Už niekoľko dní pred bratislavským koncertom trojice prog-rockových mágov PLINI, DAVID MAXIM MICIC a DISPERSE hlásil Ticketportal, že je vypredané. A tak aj bolo. Títo relatívne neznámi, ale skutočne kvalitní hudobníci nielen že 25. marca naplnili klub, ale mal som pocit, že sami boli prekvapení z pozitívnych a oduševnených reakcií publika a množstva fanúšikov, ktorí už prišli zaodetí v ich merchi.

 

Ako prvý vystúpil srbský gitarista David Maxim Micic. Keďže na svojich albumoch pracuje sám, s výnimkou viacerých hostí, na pódiu ho sprevádzala kapela zložená z členov ďalších dvoch účinkujúcich. Za bicími sedel Mike Malyan z kapely Disperse, ako druhý gitarista sa na pódiu objavil Jakub Zytecki, rovnako z Disperse a na basgitare s Davidom hral Simon Grove od headlinera Pliniho.

 

Napriek tomu, že David má aj albumy, na ktorých hosťujú speváci, tento niečo vyše polhodinový koncert bol čisto inštrumentálny. Ako veľa poslucháčov zvyknutých na vokálno-inštrumentálnu hudbu, bol som po príchode týchto pánov na pódium trochu skeptický, ale o to väčšie bolo prekvapenie, keď som zistil, akú skvelú atmosféru títo hudobníci dokážu do klubu vniesť prepracovanou inštrumentálnou muzikou a sýtymi farbami svojich hudobných nástrojov. David vsadil hlavne na prezentovanie svojho najnovšieho albumu Who Bit The Moon, ktorý vyšiel 2. marca tohto roku. Začal hneď prvými dvoma skladbami z neho Living RoomSomeone Else’s Hat, v opačnom poradí, ako sú zoradené na albume. Nakoniec zo šiestich skladieb, ktoré kapela zahrala, bolo päť zo spomínanej novinky. Ako kontrast zahrali medzi týmito skladbami jednu z úplne prvej dosky Bilo 1.0. Bola to titulná skladba Bilo Pt. I.

 

Keďže všetko bolo nachystané a polovica členov kapely Disperse bola už na pódiu, prestávka medzi prvými dvoma vystúpeniami bola naozaj minimálna. Mladá poľská kapela s viac než kvalitnými hudobníkmi bola jediná v tento večer, ktorá to na pódiu rozbalila aj so spevákom a klávesákom. V tomto prípade dokonca v jednej osobe. Bolo vidieť, že charizmatický Rafal Biernacki bol milo prekvapený reakciami publika a neutíchajúcimi aplauzmi. Divákom dokonca prisľúbil, že sa na Slovensko určite ešte vrátia. Samozrejme, nechýbali vstupy, v ktorých s publikom komunikoval po poľsky a ani povestné slovíčko ku*wa. Ale na prvom mieste bola, samozrejme, hudba. Chalani z kapely predviedli výbornú šou a ukázali, že sú skvele zohratí. Treba pripomenúť, že bubeník Mike Malyan sa ku kapele pridal koncom roka 2015 a v tom istom roku prišiel do kapely aj basgitarista Bartosz Wilk.

 

Ako David, tak aj Disperse prezentovali hlavne posledný album. Zhruba trištvrtehodinové vystúpenie zahŕňalo iba tri skladby z predošlého albumu Living Mirrors (2013), a to aj vrátane inštrumentálneho navodenia skladby, ktoré prepojilo iné dve skladby. Z ich debutu Journey Through The Hidden Gardens (2010) žiadne piesne nezazneli. Dosku [Foreword], ktorá vyšla 24. februára 2017, reprezentovalo dokopy šesť skladieb. Zazneli napríklad úvodná skladba Stay, druhá pieseň z albumu Surrender či Tether.

 

Po technickej prestávke, určenej na mierne zmeny na pódiu, vystúpil headliner večera Austrálčan Plini so svojou bezhlavou gitarou .strandberg*, ktorá nesie jeho originálnu signatúru. .strandberg* bez hlavy používal pri predošlých vystúpeniach v niektorých skladbách aj Jakub Zytecki. Bol to rovnaký, ktorý striedal okrem iného aj so sedemstrunovým Music Manom. Pliniho basgitarista Simon Grove zas ohúril publikum hrou na päťstrunovú basovú gitaru La Fey rovnako bez hlavy. Hudbu, v znamení ktorej sa niesol tento večer, by som ale bezhlavou určite nenazval. Ako pri predošlých interpretoch aj Pliniho skladby boli prepracované do posledného detailu. Okrem Pliniho a Simona poslednú zostavu dopĺňali Troy Wright za bicími a gitarista Jake Howsam Lowe.

 

Na rozdiel od predošlých vystúpení, Plini vsadil na staré-známe „z každého rožku trošku“. Počas asi hodinovej šou spravil publiku prierez svojou tvorbou, ktorá zahŕňa sedem singlov, tri EP a štúdiovú dosku Handmade Cities (2016), ktorej názov nesie aj celé turné.

 

Koncert otvorila úvodná skladba zo spomínaného albumu Electric Sunrise, nechýbala ani rovnomenná Handmade Cities a ani staršie kúsky ako Selenium Forest či Moonflower. Keďže trojica Pliniho EP tvorí koncept trilógie, hlavná inštrumentálna téma, objavujúca sa vo všetkých skladbách na spomínaných EP, bola prepletená celým Pliniho vystúpením. Celkovo zaznelo dvanásť nadupaných inštrumentáliek. Počas predposlednej I’ll Be There For You pozval Plini na pódium aj Jakuba Zyteckeho a za bicími Troya na chvíľu vystriedal Mike. David Micic si s nimi túto skladbu, bohužiaľ, nezahral, pretože sa necítil dobre a už počas koncertu Disperse musel odísť. Nasledoval hudobný zážitok v podaní týchto muzikantov doplnený o odľahčenia v podobe Mikeovho „vyvádzania“ okolo bicích počas Troyovho hrania, prog-rockového soundu zvučky kultového seriálu Priatelia či zakomponovania hlavnej témy skladby The Final Coundown od Europe do ich hudby. Koncert uzavrel prídavok Paper Moon z EP The End Of Everything (2015), na ktoré nahrával bicie známy Marco Minnemann. Po ňom sa kapela rozlúčila.

 

Skutočný sviatok pre všetkých fanúšikov progressívnej hudby, ale nielen pre nich. Pre všetkých milovníkov dobrej a kvalitnej hudby. Počas koncertu, ale hlavne po ňom, samozrejme, nechýbal predaj merchu všetkých troch interpretov. Tričká, CD, dokonca usb s hudbou, zošity s tambi... To všetko bolo k dispozícií. A ako bonus po koncerte všetci členovia kapely Disperse boli ochotní fotiť sa a podpisovať CD všetkým svojim starým aj novým fanúšikom. Rovnako sa neštítili prebrať rôzne hudobné aj nehudobné postrehy a otázky s každým, kto sa na koncerte objavili. Ďalšia kvalitná šou v bratislavskom Randali je za nami.