Vygelované vlasy, hrebeň vo vrecku, bodky, bodky, ešte raz bodky, mašle, stuhy a mohol by som pokračovať, ale nie je treba, 50. roky vzbudzujú všelijaké charakteristické pojmy. Obdobie, ktoré začalo formovať všetko to, čo moderná hudba v najširšom zmysle obsiahne. Najstaršia, a predsa stále živá. A nie len v spomienkach a na vinyloch. 

Spočiatku sa sobotný klub tváril ako priemerné víkendové stanovisko pre nezaraditeľný okruh ľudí, tu stoly, tam terasa. Do podmazu boli rozmiešané kadejaké skladby z RnR príbuzenstva pod dohľadom Voodoo Beats. Nevtieravý úvod, skvostne vyseparovaný pre tento večer, hudobný výber nemohol nikoho odradiť, priam naopak.


Zatiaľ čo v sále pod reflektormi oddychoval nevinne biely kontrabas, barová časť neuniesla nátlak priaznivcov a zopár jednotlivcov pretlačilo svoje nevytancované nohy z piatku na parket. Práve tieto záblesky v hľadisku nenechali v zákulisí inak kľudných Teddy Toys (ale nie, žartujem, opak je pravdou s tým kľudom) a Martinčania už mávali k pozdravu. Bez ostychu začali svoju rockabilly šou. K hudbe nemám čo dodať, tento štýl je o prežívaní a cítení, že basa plieskala, dunela, bublala, bicie strojovo presne držali Buddyho Hollyho s Weslom a samotný Buddy Holly tak do toho mikrofónu vyslovene dával, že nezostal na ploche jeden človek nehybne. Tomu hovorím kvalita, 60 rockov to má, a furt sa to nedototo.

Atmosféra bola po ich odchode na svojom lokálnom minime, ale od príchodu nasledujúcich interpretov nás delil krátky okamih, takže razom hustota pred reproduktormi takmer vyrovnala tú v Bangladéši, či nebodaj pamätnú tlačenku z Námestia SNP v roku 2002 niektorý slnečný májový deň. Rozmýšľam, kam tí fanúšikovia chodia žiť iné dni, keď toho rollu sa tu toľko nehrá... No ale aby som prešiel k ďalšej kapele. Energia je síce v Jouloch, ale toto bolo ako 230V pekne striedavo, až do vývrtky, ako sa na Twisted Rod patrí. Žiaden nádych, prvá druhá, hneď to ide, to sa mi páčilo, žiadne extra štelovačky. To bol taký rýdzi old school rockec, že mi nohy samé predkopávali. Rozhodli sa priamo aj v KC Dunaj pokrstiť svoj debut Bring it on Home, za všetkých poviem, chalani, veľa šťastia. 

Okrem tejto vsuvky nás rozkmitávali tak dôveryhodne, že ak by sa ešte trochu pohrali s image, bolo by to total, všetko by zapadlo a nieslo sa v nádychu spred XY desaťročí. Ale to nie je cieľ. Tým bolo zažiť život, radosť z hudby, pre mňa aj zaregistrovať ďalšie kapely, o ktorých sa oplatí vedieť. Ak budú tieto automaty na dobrú náladu hrať kade tade, to by bolo veselosti na tvárach. A veru aj budú, v harmonograme sú nejaké pražské záležitosti, ale radi ich uvidíme aj u nás znovu.

Veď rock 'n roll náš živý na večné časy.