Keď sa v roku 1948 v nemocnici na newyorskom Manhattane narodil malý Steven Victor Tallarico, nikto nemal ani len tušenia, aký živel prišiel na svet. Dnes jeho nezameniteľný hlas a charizmatický výzor poznajú ľudia po celom svete, pričom kapela, na ktorej čele stojí od samého začiatku, je na scéne už takmer päťdesiat rokov. Zaujímalo by vás, ako túto šialenú jazdu s AEROSMITH vníma Steven sám? 

 

V autobiografii, ktorá v češtine nesie titul Vadí vám chaos v mojí hlavě? sa jedna z najväčších rockových hviezd súčasnosti prezentuje ako chlapec z vidieka aj napriek tomu, že vyrastal v New Yorku. Ako sa dozvedáme z úvodných strán, v detstve často s rodinou jazdievali do rekreačnej oblasti jazera Sunapee v New Hampshire, kde zažíval typicky dedinské dobrodružstvá. Učarovala mu tam príroda, nespútanosť a sloboda, ktorá mu v srdci zostala dodnes. Možno práve preto sa vždy viac stotožňoval s divokosťou svojej mladosti a tým sa odlišoval od ostatných. Láska k hudbe mu bola vštepovaná od útleho detstva, keďže jeho otec bol profesionálnym hráčom na piano (absolvoval aj prestížnu univerzitu Julliard). Malý Steven sa teda odjakživa štveral na klavírnu stoličku. Zlom v živote mu však nastal, keď mal 17 a prvýkrát videl naživo The Rolling Stones. No ak by ste čakali, že kniha je len fádnym rozprávaním hudobnej trajektórie Stevena Tylera, ste na omyle. Sám Tyler píše: “Moje knížka má tři velká témata: peníze, hudbu a mmmm (kundu).


V knihe si nostalgicky zaspomínal aj na to, ako vznikli Aerosmith, pričom priznáva, že pri vytváraní svojho výzoru sa nechal inšpirovať najmä Keithom Richardsom a Janis Joplin. Viackrát sa vracia k turbulentnému vzťahu s gitaristom Joem Perrym  a snaží sa vysvetliť vzájomné konflikty zo svojho pohľadu. Často ide o to, že Joe býva furt rozladený, a to zase rozlaďuje Stevena: „Na pódiu nikdo neslyší, že má Joe kytaru rozladěnou – neladí mu už roky, měl ji rozladěnou skoro celý sedmdesátý léta.“

 

Celkom podrobne sa venuje aj drogám – ako mu prišli do života, ako narobili v kapele problémy a na to, ako sa z nich zakaždým snažil dostať (klin sa klinom vybíja a často to bolo tak, že len presedlal na iný druh drog). Ako sám píše, hlavne v 70. rokoch boli drogy všadeprítomné: ,,Pořadatelé to v zákulisí jistili. Vždycky tam byl tác plný dobrot a hora kokainu. Takže dokonce i když jse se vůbec nechteli ničím sjíždět – poněvadž jste měli nos ještě rozbolavělý a krvavý ze včerejšího večera - na dalším koncertě to tu by zas. Taková prostě tehdy panovala nálada

 

Rozprava na tému drogy začína nevinným koketovaním, silnou závislosťou, pokračuje chemickými vlastnosťami a končí niekde pri metódach na rôznych odvykacích klinikách. Samozrejme, nesmú chýbať ani ženy. Drogy totiž vo veľkej miere ovplyvňovali aj vzťahy, z ktorých sa Stevenovi narodili štyri deti. „Někdy mám pocit, že zastřízliva musím být neskutečně nudný, jenže člověk nesmí zapomínat, že dokud bere drogy, je zábavný jenom ve svojí vlastní hlavě... Jenom sám pro sebe ve svým vlastním vesmíru. Ten síce hýří spoustou barev, kámo, akorát že ty neznáš jejich příchuť.“

Steven Tyler je v knihe miestami dosť oplzlý a sexuálna energia priam srší aj z jeho písomného prejavu. Česká prekladateľka však odviedla kus dobrej práce a vytvorila niečo ako ,,tylerovský" žargón. Plynulosť a ľahkosť komplikovanejších pasáží, v ktorých Tyler preskakuje z myšlienky na myšlienku, je v českom preklade priam obdivuhodná. Až na pár preklepov a na to, že so Stevie Nicksovej sa v knihe stal muž, je kniha spracovaná s obdivuhodnou sviežosťou.

 

Tak ako napovedá názov knihy, Steven Tyler má v hlave chaos a pri čítaní bolo minimálne zo začiatku náročné sa v ňom zorientovať. Frontman jednej z najväčších rockových kapiel vôbec má neskutočne bujnú fantáziu a vo svojom prehovore strieda metaforické a niekedy až poetické vyjadrovanie so svojským humorom, spomienkami a realitou. V porovnaní so spomienkovou autobiografiou Ozzyho Osbourna sa v tej Tylerovej nachádza  podstatne menej vtipných a zábavných zážitkov. Viac sa ale dozviete o tom, ako vznikali jednotlivé piesne či albumy Aerosmith, keďže celá autobiografia je doplnená textami piesní, ktoré zostali ponechané v angličtine. Dočítate sa ako prebiehalo nahrávanie jednotlivých albumov a ako vznikli známe aj menej známe hity Dream On, I Don‘t Want To Miss A Thing, Sweet Emotion, Jaded, No Surprize, atď. a aký príbeh sa v skladbách skrýva. 

Predtým, ako si začnete plánovať výlet na posledné turné Aerosmith v Európe (najbližšie sa pri nás zastavia 2. júna v Krakowe), ponúkame vám ešte jednu z tých zábavnejších historiek v knihe o tom, ako sa Steven na spoločnom turné snažil zviesť Joan Jett: „Svlíknul jsem se donaha, hodil na sebe župan a přisunul si k jejím dveřím židli od výtahu na druhým konci chodby. Na tu židli jsem se posadil, odhodil župan, roztáhl nohy a ruce, zaklepal na dveře a čekal. Jakmile otevřela, spadla jí brada až na zem a já řekl: 'Nesnáším se za to, že tě miluju.' Pak na mě udelala ty svoje oči, který jsem chtěl přesne vidět, a zavrněla svým nejsametovějším hlasem 'Mě desetipalcový utahováky nerajcujou, zlato.' A zabouchla mi dveře před nosem.“

spustiť video spustiť video

Použité zdroje:
Foto: billboard.com