Toľko sa o tom hovorilo, diskutovalo, hádalo. Toľko lístkov bolo vrátených znechutenými fanúšikmi. A aj tak. AC/DC prišli 22. mája do Prahy s Axlom Roseom. A veru, dobre urobili. Tí, ktorí lístky vrátili, môžu ľutovať.

 

Praha bola celý slnečný deň zaplavená ľuďmi v tričkách AC/DC všetkých druhov. Všade, kam ste sa pozreli, ste videli niekoho, kto sa chystá na koncert. Čím bližšie ste k Letisku Letňany boli, tým sa ich koncentrácia zvyšovala. Na poslednej stanici metra linky C to už vyzeralo ako armáda. Plné priestory zastávky, dlhokánske rady pred toaletami a najmä vinotékou. „Miesto činu“ bolo len o pár metrov ďalej.

 

Do areálu ste sa dostali relatívne rýchlo. Mnoho vchodov, klasické dohadovanie s ochrankármi, koľko nápoja je vlastne „malé množstvo na okamžitú osobnú spotrebu“, ktoré bolo dovolené vziať si do areálu. Ten sa naozaj rýchlo zapĺňal, jedni si hľadali čo najlepšie miesta pod pódiom, ďalší sa len tak vyvaľovali a opaľovali v tráve, počasie všetkým naozaj doprialo. A tak to tam vyzeralo ako prehliadka merchu AC/DC (ešte aj plastové poháre na pivo boli „značkové“), školských uniforiem a holých pupkov.

 

Avšak teplo človeka rýchlo vyšťaví a keď chcel zahnať smäd a hlad, narazil na asi najväčší problém organizácie celého podujatia. V areáli sa mohlo platiť len bezhotovostne, a to pomocou špeciálnych kariet. Keď ste si ich chceli vybaviť, museli ste vystáť naozaj dlhý rad, lebo stánkov na to určených veľa nebolo. Potom vám brali poplatky za otvorenie účtu, dobíjanie a nakoniec vám ostatok na karte po skončení koncertu ani nevrátili, dobíjanie často nefungovalo a boli tam aj ďalšie technické problémy. Ako sa hneď začali vyjadrovať nahnevaní fanúšikovia na sociálnych sieťach, nezmyselnejšie by bolo už len „platit v areálu koncertu lze pouze prostřednictvím arménských lidových tanců za zpěvu pruské hymny." Potom ešte vystáť ďalší rad pri stánku s občerstvením... V celom areáli, kde sa nachádzali desiatky tisíce ľudí, nebola voľne dostupná ani kvapka vody.

 

Každopádne, na koncert sa chodí kvôli kapelám a nielen sa napiť a najesť. Prvou kapelou, ktorá sa postavila na obrovské „L-kové“ pódium bola  domáca DOCTOR VICTOR. Kapela to nebola zlá, ich hudba perfektne dotvárala tú letnú atmosféru a vytvárala „křoví“ pri opaľovaní. Melódiami mi miestami trochu pripomenula muzikálový film Rock Of Ages. Po trištvrtehodine ich vystriedala kapela TYLER BRYANT & THE SHAKEDOWN s podobným zvukom 70. rokov. Skupiny si boli trochu podobné a už aj tak rozhorúčené publikum sa snažili zahriať ešte viac.

 

Všetky zúčastnené generácie (od babky v čiernej sukni, kanadách a s červenými strapatými vlasmi až po niekoľkomesačné bábätko s modrými obrovskými slúchadlami a lá Vesničko má středisková na ušiach) a rôzne národnosti so západom slnka čakali na legendu. A prišli vlastne dve v jednej. AC/DC za mikrofónom s Axlom Roseom začali na minútu presne, čo je u Axla nezvyčajný jav. Už to dokazovalo, s akou úctou k tejto kapele pristupuje. Po vesmírnom intre na obrovských obrazovkách to hneď odpálili s titulnou skladbou turné Rock Or Bust. Nasadili vysokú latku a tempo a počas celého koncertu ani jedno nepodliezli. Setlist viac ako dvadsiatich skladieb bol vyskladaný z najväčších hitov a medzi nimi nikto zbytočne nerozprával. Axl občas povedal pár slov, aby uviedol ďalšiu pesničku, no to bolo tak všetko. Medzi skladbami však ostávala taká „hluchá“ chvíľa ticha, keď ešte aj zhasli svetlá, čo trochu uberalo na plynulosti koncetu.

 

Pre tých, ktorí nedovideli až na pódium, boli tri veľkoplošné obrazovky, tie sa však využívali aj na videá doplňujúce niektoré skladby. Pri Back In Black bol obraz čiernobiely, pri Hells Bells  bol na nich zvon, pri Thunderstruck šľahali blesky a pri You Shook Me All Night Long tam bežali slová refrénu... Ale čo tam po videách, mágia sa odohrávala na pódiu. Axl aj napriek zlomenej nohe neodsedel ani jednu skladbu. V rámci možností tancoval, motal sa po pódiu a najmä – naozaj dobre spieval. Za posledné roky je v najlepšej forme, ku skladbám pristupoval naozaj s úctou a dal do nich trošku iný „drive“, no stále to ostali tie dobré osvedčené rockové pecky, ako ich ľudia majú radi. Angus by už podľa veku mal sedieť niekde na verande v hojdacom kresle. Ale on nie. Nahodí svoju uniformu a ide sa blázniť na pódium. Chvalabohu! Ten chlap má energie na rozdávanie. Behal, skákal, hral aj ikonická kačacia chôdza bola, aj oblečenie zhadzoval, kravatou hral, sóloval aj poležiačky a neskutočne si to užíval.

 

Po Let There Be Rock a Angusovom šialenom výstupe pódium opustili, aby sa vrátili ešte na tri skladby. Prídavková časť začala ich notoricky známou Highway To Hell, na pódiu šľahali plamene, Angus vyliezol spod pódia akoby z pekla aj s rohami na čele. Po nej dali prvýkrát po viac ako tridsiatich rokoch naživo Touch Too Much  a celý koncert ukončili výstrely z diel, For Those About To Rock (We Salute You), žiadna predstavovačka (pri takejto legende je to aj zbytočné), len ďakujeme a krátky, ale obrovský ohňostroj. Po ňom sa návštevníci vybrali opäť metrom. Viete si predstaviť vlak metra preplnený rockermi čerstvo po koncerte? Skutočný „rock n' roll train“!

 

Bolo to ono a bolo to dobré. Spojenie AC/DC s Axlom naozaj nebol zlý ťah a kto sa nenechal odradiť, bol určite len príjemne nadšený. Viac ako dve hodiny nefalšovaného austrálskeho rocku už teraz viacerí označujú ako koncert roka.

 

Setlist: Rock Or Bust, Shoot To Thrill, Hell Ain't A Bad Place To Be, Back In Black, Got Some Rock & Roll Thunder, Dirty Deeds Done Dirt Cheap, Rock N' Roll Damnation, Thunderstruck, High Voltage, Rock N' Roll Train, Hells Bells, Given The Dog A Bone, Dog Eat Dog, If You Want Blood (You've Got It), Sin City, You Shook Me All Night Long, Shot Down In Flames, Have A Drink On Me, T.N.T., Whole Lotta Rosie, Let There Be Rock, Highway To Hell, Touch Too Much, For Those About To Rock (We Salute You)


Použité zdroje:
Foto: Katarína Benzová, FB kapely