Bola svieža októbrová noc. Po niekoľkých daždivých dňoch konečne v ten deň vyšlo slnko, ale skutočné čaro soboty 22. októbra prišlo až po jeho západe. Nemyslite si však, že mágia fungovala všade. Najviac ju pocítili tí, ktorí navštívili bratislavskú Fugu a nechali sa prevalcovať piatimi zostavami lumpov.

 

Začiatok bol pozvoľný, skoro až povoľný. Prvá hudobná nálož mala explodovať o ôsmej hodine, avšak nestalo sa tak. Nakoniec PIVNICA otvorila večer až okolo pol deviatej, ale tu pomalý štart končil, keďže zostava vzala ľudí punkovým útokom. Založili oheň v tlejúcej pahrebe besu chtivých poslucháčov, ktorí sa zbehli pred nízkym pódiom.

 

Všetci sa rýchlo začali zabávať, priestor sa zapĺňal a nakoniec pre mnohých vonku stojacich prišla smutná správa, že sa už dnu nedostanú, lebo sú vypredané lístky, z čoho mali účinkujúci nesmiernu radosť.


Skutočný des prišiel s príchodom setu MAJSTRA KATA. Legenda nikomu nič nezostala dlžná ani nikto jej, keďže práve s týmto vystúpením nastal zlomový okamih, keď sa už naozaj v úzkom priestore nie zrovna stavanom pre tak obrovskú masu ľudí sotva dalo hnúť. Bolo plno pri pódiu, bare aj na poschodí. Personál takmer nestíhal lievať pivo všetkým vyprahnutým metalistom.

 

Po punkovej bombe vybuchol sud pušného prachu s metalom, akým iným než s thrashom a teraz už naozaj v dave vypuklo nekoncentrované šialenstvo, ktoré vyvrcholilo tým, že ľudia ani nechceli nechať kapelu odísť z pódia. Vzdávali im hold mocnými výkríkmi hlásajúcimi: ,,Majster Kat! Majster Kat!“

 

A kat stínal hlavy všetkých, čo mu skrížili cestu tak dlho, ako len mohol, keďže musel nechať priestor ešte ďalším trom kapelám. Vystúpenie však malo jeden pomerne divný moment, kedy nástroje po predstavení kapely na chvíľu stíchli, aby sa o kratučký okamih opätovne ozvali čudesnými kvílivými zvukmi, ktoré ľuďom vzadu, čo cez dav tiel pred sebou sotva dovideli na dianie na pódiu, mohli pripomínať skôr sound check ďalšieho interpreta. Keď sa znova ozvala skladba, tiež som sa na moment sama seba pýtala, či už vystupuje niekto iný alebo stále na pódiu stoja kati.

Po posledných katových obetiach sa na pódium postavila kapela, ktorá stála za organizáciou celej vynikajúcej akcie, CATASTROFY. Tí plynulo pokračovali v thrashmetalovom ošiali. A ak mal niekto dojem, že po Majstrovi nebolo možné ľudí ešte viac vyhecovať, bol na omyle.

 

Alkohol tiekol nie potokmi, ale skôr by asi zaplnil aj celý Dunaj a kto sa neutrhol z reťaze dovtedy, vypustil svoju vnútornú príšeru, beštiu alebo démona práve v tej chvíli. Nakoniec sa dokonca dvaja z fanúšikov, ale aj spevák Catastrofy Hrdlorez Boris, ocitli v náručí zvyšku metalového ľudu.

 

Ale keďže je jedno či lumpovia, alebo zbojníci a skupina sa objaví na jar i na Besnení Zbojníkov, tou správnou bodkou za pustošením týchto pánov bola skladba Zbojnícky tanec.

Steny, však zrejme nielen tie, sa po vystupení Catastrofy ešte stále chveli ako dobre uspokojené ženy, no nikto si ani nestihol vydýchnuť a už sa všetko naokolo opäť zmietalo v ďalších, tentokrát už ale nie domácich, thrashmetalových vlnách. Prvým z dvoch zahraničných hostí večera boli českí LAHAR. No keďže vystupovali pomerne neskoro, mali tú smolu, že niektorí ľudia v dave to už vzdali a poodchádzali. Stále ich tam však zostávalo dosť, takže noc sa ani zďaleka nekončila.

 

Fugou sa aj naďalej niesli thrashové tóny, hoci mnoho ľudí už vyzeralo, že mali akurát dosť a že to nevydržia do hlavného chodu, ktorý mal prísť až posledný.

 

A tak aj bolo, i keď to tiež nebol najšťastnejší ťah. Určite by bolo bývalo lepšie, keby Dáni IMPALERS vystúpili skôr. Predsalen už takmer ranná hodina bola na ich predstavenie veľmi zlý nápad a tak nakoniec, bohužiaľ, headlineri celej akcie hrali iba pre hŕstku statočných, ktorých nezmohla či už spoločenská, alebo tá skutočná únava.

 

Každopádne si štvorica svoju prácu odviedla rovnako kvalitne, ako to urobila napríklad aj v Liptovskom Mikuláši, kde ich bolo možné vidieť len o týždeň skôr než v Bratislave. V podstate sa im podarilo doraziť aj posledných ľudí, čo ešte zostali v klube, aby vzdali hold ich umeniu. Škoda toho, že im nezostalo viac poslucháčov. Alebo skôr lepšie povedané, každý kto na nich nezostal, môže iba trpko ľutovať, lebo nevie o akú lahôdku prišiel.

 

Ale aj napriek tomuto všetkému sa aj pre Impalers dvíhali do vzduchu metalové paroháče, vďaka viac priestoru – aspoň tu ubudnutie osadenstva bolo výhodou – bolo možné urobiť moshpit, poriadne headbangovať a hrať na air guitar. No a nakoniec si s nimi ľudia mohli zaspievať bonus v podobe skladby Halloween od Misfits.

 

Niektorí metalisti mali dosť silnú výdrž, aby zostali ešte aj po odznení posledných tónov od Impalers a pili až do rána.

Celkovo sa dá prvý ročník Noci Lumpov označiť za pomerne úspešný. Fugu navštívilo viac než dvesto fanúšikov metalu. Čo sa týka pitia, ale aj jedla, toto bolo pokryté veľmi dobre, keďže pre prípadných hladošov bol hneď pri vstupe stánok s vegánskymi burgrami a bar bol stále k dispozícii, pričom sa pitie dalo kúpiť aj na poschodí, takže ste sa nemuseli motať naspäť dolu, ak ste si spravili táborisko hore.

 

Hoci bolo všetko výborné, nájdu sa aj nejaké veci, ktoré by sa asi dali urobiť o kúsok lepšie. V prvom rade bol priestor príliš malý pre toľko ľudí, koľko sa tam zišlo a sotva sa tam potom dalo hnúť, nehovoriac o tom, že dostať sa na rad pri bare či prebiť sa davom k záchodom bolo občas umenie.

 

Druhou vecou, čo nebola dobre doriešená, bol zvuk. Ak sa človek ocitol vpredu, išiel ohluchnúť. Vzadu to síce bolo lepšie, no miestami sa úplne strácali slová skladieb či občasných preslovov, ktoré boli súčasťou každého jedného vystúpenia. Mohlo to byť menej hlučné a viac zrozumiteľnejšie, lebo občas človek pomaly nevedel, ktorá kapela vôbec hrá, pokiaľ si to presne neodsledoval podľa výmen.

 

Poslednou vecou, ktorá v konečnom dôsledku spôsobila, že z posledných vystúpení ľudia pomaly odchádzali preč, boli príliš veľké posuny koncertov. Prvý začal okolo pol hodiny neskôr než mal, čím spôsobil časový sklz aj pri ostatných. Záverečné vystúpenie večera tak začínalo niekedy pred jednou, kedy naozaj už príliš veľa ľudí všetko vzdalo a odišlo. Pri tomto sa organizácia trochu pošmykla.

 

Odhliadnúc od týchto miernych, ale, žiaľ, výrazných nedostatkov, ktoré sa však stále dajú odpustiť, išlo nakoniec o vydarenú udalosť, ktorá by sa mohla stať tradíciou ako jej sesterská akcia Besnenie Zbojníkov.