ktoré však umiestnil do oblasti silno ovládanej mafiou. Tá sa obávala, že štúdio priláka do štvrte príliš veľa na drogách závislých hudobníkov, čím na seba príliš upozornia políciu a mohli by mať z toho problémy aj oni. Snažili sa mu zabrániť v dokončení štúdia.

 

Rovnaký rok priniesol pre Jimiho nevydarený koncert, kedy vyzeral ako živá mŕtvola, lebo si dal nekvalitné drogy. Ukončil ho predčasne, pretože nevládal hrať. A Jeffery ho naďalej okrádal, ako sa len dalo. Väčšinu peňazí posielali do Jeffeyho spoločnosti na Bahamách, no peniaze, ktoré tam odišli už Jimi nikdy nevidel.

 

Jimi mal množstvo problémov. Už nedokázal normálne fungovať bez toho, aby bol zdrogovaný. Naďalej bol v Black Panthers, vďaka čomu bol príliš veľkou hrozbou, keďže mal peniaze a tie tak organizácia mohla používať na rôzne svoje aktivity. Najhlavnejšie príčiny, prečo údajne musel byť Jimi odstránený, sú zrejme to, že pomohol Bobbymu Sealeovi, ktorý bol jedným zo zodpovedný za vzniknutie hnutia Black Panthers a hlásal útok Pantherov. Práve vďaka tomuto sa mal najpravdepodobnejšie dostať najviac do hľadáčika F.B.I., ktorá mala usúdiť, že je súci na elimináciu. F.B.I. mali špionážny program na likvidáciu Čiernych panterov. V rámci neho mali zabiť až dvadsaťdeväť príslušníkov tohto hnutia, medzi inými aj rappera Tupaca Shakura.


A ako to bolo s Jimiho poslednými chvíľami? Dve noci pred smrťou mal Jimi mať dobrú náladu a spať úplne pokojne, a to dokonca aj v noc úmrtia. Monika vypovedala, že aj vtedy bolo všetko v poriadku. Jimi pokojne spal, keď sa zobudila a išla si kúpiť cigarety. Vrátila sa, dala si tabletu na spanie a ľahla si znova spať. No keď sa zobudila, nedokázala Jimiho prebrať. A malo jej chýbať deväť tabletiek na spanie. Keď zavolala záchranku, uistili ju, že bude v poriadku, no nakoniec 18. septembra zomrel. Podľa Kathy však aj v tomto Monika opäť klamala. Podarilo sa jej porozprávať sa so záchranármi, ktorí boli v tú noc privolaní k Jimimu. Tí povedali, že keď prišli, Jimi už bol niekoľko hodín mŕtvy a Monika v byte nebola.

 

Monika rovnako tvrdila, že v ten večer ani veľmi nepili, preto sa nemalo čo stať. Vraj si len dali za pohár bieleho vína. Lekári však našli v Jimiho pľúcach množstvo červeného vína, ktoré sa tam nemalo ako dostať, pričom v krvi mal len minimum alkoholu. Skôr to vyzerá tak, akoby do neho niekto víno nalial násilne a takýmto spôsobom ho utopil, hoci existujú rôzne teórie, že sa mal predávkovať liekmi na spanie a podobne. Jimi mal trpieť chronickou nespavosťou, a tak by mu ani niekoľkonásobné množstvo tabletiek na spanie nijako nemalo ublížiť. Napriek tomu oficiálna príčina jeho smrti mala byť udusenie sa zvratkami po tom, čo užil priveľa liekov na spanie, čo ponúka veľmi nejasné okolnosti jeho smrti, na ktorých niečo poriadne smrdí.

 

Sú však aj ďalšie tri možné teórie, ktorým niektorí veria. Jednou z nich je, že sa predávkoval u kamaráta heroínom a neskôr ho previezli do Monikinho bytu. Ťažko povedať, či je reálna, keďže za života sám Jimi odmietal tvrdenie, že by niekedy užíval heroín. Druhá teória hovorí, že letel do Hollywoodu, kde ho zabili a následne poslali naspäť súkromným tryskovým lietadlom. Opäť niečo, čo znie nereálne. Obsahom tretej teórie je, že zomrel v byte istej rockovej hviezdy s Devon po boku. No ani toto nikto nijako nedokázal.

 

Najzáhadnejšie na tom všetkom sú však Monikine výpovede, ktoré sa menili. Tony Brown, autor knihy Jimi Hendrix: The Final Days (Posledné dni Jimiho Hendrixa), bol s Monikou v kontakte od roku 1980 až po jej smrť v roku 1996. Niekoľkokrát ju navštívili a veľa spolu telefonovali. Na základe tohto Brown prišiel k záveru, že Monikine výpovede sa menili z telefonátu na telefonát, z rozhovoru na rozhovor. O dňoch pred Jimiho smrťou podala dve výrazne odlišné svedectvá. V jednom sa vyjadrila, že si išli ľahnúť o siedmej a ona sa zobudila na to, ako Jimi nemohol dobre dýchať a mal celú tvár pokrytú zvratkami, tak zavolala pomoc, pričom zistila, že jej chýbalo desať tabletiek na spanie. V druhom zase tvrdila, že spravila Jimimu sendvič a až potom išli spať, pričom on si dal tabletky na spanie. Neskôr sa zobudila, našla ho pokrytého zvratkami a zavolala pomoc. Zistila, že jej chýbalo deväť tabletiek na spanie. A jej výpovede sa ešte menili viackrát. Ktovie, či si aj Monika len nevymýšľala, lebo sotva by jej pamäť slúžila tak zle, aby nevedela, čo povedala pred krátkym časom.


V konečnom dôsledku teda zostáva záhadou, kde vlastne leží pravda, keďže nikto zatiaľ nevie s istotou vyriešiť túto záhadu. Bola to nehoda, samovražda alebo politická vražda? 

Použité zdroje:
Foto: billboard.com, groupieblog.wordpress.com, blackcablondon.net, pinterest.com