30 rokov. Tento údaj svietil ako kontrolka v hlave nejedného metalového nadšenca. Toľko rokov totiž oslavujú zásadné albumy európskeho power metalu Keeper Of The Seven Keys I II kapely HELLOWEEN. Snom asi každého z nich bolo počuť skladby z týchto albumov naživo od pôvodnej zostavy kapely, ktorá ich nahrala. A to sa 26. novembra splnilo všetkým, ktorí prišli do NTC Aegon Arény v Bratislave.

 

Predkapelu nebolo treba. Jej úlohou je správne naladiť publikum pre headlinera. To slovenské publikum však bolo naladené už viac ako pol roka, od kedy sa rozniesla správa, že Pumpkins United World Tour nevynechá naše hlavné mesto. To, že sa k súčasnej zostave kapely pridali Michael Kiske, bývalý hlas kapely, a Kai Hansen, bývalá gitara kapely, bola veľká vec.

 

A tak sa s úderom siedmej hodiny začalo. Z reproduktorov zaznel Robbie Williams a Let Me Entertain You. Trochu nezvyčajný výber intra pre speed/powermetalovú formáciu, ale po zameraní sa na text skladby to celkom dávalo zmysel. Počas jej tónov pomaly temnelo svetlo a srdcový tep vypredanej haly sa len zvyšoval. A potom to prišlo. Prvá videoprojekcia za obrovskou plachtou, príchod všetkých členov večerného predstavenia. Plachta zletela a trojhodinovú jazdu odštartovala pieseň Halloween.

 

Od začiatku to bola prehliadka inštrumentálnych aj vokálnych kvalít. Bola radosť pozerať sa na to, ako si všetci na pódiu rozumejú, bavia sa, užívajú si to. Michael Kiske a Andi Deris sa výborne dopĺňali a nadšene znázorňovali to, o čom práve spievali, Kai Hansen s veľkou radosťou strhával pozornosť na seba, len Michael Weikath sršal totálnou „flegmou“. Veď asi ako vždy.

 

Helloween so staro-novou zostavou nikoho nešetril a po rozšírenej verzii úvodnej skladby to napálili hneď s Dr. Stein. A prišlo aj na prvé slová, privítanie a zoznámenie divákov so Sethom a Docom, animovanými tekvičkami, ktoré prostredníctvom krátkych videí sprevádzali celý koncert. Vždy po dvoch či troch skladbách, ktoré boli dopĺňané rôznymi animovanými videoprojekciami či dokonca zábermi spred tridsiatich rokov, sa zjavili na obrazovke tieto dve postavičky a znázorňovali postupne jednotlivých členov kapely.

 

Muzikanti síce boli na pódiu počas všetkých piesní, Kiske s Derisom sa ale pri spievaní striedali. Kiske dal I’m Alive, Deris sľúbil viac vecí z „Keeprov“ (tvorili drvivú časť setlistu), no presunul sa do roku 2000 a pokračoval s If I Could Fly, potom Are You Metal?. Potom zase Kiske zanôtil Rise And Fall, pri ktorej sa prvýkrát počas večera spevácky prejavil aj Hansen. A takto to išlo ďalej. To ale nebránilo spevákom prísť si navzájom „vypomôcť“ pri posledných refrénoch skladieb a podobne. K Perfect Gentleman sa Andi nahodil do trblietavého saka, zobral cylinder a paličku a spoločne s publikom zhodnotil, že všetci sme tam „perfect“. Len tekvičky na animácii počas tejto skladby neboli práve gentlemani.

 

S Kaiom si následne slovenskí metalisti spomenuli na začiatky Helloweenu, kedy mikrofón ešte okupoval práve on, a doprial im prierez debutovým albumom Walls Of Jericho. A potom prišiel akoby náraz na stenu, ako zhodnotil Kiske. Technici priniesli stoličky a zavládla romantická atmosféra s baladou Forever And One (Neverland). Vo vzduchu sa objavilo aj pár zapaľovačov. Romantika bola na chvíľu prerušená Kiskeho vtipkovaním, aké mal kedysi dlhé vlasy a ako teraz dopadol. No potom to napravil s A Tale That Wasn’t Right. Počas nej spolu s Kaiom a gitaristom Sashom zohrali akúsi „slow motion“ scénu. Vlastne takmer každá skladba bola zo strany hudobníkov dopĺňaná malými, milými choreografiami.

 

Pri pohľade na biciu zostavu si mnohí asi povedali, že by bola škoda nedočkať sa bubeníckeho sóla. To bolo ale ozvláštnené. Po pár Daniho úderoch do bicích sa na obrazovke pustila VHS kazeta a zrazu tam hral pôvodný bubeník Helloweenu, zosnulý Ingo Schwichtenberg. K jeho sólu sa potom pripojil aj Dani a bola to nádherná pocta jednému zo zakladajúcich členov kapely, ktorý sa reunionu už, bohužiaľ, zúčastniť nemohol.

 

Čas letel, piesne odbúdali. Po Power porozprával Andi príbeh o skladbe, ktorú od Helloweenu počul ako prvú, a to bola práve nasledovná How Many Tears. Frontman Slovákov aj trochu postrašil, že keď to bola jeho prvá od tejto kapely, mohla by byť posledná tohto setu. A ona v podstate aj bola. Po dvoch hodinách hrania. 

 

Ale bol to len koniec „hlavnej“ časti a ani zďaleka to nebolo všetko. Po chvíli skandovania a spievania „Happy happy Helloween...“ sa celá partia vrátila a odpálila prvé kolo prídavkov s Eagle Fly Free. Kiske sa už síce niekedy chytal za hrdlo, akože nevládze, ale aj tak to dal „na pána“. Za to si aj vyslúžil skandovanie jeho mena, za čo sa publiku poklonil. Po štvrťhodinovej paráde s názvom Keeper Of The Seven Keys sa kapela po jednom rozlúčila a Kai, ktorý jednotlivých členov predstavoval, nezabudol ani na zosnulé rock n‘ rollové hviezdy. Rozlúčili sa aj tekvičky Seth a Doc a opäť nastala tma.

 

A „helloweenuchtivým“ Slovákom stále nestačilo. Druhé kolo prídavkov načal pán Hansen gitarovým sólom vrátane toho, ktoré poznáme zo skladby Gorgar. Potom sa to už len stupňovalo, aj keď sa zdalo, že sa to už viac nedá. Prvú slohu Future World odspieval dav. A po tejto skladbe to už prišlo. Záver s najväčším hitom kapely I Want Out. Do publika leteli obrovské tekvicové balóny, všetci si išli vykričať aj posledné kúsky hlasiviek, ktoré im ešte na konci hodinových prídavkov ostali, a to aj pri hecovaní obidvoch spevákov. Publikum si rozdelili na polovice a kým tá Derisova spievala melódiu piesne, Kiskeho kričala „I want out!“.  Pri poslednom refréne do vzduchu vyleteli tisíce konfiet a bolo to vyvrcholenie naozaj, ako sa patrí.

 

Tento koncert sprevádzalo viacero obáv. Najskôr, či vôbec koncert bude, keď sa rozšírilo, aké má organizujúca agentúra problémy po zrušení More Than Festu a v minulosti aj viacerých koncertov. Nakoniec ale koncert bol a bol úžasný. Organizácia nebola najhoršia, aj keď prichádzajú ohlasy na neprofesionalitu v šatni a nejaké nedorozumenia pri vstupoch do haly. Ďalšou obavou bol zvuk, pretože Aegon Aréna má povesť jedného z najhorších priestorov na koncert, čo sa zvuku týka. No ani ten nebol tragický. Obavy boli aj o Kiskeho a jeho spev, keďže sa šírili správy o jeho problémoch s hlasom. A ani tieto obavy sa nenaplnili a aj napriek malým nedokonalostiam sme si vychutnávali výšky tam, kde byť mali.

 

Na tento koncert čakali celé generácie. Tá, ktorá na Helloweene vyrastala, ktorá s touto kapelou prežívala pubertu alebo sa k nej dostala v dospelosti. Pre každého to bol silný zážitok a splnenie sna. Zimomriavky prichádzali počas trojhodinovej šou v pravidelných návaloch. Čo tam po Vianociach, slovenskí powermetalisti už svoj najväčší darček dostali. A o tom to celé je. O tom pocite, ktorý máte, keď pozeráte na hviezdy, ktoré ste obdivovali taký dlhý čas a keď si po takomto koncerte vyskákaný a vyspievaný ľahnete do postele a usmievate sa do stropu...

 

Setlist: Halloween, Dr. Stein, I'm Alive, If I Could Fly, Are You Metal?, Rise And Fall, Where The Sinners Go, Perfect Gentleman, Starlight/Ride The Sky/Judas, Heavy Metal (Is The Law), Forever And One (Neverland), A Tale That Wasn't Right, I Can, Livin' Ain't No Crime, A Little Time, Why?, Sole Survivor, Power, How Many Tears, Eagle Fly Free, Keeper Of The Seven Keys, Future World, I Want Out