Čakali sme tri roky, kým znova všetky netopiere naokolo začali pišťať slasťou, že AVENGED SEVENFOLD robia na novom albume. Po turbulenciách vo vzťahu s vydavateľstvom, výmene bubeníka a odmlke, počas ktorej sotva niekto vedel, čo s Kalifornčanmi je, ak práve nemali koncert, konečne uzrelo svetlo sveta nové dielo z ich dielne, a to album The Stage.
 

Prvou ochutnávkou bola rovnomenná skladba The Stage. Tá je zároveň na albume úvodnou. Prvých niečo okolo tridsať sekúnd vám pripomenie organ v kostole alebo podobný efekt, ako kedysi A7X použili v skladbe Critical Acclaim na albume Avenged Sevenfold. Nenechajte sa ale pomýliť, lebo po chvíli príde gitarové sólo, ktoré napovie, že ide o niečo, čo tu ešte nebolo a keď sa ku gitare pridajú bicie, zrazu má človek dojem návratu Jimmyho Sullivana. Na otázku prečo je odpoveď jednoduchá – lebo sa zrazu ocitnete v starých časoch A7X rýchlo nádherne doplnených typickým chrapľavým hlasom M.Shadowsa spolu so sprievodnými vokálmi Vengeancea a Gatesa.


spustiť video spustiť video

Rýchle sóla s doslova revúcou alebo možno skôr od rozkoše kričiacou gitarou Synystera Gatesa a chrapľák M.Shadowsa, vkusne dopĺňané harmóniou ostatných nástrojov, to je to, čo každý na netopieroch miluje zrejme najviac na svete a v podstate je toto ich podpisom, ktorý sa pri predchádzajúcom albume Hail To The King trochu vytrácal, keďže skôr zneli akoby to ani neboli oni. Na také niečo ale pri novinke zabudnite, lebo pätica je opäť vo forme a v tej najlepšej, v akej od straty Reva ešte neboli.

 

The Stage je oficiálne podľa minutáže ich najdlhším albumom, keďže dĺžkou viac než sedemdesiattri minút prebil City Of Evil. Tentokrát zostava stavila na omnoho dlhšie inštrumentálne sóla, než sme u nich zvyknutí, no nič nimi nepokazili, práve naopak, primiešali do guláša trochu poriadne štipľavého čili. Rovnako tak sa ukázala ako dobrý ťah i zmena bubeníka. Hoci mladý Arin Ilejay zvládal svoju úlohu na krídlach netopiera veľmi dobre, Brooks Wackerman ho s prehľadom preskočil možno aj vďaka tomu, že je ostatným vekovo a skúsenosťami bližšie, vďaka čomu sa im zrejme lepšie spolupracovalo, čoho výsledkom je najlepšia možná kombinácia starého s novým.

 

Výborné texty, skvelé inštrumentálne časti i vokály. Album je niečo medzi starými dobrými Avenged Sevenfold a tými novými, ktorých bolo možné počuť naposledy na Hail To The King. Bližšie však majú k starším veciam, čo je skvelé, keďže práve tie sú ich najlepšou vizitkou. Skoro to vyzerá, že experimentovaním našli zlatú strednú cestu medzi svojím klasickým štýlom a tým moderným prelektronizovaným. Nahrávka je nasýtená surovou dravosťou divokej šelmy, ale stále si udržiava dobrú koordináciu a harmóniu medzi jednotlivými prvkami. Zároveň znova akosi o niekoľko stupňov potemneli, možno miestami aj viac než u nich bývalo zvykom, no pristane im to. Dostali sme tak temnú eleganciu, ktorá má ale od jemnosti ďaleko a presne tak to má byť.

 

V konečnom dôsledku sa rozhodne oplatilo vyčkať, kým bez akýchkoľvek predchádzajúcich varovaní jednoducho vydali The Stage, ktorým rozbili všetky pochybnosti o svojej kavlite a zároveň dosť pravdepodobne aj vysoko prevýšili očakávania verných fanúšikov po celom svete. No a že by som im mala aj niečo vytknúť? To nejde, keďže som na tomto kúsku nenašla jedinú chybu. Je skvelý od grafiky obalu cez úvodnú skladbu až po záver.

Moje hodnotenie:

Podľa Avenged Sevenfold je svet pódium (recenzia) - 1 Podľa Avenged Sevenfold je svet pódium (recenzia) - 2 Podľa Avenged Sevenfold je svet pódium (recenzia) - 3 Podľa Avenged Sevenfold je svet pódium (recenzia) - 4 Podľa Avenged Sevenfold je svet pódium (recenzia) - 5 Podľa Avenged Sevenfold je svet pódium (recenzia) - 6 Podľa Avenged Sevenfold je svet pódium (recenzia) - 7 Podľa Avenged Sevenfold je svet pódium (recenzia) - 8 Podľa Avenged Sevenfold je svet pódium (recenzia) - 9 Podľa Avenged Sevenfold je svet pódium (recenzia) - 10

Použité zdroje:
Foto: wikipedia.org