Už tu raz boli. Potom sa na tri roky odmlčali, aby sa nakoniec vrátili späť v plnej sile. Taká je bratislavská partička RAVENHILL, ktorej štýl je klasifikovaný ako melodický metal, no sami seba neradi škatuľkujú. Kapela nedávno ohlásila svoj combeback v podobe koncertu v Randali, ktorý sa uskutoční 13. mája. A my sme ako upútavku na akciu, ale aj o tom, čo sa dialo či deje s kapelou a s ich plánmi s novými nahrávkami, vyspovedali bubeníka Waja.

 

Keďže ste ako skupina fungovali iba chvíľu a potom ste sa na dlhú dobu odmlčali, predstavíte nám trochu, kto sú Ravenhill?

V prvom rade si nie som istý, či 5 rokov nepretržitého hrávania je chvíľa, ale uznávam, že pri takejto dlhej prestávke (takmer tri roky) sa to môže zdať už veľmi dávno. Ravenhill vznikol ako bokovka, projekt, kde sa niekto s niekým dohodol pri pive na niečom, no to už dávno neplatí. Po už spomínaných piatich rokoch aktivity sme si povedali, že sa chceme venovať plne iba vlastnej tvorbe, a tak sme sa zavreli do skúšobne a vyžmýkali kreativitu, čoho výsledkom je 8 úplne nových melodicko-metalových skladieb (ponechali sme si iba 2 pôvodné) a hlavne úplne iný Ravenhill ako taký. Snáď jediné, čo nás spája s predošlou érou, je nenahraditeľný zvuk priečnej flauty a ženský spev.

 

Vaše meno je Ravenhill, teda Havraní vrch. Ako ste k nemu prišli? Čí to bol nápad a z čoho vzniklo?

Vzniklo to asi po tretej skúške kapely. Vonku bolo pekne, naša milovaná krčma mala fajn stôl, kam sme sa všetci zmestili (v tej dobe nás bolo osem), a tak brainstorming splodil toto. Až oveľa neskôr sme sa dopátrali k tomu, že nejaký pán Ravenhill je spisovateľ a Havraní vrch je vlastne akýsi kopec z tvorby J. R. R. Tolkiena. No prosto náhody sa dejú.

 

Ako kapela ste pôvodne vznikli v roku 2009. Posledné skladby od vás som zachytila z roku 2011, takže predpokladám, že vtedy ste skončili. Prečo ste to vtedy zabalili? Čo sa stalo?

Ale predsa vtedy to nikto nezabalil, naopak, v tej dobe sme si absolvovali niekoľko veselých koncertov kade-tade. Aktívne sme sa prestali prezentovať až v 2014, kedy sme odohrali poslednú akciu. Ani si nespomeniem kde a s kým. Ako som spomínal, vtedy sme sa zamerali na vlastnú tvorbu a vzhľadom na to, že sa snažíme o čo najkvalitnejšie skladby a prevedenie, nám to trochu trvá.

 

Nadviažem na predchádzajúcu otázku. Hoci ste pred niekoľkými rokmi ukončili činnosť, teraz sa vraciate naspäť na scénu. Čo vás viedlo k obnove kapely a prečo teraz?

Jediná rozumná odpoveď je, že sa cítime pripravení.

 

Prebehli aj nejaké zmeny v zostave alebo ste ju ponechali pôvodnú?

Táto kapela mala väčšiu fluktuáciu ako obchodný reťazec a z bývalých členov by sa dali vyskladať ďalšie dve plnohodnotné kapely. Ale áno, z poslednej live akcie sme ostali v kapele traja, zvyšní štyria sú novinkou a naozaj môžem s čistým svedomím prehlásiť, že keď sa teraz dívam na zostavu, som za tie personálne turbulencie vďačný.

 

Váš comeback sa uskutoční 13. mája v bratislavskom Randali. Na čo sa môžeme na tejto akcii tešiť?

V prvom rade na to, ako sme všetci pribrali. Ale ak vážne, tak myslím, že to je hlavne tých 10 songov, trochu sme popracovali na image a vystupovaní, o zvuku ani nehovoriac. Pevne verím, že kombinácia nášho speváckeho dua si poslucháčov získa nielen spevom... Skrátka tešme sa spolu na úplne nový starý Ravenhill.

 

Bude to jednorázovka alebo začiatok návratového turné?

Budeme sa niekde trápiť pár rokov, aby sme si potom zahrali jednu akciu? Nonsens. Síce štartujeme pozvoľna, ale pracujeme na tom, aby sme svoju muziku dostali pred čo najviac ľudí. V konečnom dôsledku až tam človek zistí, či to, na čom toľko pracoval, má zmysel a nájde si to svojho poslucháča.

 

Musím sa priznať, predtým som netušila o existencii Ravenhillu. Potom som si vás ale našla a vypočula staršie skladby, ktoré sa mi veľmi zapáčili. Pre flautu mi pripomenuli viac folk metal než melodic a okamžite mi v hlave naskočili Eluveitie. Podľa čoho ste si zvolili práve takýto štýl?

Som rád, že sa staršie skladby zapáčili a verím tomu, že nové sa budú páčiť viac. V dnešnej dobe už toto žánrové škatuľkovanie veľmi význam nemá. Teraz sa základné charakterové črty jednotlivých štýlov prelínajú natoľko, že v princípe existuje iba muzika. Deliť sa to dá snáď už iba na tvrdú a mäkkú. My sme sa rozhodli ísť cestou tvrdej hudby, no flautu máme ako pomyselnú šľahačku na zmrzlinovom pohári. Bez nej sa to dá, ale až s ňou to má ten správny šmrnc.

 

Budete v tomto štýle pokračovať aj teraz alebo máte v zálohe niečo úplne nové?

Ak mám porovnať staršiu a novú tvorbu, rozdiely sú tam markantné. V hudbe sme trošku pritlačili na pílu a gitary pribrali o strunu navyše, no inštrumentálne vyžitie sme tak trošku odložili a zamerali sme sa hlavne na melodiku refrénov a maximálne využitie potenciálu slávičieho dua v popredí.

 

Odkiaľ zbierate inšpiráciu na tvorbu? Mali ste v prvej etape fungovania iný systém ako teraz alebo zostávate pri pôvodnom postupe?

Na túto otázku neexistuje iná odpoveď ako filozofická rozprava na tri strany, v ktorej sa aj tak dozvieme iba jedno. Vzhľadom na to, že každý z nás je ovplyvnený niečim iným, jediným rozumným riešením je kompromis a hľadanie zlatej strednej cesty. Tým sa vyznačuje aj naša tvorba a celý proces písania. Časom si každá kapela vypracuje svoj vlastný systém, ako na to.

 

Viem, že zároveň v rámci rebornu pracujete aj na novej EP/demo nahrávke. Možno je na to ešte skoro, ale kedy by sme sa ho mohli dočkať a čo asi môžeme od neho očakávať? Ak teda môžete prezradiť...

Nemôžem, ale že ste to vy... Áno, momentálne točíme EP. Na spoluprácu sme sa dohodli so známym štúdiovým mágom Michalom Kolejákom, ktorý točil rôzne metalové, no aj nemetalové bandy. Osobne, podľa prvých nástrelových mixdownov, môžem povedať, že celé 5 songové EP sa bude niesť v znamení dravého zvuku, ktorý len podporí ten príjemný kontrast medzi ženským spevom, flautou a dropnutými 7-strunkami.

 

Už počas prvej etapy existencie ste spolupracovali a koncertovali s rôznymi zahraničnými kapelami, pričom i vy sami ste vystupovali nielen na Slovensku, ale napríkald aj v Nemecku a Česku. Máte nejaké vysnívané miesto, kde by ste chceli zavítať v novej ére? Prípadne je nejaká kapela, s ktorou túžite spolupracovať?

Momentálne je nás v kapele sedem a každý z nás má o tomto inú predstavu. Osobne by som bol najradšej, ak by sa nám podarilo splniť tieto predstavy každému jednému. Bolo by to 7 veľkých interpretov a 7 úžasných miest. Žartom hovorím, že 21:00 sobota večer na Ronnie James Dio Stage na Masters Of Rock hneď po Within Temptation a pred Avantasiou by mohol byť celkom fajn zážitok.

 

Je niečo, čo by ste odkázali našim čitateľom?

Snáď iba toľko, aby chodili na koncerty nielen tých naozaj veľkých kapiel, no chodili do miestnych klubov podporiť aj lokálne partie, ktoré chcú hrať pre ľudí. A začať s tým môžu už 13. mája v bratislavskom Randali. Budeme sa na nich tešiť.


Použité zdroje:
Foto: FB kapely