S päticou sympatických chalanov z pomerne čerstvej myjavskej formácie NighTeen SevenTies som sa stretla na jednom z ich dvoch jesenných vystúpení v Bratislave. Ich hudba je zmesou rôznych tvrdších žánrov, ktoré sa nedajú s presnosťou definovať do jedného názvu. Práve preto sú na slovenskej klubovej rockovej scéne ako nováčik pomerne výrazným elementom, ktorý môže v budúcnosti zamiešať karty v poradí ich úspešnosti.

 

Na začiatok, skôr než sa poslucháč dostane k hudbe, zaujme aj zostava. Úprimne, je na čo sa pozerať v pravom slova zmysle, a to na každý jeden „kus“. Na pódiu sa totiž prezentuje päť odlišných, no zároveň veľmi prepojených postáv. A v konečnom dôsledku je práve toto prepojenie významným pútačom a vizuálnou pomôckou pre ich hudbu. Veľa komerčných chlapčenských skupín vznikalo na základe určenia „správneho vzorca“, ktorý im pritiahne čo najväčšie cieľové publikum. Keď som to pred chalanmi spomenula, neboli príliš nadšení, pretože porovnanie s typickými boybandmi sa im, pochopiteľne, prieči. Ich zostava vznikala tak akosi sama od seba, keď sa do garážového hrania kamarátov Pagiho a Ľuba postupne pridával jeden člen za druhým až skončili v konečnej podobe. Kapela teda obsahuje dve gitary – rytmickú (Pagi) a sólovú (Ľubo) a basgitaru (Denis), bicie (Erik) a spievajúcu zložku (Rišo).

 

Oficiálny vznik skupiny chalani datujú do januára 2016 a prvý koncert odohrali na konci augusta rovnakého roku, čo je naozaj rýchly posun a už majú za sebou aj prvý festival s názvom Punkáči deťom. 


Autorom väčšiny textov je spevák Rišo, ale nebráni sa ani nápadom ostatných členov: „Je to môj prísun do kapely. Keď už na nič nehrám, tak aspoň zložím texty. A je aj oveľa osobnejšie, keď si môžem odspievať vlastné texty. Aj keď aj iné, napríklad tie čo zložil Ľubo, sa mi dobre spievajú. On ich má také depresívne, a to je moje,“ usmieva sa 18-ročný spevák.

 

Rišo je v origináli gitaristom a k tomuto nástroju mu niečo chýbalo. Tak začal spievať. Bez nejakého predošlého hudobného vzdelania a profesionálneho vedenia. To si zaobstaral až v súčasnosti, kedy sa mu venuje hlasová pedagogička. V tomto prípade ide najmä o prevenciu, pretože chalani sa pohybujú v žánroch, v ktorých s jemným hláskom neprejdete. A bolo by celkom na škodu, keby o pätnásť rokov nečakane zistil, že jeho hlas vypovedal službu. Do spevu sa trošku hrubším spôsobom vkladá aj Denis, ktorému hrozí odpálenie hlasiviek možno oveľa skôr ako Rišovi. Ale robí to rád...

 

Napriek tomu, že ich rodným jazykom je slovenčina, spievajú v angličtine a v blízkej budúcnosti to ani nechcú meniť. Radi by časom okrem Čiech hrali aj u našich iných zahraničných susedov, napríklad v Poľsku alebo Nemecku a práve angličtina by mohla byť dobrým odrazovým mostíkom.

 

Na svete je aj ich prvý videoklip Breathe Closely, ktorý sa celkovo vymyká zo sivého priemeru klipov začínajúcich kapiel. Po vzniku nahrávky sa chceli posunúť trošku ďalej, aby ľudia videli aj ich tváre. Pre tento účel našli skvelé miesto – starú kinosálu spoločenského domu na Myjave, ktorá dýcha zašlou atmosférou. Daný účel splnila dokonalo a do svojej tajomnej divadelnej staroby prijala nový vzduch v podobe hudobníkov a ich komparzu. Najbližšie by sa chceli pustiť do ďalšieho klipu, tentoraz by to ale mal byť zostrih ich živých vystúpení a zákulisných záberov. Nechajme sa teda prekvapiť budúcnosťou.


spustiť video spustiť video

Každý člen tejto zaujímavej partie na mňa pôsobil veľmi skromne a sebakriticky, čo potvrdzujú aj slová gitaristu Ľuba: „Veľa začínajúcich kapiel sa hnevá, keď nemajú dostatok poslucháčov a takmer nikto sa o nich nezaujíma. My však pri hraní vieme, že môžeme veci stále robiť lepšie. Nechceme sa sťažovať, ale zlepšovať sa.“

 

Názov kapely je netradičný a prinajmenšom vyvoláva zvedavosť. V podstate vznikol náhodou a k tejto náhode bolo treba pridať poriadny nápad. V časoch, kedy chalani ešte netvorili oficiálne zoskupenie, sa gitarista Ľubo dal do reči s dievčatami, ktoré boli zvedavé, či hrá v nejakej kapele. Povedal im, že hrá v kapele 1970´s, pretože vtedy počúval skupinu The 1975. Išlo skôr o žart, ktorý ale časom začínal naberať na vážnosti. S týmto názvom začal postupne pracovať a povedal si, že by to chcelo nejakú hlbšiu myšlienku. Nočný tínedžer (night teen) a sedem kravát (seven ties) by teda malo znamenať, že každý tínedžer má sedem dôvodov, prečo byť dospelý a každý dospelý má sedem dôvodov, prečo by chcel byť tínedžerom. A fanúšikom to potvrdia aj samotní chalani, pretože najmladší člen má čerstvých osemnásť a najstarší dvadsaťdeväť rokov.

 

Pri otázke, či je možné, že by sa niekedy ocitli aj v inom žánri, svorne odpovedajú, že už aj tak ich dosť miešajú. Každý člen je jedinečnou osobnosťou a každý z nich počúva v súkromí rôzne druhy muziky. A pri tvorbe spoločnej hudby ich dávajú dokopy. Pretože nechcú, aby ľudia chodili na ich koncerty len kvôli tomu, že poznajú jednu pesničku a zvyšok večera sa budú nudiť. Chcú, aby pre fanúšikov bola každá skladba niečím výnimočná a aby pre nich neboli zaškatuľkovaní v jednej žánrovej bubline. Z takejto bubliny sa totiž vychádza len veľmi ťažko.

 

A nie, nechcú ženu do skupiny. Vraj sú veľmi príťažliví a takto si na pódiu vystačia. Veď sa stačí pozrieť na polonahého bubeníka, bradatých štýlových gitaristov alebo charizmatického speváka...

Použité zdroje:
Text: Silvia Škanderová Foto: Petra Maliariková