Švédska kapela STARBLIND koncom minulého roka vydala už svoju tretiu štúdiovku, no zároveň započala úplne novú kapitolu vo svojej kariére. Táto formácia zo Štokholmu totiž zmenila speváka, čo je pre kapelu vždy veľký krok. Keďže som mal možnosť počuť ich pred pár rokmi aj naživo, trochu som sa takejto personálnej zmeny obával. Starblind ma však novým albumom presvedčili, že moje obavy boli úplne zbytočné.

 

Novinka Never Seen Again vyšla koncom novembra 2017 a počas päťdesiatich minút vám predstaví desiatku kvalitných autorských skladieb v štýle NWOBHM. Majestátne osemdesiate roky, ktoré heavy metalu patrili, táto kapela v dnešnej dobe prezentuje skutočne úctyhodne. V ich tvorbe počuť síce silné influencie kapely Iron Maiden, čo možno naznačuje už meno kapely, ale tento fakt albumu na kvalite vôbec neuberá. Práve naopak. Milovníci kvalitného heavy metalu, tento album si musíte rýchlo zaobstarať.

 

Hneď úvodná skladba The Everlasting Dream Of Flight vás vtiahne do rokov, kedy bol heavy metal na svojom vrchole. Klávesový, analógovo znejúci zvuk pretína príjemne naboostrovaný gitarový zvuk s delayom, ktorý je navyše šikovne rozdelený do pravého a ľavého kanálu, čo robí zážitok z počúvania ešte intenzívnejším. Toto pomyselné intro postupne graduje až do náhlej zmeny charakteru celého hudobného materiálu, ktorý doteraz zaznel. Zaujal ma hlavne „maidenovský“ rytmus basy v slohe. Čo ma potešilo, bol návrat klávesovej témy z úvodu v refréne, no s nezmeneným rytmom. Britkých heavymetalových pionierov Iron Maiden vám tento album dozaista pripomenie ešte v niekoľkých skladbách. Mne sa to stalo v úvodoch skladieb Pride And Glory, Never Seen AgainThe Last Stand. Našťastie, skutočne len v úvodoch.

 

Pride And Glory zaujme melodickou linkou spevu a rytmickou zmenou počas gitarového sóla, pri ktorej sa zmení aj hudobný materiál v gitarovom parte. Rapídna zmena sa odohráva aj po úvode skladby The Last Stand, kedy do uší búši iba basová gitara, ku ktorej sa pridá spev a sampel. V slohe znie skladba ako vystrihnutá zo starších powermetalových albumov. Neskôr sa vráti kapela aj v tejto skladbe k typickému heavy metalu a v dlhej inštrumentálnej časti sa objaví dokonca predel s progresívne znejúcim riffom. Táto skladba je asi najbohatšia na zmeny a je skutočne zlatým klincom albumu.

 

Never Seen Again zas ponúka od začiatku mohutné ťažké bicie. Skladba má mierne tempo a trochu monotónnu melódiu. Navodí síce silnú atmosféru, no predsa len mi v nej niečo chýba. Na titulnú skladbu som od nej čakal viac, ale na druhej strane je textovo veľmi hlboká. A nie je jediná. Celý album je ladený do vážnej témy odchodu z tohto sveta a straty milovaných osôb. Najviac ma textovo určite zasiahol kúsok Eternally Bound. Je to balada s prepracovanou melodickou linkou a spevákov hlas je veľmi vhodne podfarbený hlbokými gitarovými tónmi. Po skvele znejúcom tandemovom sóle zostane v nahrávke znieť iba kopák a vokál, čo ešte znásobí atmosféru skladby a navodí zimomriavky.

 

Vokál, bez textu, ktorý zaznel v spomínanej skladbe, ma veľmi zaujal. Celkom som sa potešil, keď sa podobná časť objavila aj v závere skladby Tears Of A Soldier. Táto úderná skladba s ostrými, opäť priestorovo rozdelenými gitarami očarí poslucháča veľmi energickým a živelným riffom. V refréne kapela zvolila rytmické uvoľnenie, pomalšie tempo a ťahavejšiu melódiu, čo skladbu robí zaujímavou a celkovo ju to oživilo. Podobná vokálna časť sa však objavila ešte aj v skladbe The Last Stand a aj v skvelej powermetalovej piesni Insanity And Genius s veľmi technickým gitarovým sólom. To už bolo pre mňa príliš mnoho rovnakého elementu na jeden album. Avšak na koncertoch budú tieto časti skladieb určite tie najobľúbenejšie. Spolu so skladbou Demon Rider, ktorá má veľmi hymnický jednoduchý refrén.

 

Musím sa priznať, že hlas nového speváka ma zaujal a očaril hlavne v nižších polohách. Najmä v spomínanej balade Eternally Bound a v skladbe The Shadow Out Of Time s veľmi chytľavým riffom. Spočiatku som mal dokonca pocit, že vo vyšších polohách sa spevák akosi trápi, ale po viacerých vypočutiach som si všimol, že vo vrchných polohách je jeho hlas trochu zatlačený za nástroje a menej vyniká. Zároveň má v rôznych hlasových polohách úplne iný hlasový register. Niekedy akoby to ani nebol ten istý spevák. V rýchlej živelnej skladbe Avarice (The Fourth Circle) dokonca predvedie, ako znie pri zasadení hovoreného slova do hudby. Starblind skutočne dokázali nájsť veľmi kvalitnú náhradu za ich prvého frontmana.

 

Po vypočutí tohto albumu som si povedal, že osemdesiate roky opäť žijú. Starblind nadväzujú tam, kde velikáni heavy metalu skončili a ide im to skutočne skvele. Album je plný chytľavých melódií, prepracovaných aranžmánov, kvalitných textov, skvelých gitarových sól a energických riffov. Bicie v každej skladbe navodzujú dokonale vhodnú atmosféru a musím vyzdvihnúť aj to, že vo všetkých skladbách nádherne vyniká zvuk basovej gitary. Pokiaľ máte radi melodický heavy metal s nádychom power/speedu, tak by ste dosku Never Seen Again nemali obísť. Podľa mňa je doposiaľ najlepším dielom, ktorým nás Starblind obdarili.


Moje hodnotenie:

Podarilo sa kapele Starblind oživiť osemdesiate roky? (recenzia) - 1Podarilo sa kapele Starblind oživiť osemdesiate roky? (recenzia) - 2Podarilo sa kapele Starblind oživiť osemdesiate roky? (recenzia) - 3Podarilo sa kapele Starblind oživiť osemdesiate roky? (recenzia) - 4Podarilo sa kapele Starblind oživiť osemdesiate roky? (recenzia) - 5Podarilo sa kapele Starblind oživiť osemdesiate roky? (recenzia) - 6Podarilo sa kapele Starblind oživiť osemdesiate roky? (recenzia) - 7Podarilo sa kapele Starblind oživiť osemdesiate roky? (recenzia) - 8Podarilo sa kapele Starblind oživiť osemdesiate roky? (recenzia) - 9Podarilo sa kapele Starblind oživiť osemdesiate roky? (recenzia) - 10

spustiť videospustiť video