Kde bolo, tam bolo, prišli 1. júna 2016 fínski NIGHTWISH do Košíc. Síce ich príchodu predchádzali problémy spôsobené zlým strigôňom, kvôli ktorému museli svoj príbeh rozpovedať na inom mieste, no nakoniec všetci prežili dlhý a šťastný večer.

 

Ani dažďové prehánky nikoho neodradili a pred vstupom do areálu štadióna Lokomotíva sa tiahol dlhý rad fanúšikov Nightwishu odetých do čiernej. Pomaly ich púšťali dnu, jedni zaujali najexkluzívnejšie miesta pred pódiom, ďalší na „kopčeku za plotom“, ďalší pri stánkoch s občerstvením. Veď do šou hlavnej hviezdy ostávalo ešte kopec času. Občas ešte spŕchlo, no počet metalistov na tráve rástol naozaj ako húb po daždi. Nakoniec ich „narástlo“ takmer 5 tisícok.

 

O piatej hodine sa po uvedení na pódium postavila kapela TRISTANA. Tá sa do toho oprela naplno, no ľudia akoby ešte neboli v tej správnej koncertnej nálade a len tak staticky počúvali. Až singel Fallen dostal aspoň ich ruky nad hlavu. Počuť sme mohli skladby z posledného albumu Virtual Crime. Ľudia si ich vychutnávali s pukancami v jednej ruke a s cigaretou v druhej (výhoda oproti amfiteátru, ako bolo pripomenuté).

 

Nasledovaní boli maďarskou symphonic gothic metalovou kapelou SORRONIA. Speváčka Anna Király, keď nespievala, pôsobila ako milá Červená čiapočka zablúdená v lese, no keď sa spevácky prejavila, všetkým došlo, že je to lesná víla a stratená nie je. Sprevádzali ju štyria vlasatí strážcovia lesa a ľudí postávajúcich po celom areáli donútili do svojho prejavu zapojiť už aspoň hlasivky, aj keď zrovna svetový výkon nepodali.

 

Začiatok setu SYMFOBIE z Nitry sprevádzalo krátke meškanie, kapela si vraj pomýlila čas, kedy má hrať. Nakoniec ale nastúpili na pódium vyzretí páni, viditeľne milovníci metalu spred pár desiatok rokov, spolu  so speváčkou Erikou Strečkovou a dvomi vokalistkami a hneď prvou skladbou zmietli Sorroniu zo stola. Predviedli skladby zo svojho debutového albumu Way Of The Queen. Rovnako ako Tristana sa s Nightwishom podelili o pódium už druhýkrát – prvýkrát to bolo minulý rok v Banskej Bystrici. Vokály skvelo umocňovali atmosféru ich vystúpenia a na štadióne to začínalo žiť.

 

V jednotnej uniforme nastúpili po Symfobii na pódium ALMANAC vedení Victorom Smolskim. Za mikrofónom Davidovi Readmanovi sekundovala Jeanette Marchewka a úroveň speváčok koncertného dňa posunula zase o niečo vyššie. S Davidom si hlasovo výborne sedeli. Obzvlášť dobre znela gitarová linka a nielen svojou charizmou si veľkú časť pozornosti kradol práve Victor za gitarou. Odznela napríklad aj skladba No Regrets  z čias pôsobenia Victora v kapele Rage.

 

Bolo o päť minút desať hodín večer, keď sa tmou pod oknami mnohých rodinných domov postavených pri štadióne začali rozliehať tóny skladby od Hansa Zimmera Roll Tide. Napätie stúpalo, keď zrazu vypálila pyrotechnika, zasvietili svetlá a na pódium prišli hviezdy večera za zvukov ich skladby Shutter Before The Beautiful. Floor Jansen zapriala Košiciam dobrý večer v slovenčine a rovnako v slovenčine po každej skladbe ďakovala. Na margo Floor... Hádky či Tarja, Anette alebo Floor. Áno, Tarja je Tarja, vznešená, éterická. No Floor je živelná, zmyselná až orgazmická. A bola jednoznačne kráľovnou večera. Pokračovali piesňou Yours In An Empty Hope. A pokračovala aj ich pyroshow, aj skvelá svetelná šou. Keď vychrlili ohne, teplo bolo cítiť až v zadných radoch. Tí vpredu museli byť ugrilovaní alebo aspoň prísť o obočie. Pri Ever Dream sa pozornosť sústredila na Tuomasa Holopainena (sen každej fanúšičky Nightwishu) a jeho klávesy a dostali sme sa do modrého sna. Inak sa nielen muži v dave málokedy zapozerali na niekoho iného ako na Floor. Páni na pódiu si plnili svoje úlohy a nechali vyniknúť ich speváčku. Pri Storytime už zapojili aj obrovskú obrazovku v zadnej časti pódia a tá nezhasla až do konca. Rôzne animácie posúvali šou ešte vyššie.

 

Kapela nás zobrala na výlet do severských hôr, cez ktoré sme prechádzali napríklad pri piesni My Walden a hrali nám pri tom aj píšťalka či gajdy, dočkali sme sa úspešnej singlovky Élan, so skladbou Sahara sme sa z hôr presunuli na púšť. Najväčšiu odozvu – rúk vo vzduchu, spevu, no aj mobilov nad hlavami – mala asi najznámejšia skladba z čias Tarji Nemo. Potešila aj staršia Stargazers a Floor obidve odspievala so cťou. Pomedzi skladby prezradila, že v Košiciach boli už pár dní pred koncertom a vychutnali si aj naše pivo.

 

Celá šou vygradovala s The Greatest Show On Earth (chap. 2 & 3) a spievaním „We were here!“. Pyrotechnika naposledy buchla a všetci členovia kapely rýchlo z pódia odišli. Za zvukov a slov outra sa vrátili, aby sa poklonili a rozlúčili so svojimi fanúšikmi. Mnohí mali na tele zimomriavky a nebolo to kvôli chladnému večeru. A tak asi 20 minút pred polnocou skončil celý koncertný deň. Opäť raz vydarený. V setliste Nightwishu síce chýbalo pár klasík, no aj tak môže kapela pokojne spávať, že svojich priaznivcov na Slovensku zanechala spokojných a určite ich nesklamala.

 

Setlist: Shudder Before The Beautiful, Yours Is An Empty Hope, Ever Dream, Storytime, My Walden, Élan, Weak Fantasy, Alpenglow, Sahara, She Is My Sin, I Want My Tears Back, Nemo, Stargazers, Ghost Love Score, Last Ride Of The Day, The Greatest Show On Earth (chap. 2 & 3)     

Majstrom s fotoaparátom bol Imrich Pluhár.