Vo svete, kde podľa Chada Kroegera Slipknot nemajú talent a STONE SOUR sú len slabým odvarom Nickelbacku, Song #3 ešte pred oficiálnym vydaním celého Hydrogradu s predhľadom skončila v rebríčkoch na vysokých pozíciách. A tak je na mieste otázka, či Corey takto nepriamo splnil Kroegerovo želanie.

 

Posledným najnovším trendom je vziať niečo, čo mali ľudia kedysi radi, hodiť to do počítača, úplne to požuť v programoch, spraviť z toho niečo elektronicko-popové, tuctové a komerčné, v podstate skoro nepočúvateľné a potom to vypustiť do sveta so slovami, že sa treba pohnúť vpred. Celé zle. No ešte šťastie, že sú tu interpreti, ktorí si stále zachovávajú pravú tvár, nemenia zabehnuté chodníčky a naďalej produkujú kvalitnú hudbu. Prvú kategóriu nebudeme definovať, každý z vás určite vie, o kom je reč. Pozrime sa však bližšie na člena druhej zmienenej triedy.

 

Hydrograd v základnej verzii bez bonusov obsahuje pätnásť piesní, čo je zatiaľ najvýšší počet, ktorý sa u Stone Sour vyskytol, keďže o jednu predbehol Audio Secrecy. Úvodná skladba YSIF s krátkym rozsahom je väčšinou zameraná na bicie. Zároveň je s dvomi minútami i najkratšou piesňou albumu, zatiaľ čo záverečná When The Fever Broke je s viac než šiestimi minútami jeho najdlhšou skladbou.

 

Nahrávka väčšinou obsahuje úderné, energické skladby, v ktorých počuť ako stopy rocku, tak aj metalu a je úplne jedno, či sa na ňu pozriete z melodickej perspektívy alebo tej vokálnej. Tieto pecky vás zasiahnu ako hurikán a väčšinu z nich nedokážete vytĺcť z hlavy, budete ich počúvať dookola, ba dokonca si neúnavne zaspievate s Coreym. Asi najchytľavejšie a najdivokejšie sú napríklad Mercy, Fabuless, ale úplne najviac si vás získa Song #3.


spustiť video spustiť video

K rockovej hranici najviac SS zablúdili s baladou St. Marie. Je to vokálne najčistejšia a melodicky najjemnejšia skladba, kde prevláda akustická gitara. Práve na ňu by som poukázala viac než na všetky ostatné, keďže zvyšok má typický citeľný Coreyho hlas z hľadiska, z akého ho poznáme všade. Ale keď sa spojí s akustickou gitarou, stane sa niečo neskutočné. Viem vám garantovať, že pokiaľ St. Marie dokážete precítiť aspoň tak ako ja, nabehnú vám z nej zimomriavky. Je jednoducho dokonalá.

 

Ak mám súhrnne zhodnotiť Hydrograd, musím skonštatovať, že to Stone Sour zase dokázali a moje uši s ním jednoznačne dostali pohladenie luxusu kvalitnej hudby. Každopádne, vedela by som si ho predstaviť aj bez posledných dvoch skladieb. Nech robím, čo robím, Somebody Stole My Eyes mi pasuje skôr k Slipknot než k Stone Sour. Je dobrá, to nepochybne, ale kričí z nej na mňa niečo slipknotovské, čo ma jednoducho nepustí. Poslednú skladbu by som vypustila kvôli tomu, že mi oproti ostatným príde príliš fádna, taká nemastná-neslaná. Opäť, netvrdím, že je zlá, no nehodí sa ku zvyšku. Niekto by mohol namietať, že skôr než When The Fever Broke je tam od veci St. Marie, no tá svojím pokojom vyvažuje ostatné energické skladby. 

Moje hodnotenie:

Napísal Corey Taylor nový hit? (recenzia) - 1 Napísal Corey Taylor nový hit? (recenzia) - 2 Napísal Corey Taylor nový hit? (recenzia) - 3 Napísal Corey Taylor nový hit? (recenzia) - 4 Napísal Corey Taylor nový hit? (recenzia) - 5 Napísal Corey Taylor nový hit? (recenzia) - 6 Napísal Corey Taylor nový hit? (recenzia) - 7 Napísal Corey Taylor nový hit? (recenzia) - 8 Napísal Corey Taylor nový hit? (recenzia) - 9 Napísal Corey Taylor nový hit? (recenzia) - 10

Použité zdroje:
Foto: loudwire.com