Viem, že začnem netradične, ale vzhľadom na okolnosti musím. Na koncert najlepšej basgitaristky sveta som sa musel vybrať na Bratislavské jazzové dni v Žiline, ktoré sa konali v tamojšom Mestskom divadle. Konal sa už štvrtý ročník a NIK WEST odohrala svoj koncert v sobotu 22. októbra 2016.  

  

O džezových zoskupeniach, ktoré sa v rámci programu predstavili pred Nik, sa rozpisovať nebudem. Z hľadiska zamerania nášho webu je táto informácia irelevantná, avšak z úcty k ich výkonom a umeniu, ale aj preto, aby bola informácia kompletná, uvediem aspoň ich názvy: Pacora Trio, Depart Refire (v tomto triu hrá na bicie Martin Valihora).

  

Po príchode do veľkej sály žilinského divadla som zostal v nemom úžase. Divadlo bolo napratané doslova po strechu, lebo obsadený bol aj balkón. Pri kapacite niečo málo cez tristo divákov som si uvedomil, že jazz na Slovensku nebude až taký okrajový žáner. Ba čo viac, po posledných neslávnych návštevách na metalových koncertoch (hŕstka ľudí na Operation: Mindcrime či na festivale Rockscape, zrušení Lordi v KE alebo slabé predpredaje nadchádzajúcich akcií) sa obávam, aby sa menšinovým žánrom nestal metal.

  

Nik začala s malým oneskorením, no začiatok nebol vôbec pozvoľný. Celá kapela začala živelne a pekne od podlahy. Okrem Nik ju tvorili hráči na bicie, klávesy, gitaru a zostavu dopĺňala priestorovo výrazná vokalistka s nádherným hlasom. Vo väčšine odohratých piesní dominovala podľa očakávania basgitara. Vôbec nezáležalo na tom, či išlo o covery alebo o skladby Nik. Našli sa však aj výnimky, kedy Nik basgitaru odložila a venovala sa len spevu. Pochvalu si zaslúžia zvukári. Počas celého koncertu nemalo ozvučenie chybu. Nik si celú šou užívala, takže sme sa dočkali aj jej typických záklonov, ktoré sú už jej poznávacím znamením. To isté môžeme tvrdiť o jej poľahnutí vzad počas sóla na kolenách.

 

Pred koncom koncertu sa rozrozprávala o tom, ako jej zavolal Prince, ako najskôr nechcela veriť, že volá on a ako ju učil hrať na basgitare. Okrem jej obľúbených coverov od Princea zahrala aj skladby z oboch svojich albumov Just In The Nik Of Time (2012) a Say Somethin' (2016). Pri skladbe My Relationship môžeme len ľutovať, že sa na pódiu neobjavila gitaristka Orianthi, s ktorou Nik tento hit nahrala. Ako prídavok a doslova zlatá bodka za (len) hodinu a dvadsať minút trvajúcim koncertom poslúžil veľký Princov hit Kiss.

  

Koncert vynikajúci, bezchybný, krátky. My, rockeri, metalisti a ostatní fanúšikovia „tvrdej“ hudby, by sme si mali od tých jazzových brať príklad. Nielen návštevnosťou, ale aj prijatím umelca, ktorý má k tomu nášmu štýlu trošku ďalej.