Rockový svet zasiahla smutná správa. Napriek tomu, že nebola tak úplne nečakaná, zarmútila vari každého, kto niekedy pričuchol k omamnej vôni rockovej hudby. Otec rock n' rollu, ako bol CHUCK BERRY oprávnene titulovaný, opustil 18. marca tento svet vo svojom dome v Missouri. Gitarista, spevák a skladateľ patril k najvplyvnejším muzikantom dvadsiateho storočia, a ako trefne poznamenal kedysi John Lennon: ,,Ak by niekto chcel dať rock n' rollu iný názov, pokojne by si mohol zvoliť ,Chuck Berry'."

 

Narodil sa ako Charles Edward Anderson Berry 18. októbra 1926 v St. Louis. Na scénu vstúpil v relatívne vysokom veku, keďže ešte zhruba v dvadsiatich piatich rokoch hudbu nebral veľmi vážne. Ako správny bluesman sa po čase presťahoval do mekky tohto žánru – Chicaga, kde sa stal členom jeho prvého vážnejšieho zoskupenia – tria Johnnieho Johnsona. Práve s týmto klávesistom spolupracoval Berry až do smrti Johnnieho v roku 2005. Rok 1955 sa pre neho stal prelomovým. Práve vtedy mu totiž Leonard Chess, majiteľ vydavateľstva Chess records, ponúkol zmluvu na vydanie singlu. Tým singlom sa stala legendárna Maybellene, ktorá nebola úplne tradičným blues. Naopak, bola rýchlejšia, plná lákavého spojenia R&B a country rocku a zabodovala aj u belošského publika, čo v tej dobe nebola práve bežná záležitosť.

 

V nasledujúcich rokoch si užíval Chuck enormnú slávu vďaka takým hitom ako Roll Over Beethoven, Rock And Roll Music, Sweet Little Sixteen a tomu najväčšiemu Johnny B. Goode. Na rozdiel od drvivej väčšiny vtedajších interpretov si Berry písal svoje piesne sám. Výnimočný bol aj svojimi textami. Popisovali skutočné problémy vtedajšej mládeže, napriek tomu, že sám autor už v tom čase mal viac ako 30 rokov.


spustiť video spustiť video

Všetko dobré sa však raz končí a tento otrepaný frazeologizmus nadobudol bolestivú podobu reality aj v živote takého slávneho človeka, akým Chuck Berry koncom 50. rokov bol. Bol totiž obvinený a zatknutý za údajný sex s maloletou a jej nezákonné prevedenie cez hranice. Vyčerpávajúce súdy a odvolania, v ktorých Berry neraz vyjadril presvedčenie o tom, že porota je zaujatá kvôli jeho farbe pleti, vyústili do osemnástich mesiacov za mrežami.

 

Obrovská rana pre kariéru talentovaného muzikanta bola nesporná. Našťastie pre Chucka, nové kapely tzv. „britskej invázie“ ako Beatles a Rolling Stones spolu s americkými Beach Boys sa hrdo hlásili k jeho odkazu a čiastočne opadnutý záujem o jeho boogie opäť raz naberal na sile. Chuck prichádzal s novými hitmi ako No Particular Place To Go alebo Nadine.

 

Úplne nečakaný úspech prišiel v roku 1972. Živá nahrávka piesne My Ding-a-ling, prepchatá sexuálnymi dvojzmyslami, sa napriek textu (ale čo si budeme nahovárať, skôr práve vďaka nemu) dostala na vrchol rebríčkov ako v Spojených štátoch, tak aj vo Veľkej Británii. Žiaden zásadnejší materiál už odvtedy nevytvoril, zato o to intenzívnejšie koncertoval, čo mu ostalo vlastne až do jeho smrti vo veku úctyhodných 90 rokov.

 

Chuck Berry bol nositeľom Grammy za celoživotné dielo. Zároveň bol prvým členom Rock n' rollovej siene slávy a v roku 2003 sa umiestnil na šiestej pozícii v rebríčku časopisu Rolling Stone o najlepších gitaristoch všetkých čias. Sám maestro sa však k podobným oceneniam staval dosť rezervovane. Sám seba považoval skôr za pracujúceho showmana než za významného umelca.

 

Berry je z hľadiska prínosu pre rockovú hudbu jedným z jej najjagavejších diamantov spolu s takými kalibrami ako Bob Dylan či Elvis Presley a je jasné, že nebyť tohto Shakespeara rokenrolu (Dylanove slová), naša milovaná muzika by vyzerala o dosť inak.

spustiť video spustiť video

Použité zdroje:
Foto: allblackmedia.com