Sú dve hodiny po zotmení a pred RC Tartaros v Banskej Bystrici sa zbiera dav ľudí, vyčkávajúcich na začiatok dlho očakávanej Noci Besov. Akcia, ktorá sa tento rok dočkala dvanásteho pokračovania, je jediným festivalom s pohanskou tematikou, ktorý je venovaný ucteniu našich predkov. Nie je náhodou, že práve 4. novembra sme sa mohli stretnúť na tomto mieste, pretože organizácia festivalu je zámerne pripravovaná v období dušičiek. Tento čas je zasvätený dušiam mŕtvych, a to už od čias predkresťanských Európanov.

 

Keď nám hodinky ukázali siedmu hodinu, vstúpili sme do klubu, kde mala podľa časového rozpisu práve začínať hrať prvá kapela. Pri vstupe však tóny slovenského ALGORU nezaznievali. My sme však malé meškanie zo strany koncertu očakávali, pretože je to bežné a je v poriadku, ak je to na úkor kvalitnej technickej prípravy. V tomto čase, z ktorého sa vykľulo niečo okolo pol hodiny, som si prezerala pripravenosť ľudí a aj baru na nadchádzajúcu akciu. Na moje nemilé prekvapenie som však okolo seba nenašla takmer nikoho, kto by mi aspoň vzdialene pripomínal, že som na podujatí, ktoré by malo ctiť pohanské tradície. Až na jednu svetlú výnimku (a to doslova) bol Tartaros plný metalistov odetých do čierneho, s kanadami na nohách. Nie že by nebolo fajn, že sme tam zapadali, no oproti minulému roku bolo trochu sklamaním, že nemôžem svoje oči poctiť prezeraním kreatívnych odevov pripomínajúcich slovanskú tradíciu. Čo sa ale týkalo klubu, na pódiu sa vynímali dve rohaté lebky, okrúhly drevený štít a celé bolo plné osôb, zjavne sa pripravujúcich splniť publiku očakávania, po ktoré si všetci prišli.

 

Neprešlo veľa času a svetlá sa zhasli. Pódium ostalo prázdne a ľudia čakali, čo sa bude diať. Veľmi skoro pred nás predstúpili traja muži v bielych košeliach. Spolu s trúbením na lesný roh a rytmickým udieraním do bubna nás privítali na akcii, krátko nás oboznámili s dôvodom jej konania a popriali nám dobrý hudobný zážitok. Po nich sa na scéne konečne objavil Algor so svojím akademickým meškaním a začal hrať pripravený atmosférický black metal. Jednoducho odetí chalani z kapely si dali na výkone záležať. Tri gitary a bubeník perfektne dopĺňali spevákov výkon, a to zaručilo dobré otvorenie hudobného repertoára, ktorý nás večer čakal.

 

Po kapele Algor sa na scéne objavil ďalší skvost zo sveta slovenskej blackmetalovej scény MALOKARPATAN. Tým nazvučenie netrvalo tak dlho a čoskoro sme si mohli ďalej užívať spojenie gitár, bicích a spevu. Temnú atmosféru nastolili slabým červeným osvetlením, tvrdými gitarovými riffmi a growlom. Tam, kde Algor vysoko postavil latku, Malokarpatan ju prekročil a posunul ešte vyššie. Pred pódiom sa pri tejto muzike strhol dokonca kotol, ktorý bol dobrým sluhom pre vypustenie nahromadenej metalovej energie.

 

Po skončení druhej kapely nastala dlhá odmlka. Takmer trištvrte hodinu trvalo, kým si poľská VARMIA pripravila dobré ozvučenie a dodatočne vyzdobila pódium. Na moje milé prekvapenie sa za bicími postavenými vzadu vztýčil veľký plagát hlásajúci, s kým budeme mať tú česť a po stranách pódia sa objavili dva plagáty akoby na plátne. Jeden zobrazoval strom, druhý oheň. Začínala som mať pocit, že pri Varmii sa nebudem nudiť a onedlho som sa o tom aj presvedčila. Pred začiatkom si ešte nainštalovali vlastný stojan na mikrofón – kmeň menšieho stromu s poskrúcanými konármi a gotické svietniky v tvare hada, z ktorých sa vykľuli stojany na vonné tyčinky.

 

Čakať na zvučenie sa teda oplatilo, lebo s vdýchnutím prvého závanu upokojujúcej vône sa spustil aj hudobný teror. Energickí členovia poľskej kapely priniesli na pódium okrem ďalšej vynikajúcej muziky aj nezvyčajné hudobné nástroje. Okrem toho, čo sme už na pódiu videli, sme mali možnosť obzrieť si ohromujúci ozembuch vyzdobený zvieracou lebkou a reťazami, dva didgeridoo, bubon a nástroj s názvom tagelharpa, štvorstrunový sláčikový nástroj so zahnutým sláčikom, ktorý pochádza zo severnej Európy. Všetky tieto netradičné nástroje sa v priebehu vystúpenia Varmie vystriedali v rukách jedného člena kapely Piotra (okrem didgeridoo, na ktorom hral spolu s basgitaristom). Keď Varmia dohrala svoju dávku prekvapení, pódium ostalo na chvíľu znovu prázdne.

 

Po krátkej pauze sa na ňom začali objavovať členovia rakúskeho NOCTURNEU, ktorí si prostredie dôsledne pripravili na svoj akt. Niečo pred polnocou sa znovu zhasli svetlá a kapela sa dala do práce. Už keď som prvý raz pozrela na speváka, mala som dojem, akoby som pozerala na šialenca. Nemyslím to v zlom, hovorím skôr o tom, že výrazy, ktoré striedal na tvári pri speve a mimika, akou sa prejavoval počas hrania, bola takmer akoby ste si predstavili ukážkového psychopata. Mne však tento fakt len navýšil dobrý zážitok z blackovej hudby, ktorá akoby prestúpila všetkých prítomných.

 

Samozrejme, v kapele nechýbali ani nátepníky, kožené bundy či doplnky, reťaze alebo odhalené hrude. Skrátka a stručne, latka bola znovu o čosi vyššie aj napriek tomu, že na začiatku ich hrania mi vadil zvuk, ktorý bol príliš hlučný a rezavý. To sa však s odstupom času stratilo a premiéra rakúskeho Nocturneu na Slovensku sa podarila majstrovsky.

 

Po Nocturne mala prísť na scénu posledná, najviac očakávaná kapela ŽREC. Moravský pagan folk metal sme však už neabsolvovali z dôvodu veľkého časového posunu, ktorý bol dlhší než hodina a pol. Organizátori na ďalší deň uverejnili ospravedlnenie za meškanie na sociálnej sieti, kde vysvetlili, že deň pred koncertom z klubu zmizli káble, teda museli narýchlo zháňať náhradu. Až na túto skutočnosť bol koncert skvelým zážitkom, najmä z hudobného hľadiska, čo do značnej miery zatienilo aj moje sklamanie z nesplneného uspokojenia dress codeom.


Reklama

Chcem reklamu