"Můžete zaparkovat tam - za 150 a už několik aut zapadlo, nebo jít na parkovište, tam je to zadarmo." 12. ročník punk rock hc ska festivalu Pod parou sa veru nezačal práve ideálne.

Od štvrtka rána daždilo o život, takže keď sme dorazili po krátkom navigačnom zmätku do areálu v Moravskej Třebovej, našli sme postapokalyptický obraz bahna na svahoch, kde sa nachádzala väčšina kempujúcich a ich áut.
Uchýlili sme sa s naším Pólom pod most a vybrali sa po vstupenky. Dievčatá zo staffu boli už trochu unavené (takmer 21:00), chlípkali si polievku a nadšene zvestovali novinku, že len pred hodinkou prestalo pršať.

Text: Zufa
Foto: Ivan Džugan


Cena vstupenky v predpredaji bola 700 - 900, na mieste 1000 korún českých. ,,Na festival treba gumáky a šľapky!" tak prišlo aj na tieto slová. Keď sme sa v tme brodili kilami mokrého blata, ľutovala som zanedbanie impregnácie mojich starých Martensiek, zatiaľ čo Ivo veselo zabáral nohy do čvachtanice. Náš príchod sme si naplánovali tak, aby sme stihli Skindred z UK, ktorí mali nahradiť odrieknutých Killing Joke.

Večná smola! Oni boli totiž lákadlom, ktorá ma tento rok najviac zaujalo. Skindred - túto netradičnú kreáciu pod vedením Benjiho Webba som prvýkrat videla na maďarskom Volt-e a hoci ich tvorbu ani zďaleka nemám napočúvanú, tešila som sa na ich energický performance a elektro vsuvky. Publikum však nereagovalo podľa predstáv dredatého lídera, a tak i celá šou bola asi tak 1/10 toho, čo som si odžila predtým. V istý moment som mala pocit, že ľudia možno nerozumejú jeho anglickým pokrikom, v takom zlom počasí sa ale netreba čudovať, že sa nikomu nič nechcelo.

Po nich nasledoval hardcore Biohazard, ktorý to poňal naozaj svižne. No potlesku na konci pesničiek bolo i tak pramálo. Kapelu, ktorú som si vychutnala už z postávania mimo prvého radu, nemusím určite predstavovať. Ako Lemmy ušaté torpédo poznamenal, Visací zámek je tá najvernejšia, pretože ostáva v pôvodnej zostave. Na pódium prišli bez maniérov a odohrali svoj set suverénne, s "punk.nadhľadom", pre ktorý ich mám tak rada. Padali fláky ako Kanárek, Traktor, Stánek, Hymna šibeničných bratří, no aj pesničky novšieho dáta, dokonca aj nejaká z pripravovaného albumu. Po nich obsadili pódium slovenskí šuhaji z Konfliktu, ktorí tentokrát hrali v trojici.

1. deň

V piatok sa na dvoch pódiách prestriedali napríklad Ilegality, Punk Floyd, Zouzecnost alebo N.V.Ú. Spevák z N.V.Ú Štěpán, oblečený v kilte, sa tradične ujal postu moderátora a každý jeden výstup si užíval. Veľmi zvedavá som bola na Čertuf punk, ktorý začal hrávať už niekedy v 80.-tych rokoch. Rýchly a hlasný punk nesklamal, ľudia si pohromžili i poskákali. Hlavnými hviezdami večera boli jednoznačne anglická legenda Toy Dolls a američania z Agnostic Front. Na svoje si prišli aj milovníci ska, keď sa na hlavnom pódiu objavila maďarská formácia PASO (Pannonia Allstars Ska Orchestra).

Občas sa stalo, že sa zmenilo poradie účinkujúcich,a tak sme boli naradostení, že nemusíme čakať do jednej v noci, aby sme si vypočuli Plexis. Kapela založená v roku 1984 má za sebou už niekoľko albumov a veľa hitoviek. Najviac fanúšikov rozhýbalo Punk a pláč, Calambre alebo cover Ramones – Somebody put something in my drink „Už mi to kroutí nohy“. Po stretnutiach so starými (ale aj novými známymi) sme sa potužení pivom a tuzemským rumom vyrobeným na Slovensku rozhodli ísť sa prespať. Super, že nás nechytili policajti, určite si šetrili sily na nedeľu, kedy boli pre vodičov k dispozícii aj bezplatné testery na alkohol. 

2. deň

Sobotné dopoludnie sľubovalo prijemný hudobný zážitok. O 10:00 sa na modrý stejdž posadil mr. Záviš, kráľ porno folku. Slnko vypekalo a pred pódiom postával celkom slušný roj . Pivečko, kofolka na opicu, lenivé posedávanie a do toho pohodová gitarovka s oplzlými textami. Tí, čo ho počuli prvýkrat, sa usmievali a ostatní si spolu s ním zaspievali ,,starého kokota“. Občasne pochudnutému a oholenému Závišovi obdivovatelia podali nápoj, aby sa osviežil, taká milá ranná atmosféra.

Pri posledných pesničkách sa už začínal chystať Odpad. Zarovno s nimi hrali na hlavnom - červenom pódiu The Fialky. Teraz snáď neurazím CZ, no napriek podarenému výkonu a zvuku, si myslím, že sa na energiu Martinčanov nechytali. Okolo obeda sa prišla ukázať aj ústecká Houba, ku ktorej ma viažu spomienky na moju punkovú mladosť. Páči sa mi ich svižný a melodický prejav, mladý gitarista, ktorý si poskakoval pri basákovi/vokalistovi Martíčkovi, bol takým príjemným vizuálnym osviežením. Ľudia si poriadne zatrsali, dokonca sa vyskytol pokus o prídavok, ktorý ale kvôli presnému rozpisu skončil iba krátkym popevkom "Cígo škodí zdraví..."

O nejaké tie minúty drvili playlistom rozhorúčených účastníkov festu nadupaní E!E, ktorí si pripomenuli aj gitaristu, speváka a zakladajúceho člena Petra ,, Bakču“, ktorý zomrel v roku 2013. Zeměžluč a Malignant Tumour rozprúdili davy, no asi najväčšie rozvášnšnie davu, čo sa miestnych kapiel týka, som videla pri bande SPS, ktorí mali pôvodne hrať až v noci. Veď hitovice typu Černá ruka alebo Máma nemohli nechať nikoho chladného. Do pozostalého bahna pred pódium si hopsli aj tí, ktorí inak len posedávali zničení spaľujúcim slnkom. Niekoľko UK stariniek sa pritrafilo aj v posledný deň – Conflict a Buzzcocks, každá z týchto kapiel mala svoje osobité čaro, svojrázny prejav.

Po zhliadnutí niektorých vystúpení, ktoré neboli práve, pre mňa osobne, zaujímavé, som ostala stáť a pozerať na to, ako si páni užívajú pódium a svoje nástroje. Večer zavŕšili Carburetors, ktorých sme už ale nestihli, pretože sme sa vydali na cestu dom.
Pod parou 2013 a 2014 boli od seba dosť odlišné, hlavne, čo sa počasia týka. No dojem, ktorý vo mne oba ročníky zanechali, je fajn. Oku lahodiaca lokalita, priateľskí ľudia, skvelá hudba a v bufete ponuka sáčkovej polievky ,,dle nabídky“ za 15 korún! Čo sa mi ale navždy vryje do pamäti je obraz obrovského šulca hovna, ktoré som našla vyvalené na doske jedného zo suchých záchodov. Vtedy si vravím, ktoré nekultúrne hovado mohlo takéto niečo spáchať?Srandujem, do spankovenia, priatelia!

3. deň