Mníšky, víly, Jack Sparrow. Áno, Masters Of Rock, konajúci sa od 13. do 16. júla v českých Vizoviciach, mal aj takúto stránku. Okrem výborných kapiel, piva či slivovice si návštevníci mohli užívať aj pohľad na ľudí s evidentne kvalitným zmyslom pre humor. Ten, samozrejme, nechýbal ani organizátorom.

 

Jednou z najväčších atrakcií sa stala špeciálna Toi Toi miestnosť (pretože ju skutočne nemožno nazvať záchodom), kde si človek mohol sadnúť medzi záclonky, kvetinky a vankúšiky. No nedopraj si ten luxus! Bohužiaľ však podobným pojmom nemožno označiť výkon technického tímu. Počas celého festivalu sme mohli pozorovať pravidelné výpadky v samotnom ozvučení (neraz sa davom niesla veta: „Vyměňte zvukaře!“), spevákom často nefungovali mikrofóny a fanúšikov, naopak, nepotešil pravidelne vypadávajúci obraz na plátnach. Tieto chyby však boli dorovnávané výbornou atmosférou. Pri vstupe nás vždy potešili milí SBS-kári, ktorí sa však kontrole obsahu batohov venovali len povrchne. Mnohých to určite potešilo, no ja som si po celú dobu kládla otázku, či nie je v súčasnosti na mieste zvýšená bezpečnosť. Ak už tak alebo onak, všetkým sa vyhovieť nedá a táto otázka zostane nezodpovedaná.

 

Vo štvrtok sme sa mohli kochať fínskimi STRATOVARIUS. Predviedli šou kvalitnú, no zároveň nijak výnimočnú. S fanúšikmi si zaspievali, no všeobecne vládol názor, že na štúdiovke asi znejú lepšie.

 

SABATON chodia do Česka pravidelne na jedno pivo.  Preto nám tentokrát sľúbili špeciálnu šou s Filharmóniou B. Martinů zo Zlína. Síce sa filharmónia snažila, v konečnom dôsledku boli kapelou utlačení a zvuk vyznel len ako lepší syntetizátor.  Špecialitou bola A Lifetime Of War zaspievaná vo švédskom jazyku a live premiéra piesne Wehrmacht. Síce zaujímavostí bolo dosť, napriek tomu človek neodchádzal z koncertu s pocitom výnimočnosti a prekvapenia. Videli sme štandardný sabatonovský výkon, ktorého kvality Švédom nemožno uprieť.

 

Vo štvrtok vystúpili napríklad aj BATTLE BEAST, DEATH ANGEL, PAIN, VADIM POLKE BLAVY či FISHFACE. 


Reklama

Chcem reklamu

Zaujímavou premiérou pre samotný festival (a najmä jeho českých návštevníkov) bola premiéra projektu BOHEMIAN METAL RHAPSODY, kde žiarili hviezdy českej rockovej scény. Na pódiu sa striedali jeden po druhom, no dav napokon najviac ocenil výkon Lucie Bílej, ktorá každej piesni dodala okrem typického chrapľáku aj kus svojej pozitívnej energie. Napokon podľa reakcií davu možno pokojne vyhlásiť, že daný projekt by sa mohol volať Lucia Bílá Metal Rhapsody.

 

Takpovediac stálicou mastrovského line-upu je aj holandská EPICA. Napriek tomu, že tu neboli prvý (a posledný) raz, dav ich vždy privíta s veľkým nadšením. A nemožno sa diviť. Hlas speváčky Simone Simmons je vždy dokonalý a aj keď nemajú žiadne špeciálne a moderné efekty, ich vystúpenie je vždy plné elánu a tvrdého metalu.

 

Hlavným headlinerom festivalu mali byť veteráni RUNNING WILD, ktorí v Česku vystúpili po dvadsiatich piatich rokoch. Hoci sme ich očakávali s veľkým nadšením, toto nadšenie opadlo skôr, ako by sme si mysleli. Áno, spevácke kvality boli na úrovni. Každý člen kapely hral výborne. No aj tak celému koncertu chýbala energia, ktorá by nás za studenej noci prinútila zostať až do konca. Príliš dlhé bicie sólo, nezaujímavé preslovy k davu, atď. No sú to starší páni a svoje ultrakreatívne, ultraburcujúce časy už majú evidentne dávno za sebou.

 

V piatok vystúpili napríklad aj DYMYTRY, ANNEKE V. GIERSBERGEN'S VUUR, SEPULTURA, MOONSPELL či STROY. 

Reklama

Chcem reklamu

U DELAIN bolo od začiatku evidentné, že väčšina ľudí čakala na špeciálneho hosťa Marca Hietalu z Nightwish. Speváčka Charlotte Wessels spievala ich jeden hit za druhým, nezabúdala vyzývať k trpezlivosti v čakaní na Marca a koncert si naozaj užívala. No z druhej stránky sa nemožno čudovať vete, ktorú som registrovala v dave: „Britney, milujeme ťa!“ Delain sú skutočne dobrí. No myslím si, že ich skutočná hviezda začne žiariť až keď trošku hudobne dozrejú.

 

Zdá sa, že naozaj nie každá kapela je schopná odolávať zubu času. Prvé sklamanie prišlo s Running Wild a zanedlho prišiel rovnaký déjá vu pocit aj s výkonom SAXON. Spev na mieste, hudobníci tiež, no predsa tomu chýbala šťava, šou, energia. Piesne časom splývali, koncert sa niesol v monotónnom duchu a zanedlho si človek uvedomil, že je čas na pivo...

 

Jedným z näjvačších prekvapení festivalu boli určite KREATOR. Začali relatívne pokojne, no dokázali gradovať do takej miery, že aj napriek veľkej zime sme nemohli odísť. Museli sme to vidieť do konca. A veru, stálo to za to. Nejaká tá satanistická šou, spomínanie na zosnulých rockerov s ich videoprojekciami a napokon príhovor o tom, že aj napriek extrémistom a teroristom vo svete sa snažme udržať mier. Veľká pravda! No s obráteným krížom za chrbtom a piesňou s textom Satan is real vyznie táto myšlienka bežnému človeku minimálne zaujímavo, ak nie priam absurdne.

 

V sobotu vystúpili napríklad aj C.O.P.UK, ALMANAC, PRETTY MAIDS, CREMATORY či EUFORY.

Reklama

Chcem reklamu

Posledný deň nás milo prekvapili nemeckí VARG. Pomaľované tváre, na veľkom plátne vyobrazený vlk. Takže na vizuál asi nič extra. A tak to bolo dokonalé. Do popredia sa totiž dostala ich skvelá pagan/folkmetalová hudba. Nemožno ich obsiahlo popisovať. Človek to musí počuť, vidieť. A basta!

 

V neskorších popoludňajších hodinách prišlo očakávané talianske prekvapenie v podobe LACUNA COIL, ktorí na Masters Of Rock vystúpili vôbec po prvýkrát. Členovia kapely v kazajkách, pozvanie do ich sanatória a šou sa mohla začať. Najviac sa hrali piesne z nového albumu Delirium, no zazneli aj staré hity ako Spellbound, Heaven´s A Lie či Trip The Darkness. A tieto hity šli speváčke Cristine Scabii skutočne výborne. Na novom albume možno trochu precenila svoje sily, lebo jednoznačne nebola schopná zaspievať úplne všetky výšky. Zakryla to neskutočnou energiou, originálnymi a zároveň jednoduchými príhovormi k fanúšikom, ktorí hltali každé jej slovo, notu. No niektoré hranice je lepšie nepokúšať.

 

Síce už bez make-upu, bez trvalej, ale s charizmou a elánom, ktorým by zahanbil snáď všetkých mladých. Reč je o členovi Twisted Sister DEEM SNIDEROVI.  Za jeden koncert stihol vytvoriť toľko cenných spomienok ako snáď nikto za celý festival. Do vystúpenia dal minimálne 120%, spieval známe hity Twisted Sister, no aj tie svoje. Všetkých potešil, keď začala pieseň I Wanna Rock a ešte viac nás potešil, keď na pódium prizval Cristinu Scabbiu (koncert pred ním) a Tobiasa Sammeta z Edguy (koncert po ňom). Všetci spievali spolu, najprv bez hudobných nástrojov a potom so všetkým, čo k tomu patrí. Energia sa stupňovala, opäť sme zaspomínali na zosnulých bratov vrátane Chrisa Cornella a koncert sa ukončil Sniderovou piesňou So What, ktorá hovorí za všetko. Za zmienku stojí aj zaujímavá príhoda. Všetci si všimli mladú slečnu s výraznými červenými vlasmi, ktorá už od prvého dňa stála v prvom rade pred pódiom. Zvláštne na nej bolo to, že tam stála bez úsmevu, bez energie. Dee Snider si to všimol hneď, prehodil pár vtipov, chytil Tobiasa Sammeta a preniesol: „Vidíš, tá určite čaká len na teba.“

 

A mal pravdu. Pri prvých tónoch intra sa slečna rozžiarila a začala si užívať koncert EDGUY, ktorí tento rok slávia 25 rokov. Preto sa rozhodli zahrať takzvanú Best Of Show, ktorú si všetci nielen že užili, ale aj odspievali. Na tomto koncerte snáď nebolo jedinej nudnej či tichej chvíle. Či už sa hrali rýchle songy alebo romantické slaďáky, Tobias vždy vedel, čo povedať, aby tomu nasadil ešte korunku. Človek prekypujúci humorom, no zároveň s pokorou prenášal o výzve vyrovnať sa vystúpeniam Deeho Snidera a Vinca Neila.

 

Pretože záver večera (a festivalu celkovo) patril práve spevákovi z legendárnych Mötley Crüe VINCOVI NEILOVI. Hoci značná časť davu v tomčase už balila stany, Vince si koncert užil a zahral ich najväčšie hity. A po piesni Girls, Girls, Girls so sexi ženou na pódiu sa predsa všetkým bude lepšie zaspávať či šoférovať auto domov...

 

V nedeľu vystúpili napríklad aj IRON SAVIOR, KREYSON, RAGE, FOUR FACES či SYMFOBIA. 

Reklama

Chcem reklamu