Ani jeden fanúšik kvalitnej tvrdej muziky určite neprehliadol veľkú udalosť na domácej scéne. V  decembri vydala totiž kapela RAMCHAT svoj nový, v poradí tretí štúdiový počin s názvom Nepočaria!. Toto vekovo mladé, ale i tak už ikonické zoskupenie slovenskej metalovej hudby navyše chystá blízko svojho rodiska, v RC Mlyn vo Vrútkach, najnovší album pokrstiť začiatkom nového roka, presne 26. januára. Na tento výnimočný večer sa chystajú prizvať na pódium množstvo zaujímavých hostí. Určite uznáte, že kapely Ramchat sa je na čo pýtať. Preto sme sa pýtali. Na naše otázky ochotne odpovedal skvelý slovenský gitarista a skladateľ Pavel HiraxBaričák.

 

Začnem trochu zoširoka. Posledné dva albumy kapely Lunatic Gods Ante Portas a Vlnobytie boli značne popretkávané slovenskými ľudovými motívmi. Textovo aj hudobne. Prečo si sa odhodlal po odchode z tejto kapely načrieť hlbšie a v novej kapele sa textovo ešte konkrétnejšie zameral na slovanstvo?

Po odchode som začal byť očarený stránkami, ktoré písali o slovanstve. Napadlo mi, že by nebolo zlé spievať o nás, našich koreňoch, Bohoch, zvykoch... Pripomínam, že vtedy nebol ešte boom ohľadne pohanstva, slovanstva a všetkého toho, čo nastalo zhruba rok až dva po vzniku Ramchat.

 

Začal si sa viac zaujímať o kultúru, históriu a slovanské báje kvôli textom alebo to bolo naopak a Slovania ťa priviedli k myšlienke založiť takúto kapelu?

To, že si založím metalovú kapelu, bolo isté. Veď od svojich šestnástich rokov hrám na gitaru. Mať kapelu je droga. Kto vydrží prvých 25 rokov, už ho to nepustí. Nevedel som, s kým budem hrať a akým smerom bude zameraná. No ako som sa vrátil z Ekvádora, po jednej prednáške v Leviciach mi jeden chalan pri pive povedal: ,,To, o čom rozprávaš na svojich prednáškach, je veľmi podobné, čo píšu na rodnej ceste či stránke vedy.sk." Nazrel som a od toho momentu som každý večer čítal a čítal. Keď som si k sebe začal volať budúcich členov Ramchat, už som vedel, o čom chcem písať texty a o čom by mala zameraním byť.

 

Prečo sa táto slovanská téma v novej kapele neodrazila aj hudobne? Vaša hudba je skutočne tvrdý metal, bez „okatých“ ľudových harmónií a bez využitia ľudových nástrojov. Alebo je tomu na novom albume inak?

Ostatok skupiny to tak necíti. Ja osobne by som tam toho dal viac. Gitarista Viťo ako aj spevák Walki stoja na death metale, ja s basákom Richardusom máme radi viac black, hlavne ten, ktorý sa nevyhýba klávesom i netradičným prvkom. Bubeníkovi Miškovi je to fuk. Má rad metal, ale nie je nijako extra špecifikovaný. A tak Ramchat stojí na death/black metale, jedine textovo ho to radí do pagan metalu. Čo už je na Ramchat veľa, tie riffy a motívy dávam do môjho folkového projektu SvetloVladu. Hopsavé folkmetalové a už priveľa melodické kapely, ktoré hlavne v Rusku akoby boli naklonované, mi už až tak veľa nehovoria. No jedno som pri zakladaní Ramchat vedel určite - chcem hrať jednoduchšie ako v mojich predošlých skupinách. Tých motaníc som sa uhral v živote dosť. Čím jednoduchšie, tým to má väčšiu silu. Kopenie nástrojov, rozdvojovanie až rozštvorovanie gitár, veľa melódií a zvukov, prosto z tohto som vyrástol. Nech je to priamočiare, hutné, rifové, pokojne aj melodické, ale priveľmi technické, to momentálne necítim. Pravá miera je veľmi dôležitá.

 

Predošlý album ste nahrávali u Rolanda Grapowa. Prečo ste sa tento raz rozhodli pre iné štúdio?

Prvú polovičku nového albumu sme natočili rovnako u Rolanda. Ale on sa potom musel pustiť do svojho coverového albumu Helloween, a tak začal byť dosť odmietavý prerobiť nám nejaké veci. Dosť tam zohral aj fakt, že naša angličtina je mizerná. Tak sme sa radšej rozišli a druhú polovicu albumu sme dotočili v severomoravskom GM štúdiu pod dohľadom klávesáka kapely Ador Dorath Martina Roženeka. Je to radosť, robiť s tým chlapom. Tak ako jemu lietajú prsty po klávesnici a ako opravuje strihy počas jazdy či pochopí aranžmán piesne za jedno vypočutie, no prosto maximálna spokojnosť.

 

Z nového albumu ste zverejnili niekoľko skladieb ešte pred vydaním albumu prostredníctvom vášho YouTube kanálu. Veľmi ma zaujalo, že sa tam objavili azda všetky typy klipov okrem live vystúpenia. Animovaný, hraný, klip s textom i klip zo štúdia, respektíve zo skúšobne. Máš radšej animované alebo hrané videoklipy? Ako sa rozhoduje v kapele o tom, ktorá verzia bude ku ktorej skladbe zvolená?

My sme leniví, priznám sa. Keď sa máme všetci stretnúť, je to zázrak. Preto točenie hraného klipu je o zlúčení termínov všetkých chalanov. Každý máme svoje rodiny, ja a Walki dokonca malé detičky, takže keď sa niekto ponúkol, že nám natočí klip a dokázal robiť animáciu, bol som za kapelu šťastný, že sa do toho pustil a dokončil to. Ostatok klipov som urobil ja po nociach doma. Baví ma to a myslím si, že sa aj zlepšujem. Ale vždy pletiem z hovna bič, lebo tie koncertné zábery nikdy nie sú profi, to len komusi strčím pred naším koncertom do ruky foťák a poprosím ho o nakrúcanie, prípadne náš manager Palino točí na mobil. No a ja potom z toho čarujem.

 

Všetko to, čo hovoríš, ma vedie k ďalšej otázke. Čerstvo uverejnený klip k skladbe Nepočaria! je hraný a nie iba tak ledabolo poplátaný. Toto dielo je skutočne na svetovej úrovni. Čo by si mi teda povedal konkrétne o tomto kúsku vašej tvorby?

Som už na scéne dlho, plním si s Ramchat svoje sny. Povedal som chalanom, že by som ešte chcel natočiť poriadny svetový klip a kapelu by to určite posunulo. Súhlasili, a tak sme oslovili režiséra Petra Gábora a produkčný team NED Production, ktorá nám natočila klip k pilotnej piesni nového albumu Nepočaria!. Myslím si, že nebudem preháňať, že sa jedná o jeden z najkvalitnejších slovenských klipov, aké kedy boli natočené. Zhodnotenie tejto mojej výzvy nechám na fanúšikoch. Ako povedal gitarista Viťo, na amatérskej úrovni sa snažíme robiť profesionálne veci. Tak sme nešetrili peniazmi ani na klipe a spravili sme maximum, čo sme na slovenské pomery dokázali urobiť. 


spustiť videospustiť video

Čo vás viedlo na najnovší album zaradiť prerábku skladby Postoj chvíľu od ŽiariSlava?

Tú pieseň vždy spieva komunita vo vrútockom Mexiku, kde už roky chodím s celou rodinou na zvyk hádzania Moreny do Váhu. Hneď, keď som ju počul, som z nej bol hotový. Odvtedy som začal počúvať ŽiariSlava a klobúk dolu pred ním. Piesne, ktoré skladá, sú neskutočné. Tak som mu zavolal a poprosil ho o zvolenie, či môžeme uskutočniť prerábku. Súhlasil, a tak som spravil folkovú verziu so SvetloVladom a jednu metalovú s Ramchatom. 

Počul ju už autor? Čo na ňu hovorí?

Keď som s ním bol osobne, vravel, že na jeho stránke si tu ramchaťácku verziu nakoniec pochvaľovalo viac ľudí ako verziu od SvetloVladu.

 

Karpaty, Bes, Atrana... To všetko boli viac-menej mýtické názvy vašich albumov a minialbumov. Čo má symbolizovať meno najnovšej dosky Nepočaria!?

Návrhov bolo opäť veľa - Avatara, Devar, až nakoniec Richardus vyslovil: ,,Veď dajme názov nejaký slovanský, niečo vyberme z textov." Nakukol som a zrazu samotný názov piesne Nepočaria!, ktorá je aj hlavná, veď sme k nej aj natočili spomínaný klip, sadol na názov CD ako vyšitý.

 

Kto je autorom grafiky obalu?

Tak ako naše dva predchádzajúce obaly, tak aj o grafiku nášho tretieho album Nepočaria! sa postaral náš dvorný grafik Azraelangelo. Robil aj LP verzie prvých dvoch albumov, posledných päť alebo šesť motívov našich tričiek, prosto všetko, čo s Ramchatom graficky súviselo. Sme vďační za toto spojenie. Azraelangelo je megašikovný grafik, ale aj slovanstvu naklonená bytosť, takže všetko išlo hladko.

 

Veľmi sa mi páči, že v skladbe sa prelína spev s hovoreným slovom. Akoby v skladbách bola zahrnutá osoba rozprávača. Ako si prišiel k tejto originálnej myšlienke písania textov? Má to čo dočinenia s tvojou spisovateľskou kariérou?

Vieš, keď chceš vyrozprávať povesť či báj, samotná forma textu ti bude málo. Takže som musel ako textár siahnuť po rozprávaní, nijako inak sa to spraviť nedá. Tak aj piesne Vysloboď! (povesť o Katovej skale, jedného miesta u nás v čarovnom Turci), ako aj song Veles na tomto albume, obsahuje rozprávanie.

 

Ako sa na tento post „rozprávača“ dostal práve Milo Kráľ? Ako si prišiel k spolupráci s ním a ako reagoval, keď bol oslovený na spoluprácu s metalovou kapelou? Je aj on milovníkom takejto tvrdej muziky?

Nie, Milo Kráľ metal nepočúva. Myslím si, že keď nám narozprával nejaký song do Ramchatu, pustil si to maximálne raz. A ako som sa dostal k spolupráci s Milom? Dal som mu nahovoriť moje tri knihy Šlabikáre šťastia, z ktorých vznikli tri audioknihy. Rovnako tak mi čítal básne a texty do piesní na CD Nothing Príbeh muža. Načítať pár viet do Ramchatu už bolo potom najmenej.

 

Prečo je ako štýl spevu vo vašej hudbe zvolený growl? Nebol by na predanie myšlienok a tém tvojich textov lepší čistý vokál?

Walki má perfektný growl, však Porfyria a Protest ho vyškolili. Z albumu na album je jeho výraz zrozumiteľnejší, takže prečo to siliť do niečoho, čo necíti. Ak máme potrebu melodických vokálov, oslovím vždy Ďuriho Hnilicu. Teraz nám vokály do piesne No tak si spomeň! naspievala Irina z ruskej kapely Grai. Je to nielen krásna žena, ale aj neskutočne kvalitná speváčka. Kto si pieseň vypočuje, uzná, že takúto melódiu by nevymyslela žiadna Slovenka. Tá Ruska tam lieta z tónu na tón v takých výškach, že keď som počúval ňou zaslané wavy na slúchadlách bez muziky, lapal som dych, ako niečo také dokáže. A hlavne je to pohodová ženská. Na našom poslednom spoločnom koncerte v Bratislave sme sa čosi pri slivovici nasmiali.


Vzhľadom na to, čím sa kapela zaoberá, je jasné, prečo sú texty v slovenčine a často dokonca plné nárečových výrazov. Nelákalo ťa ale napísať text v staroslovienčine?

Nemám dostatočnú slovnú zásobu staroslovienčiny. Musel by som sa o túto oblasť viac zaujímať.

 

Venuješ sa slovanstvu aj v niektorej zo svojich kníh?

Niektoré kapitoly v mojich Šlabikároch šťastia obsahujú veľa odstavcov dotýkajúcich sa návratu ku koreňom. Hlavne druhý diel Sebaspoznanie, súvislosti, sebapremena. Mňa naši predkovia zaujímajú hlavne z pohľadu energií - teda rituály, zvyky, oheň, vydymovanie, úcta, prosenie a ďakovanie Zemi, vnímanie a čistenie negatívnych energetických miest, atď. 

 

Na koniec mám ešte na teba pár otázok týkajúcich sa krstu nového albumu. Ten je naplánovaný na piatok 26. januára. Koľko hostí na tento veľký večer plánujete pozvať?

Priznám sa, toto sme ešte nijako extra neriešili. Ale určite sa tam opäť zbehne celý nielen martinský underground. 

 

Kto bude nový album krstiť? Bude vôbec krstený alebo to prebehne v duchu nejakých slovanských tradícií?

To ,,krstenie" je v tomto prípadne nešťastné slovo. Ale áno, nejakým rituálom ho privedieme na svet.

 

Plánujete s kapelou dlhšiu koncertnú šnúru?

Určite nie. Pár koncertov zahráme, ale nijako to preháňať nebudeme. Na Štefana, 26. decembra, zahráme koncert v Nižnej a potom je ten krst v Mlyne.

 

Čo by si odkázal našim čitateľom?

Chcem im odkázať, že každú kapelu poteší hocijaká aktivita, teda ak poslucháč nie je rozhodnutý kapelu podporiť kúpou CD alebo tričkom, nech aspoň kukne klip, vypočuje si na ich profile piesne a napíše im reakciu. Lebo odozva fanúšikov je hnacím motorom pre každého muzikanta.


Použité zdroje:
Foto: archív kapely