Vo štvrtok, 19. októbra, sme mali možnosť privítať legendy s veľkým L, zakladateľov true norwegian black metalu, kapelu MAYHEM. Celá šou sa uskutočnila pre takéhoto interpreta v trochu priúzkom a pritesnom bratislavskom klube Randal. Spolu s nimi vystúpili ich predskokani Poliaci DEUS MORTEM a DRAGGED INTO SUNLIGHT z Anglicka.

 

Akcia bola naplánovaná na 19:30 a takmer žiadneho omeškania sme sa nedočkali. Prví sa na pódium postavili Deus Mortem z Wroclawi. Poliaci majú metal a špeciálne ten najčiernejší prosto v krvi, takže asi ani nemusím hovoriť, že to odohrali na výbornej úrovni. Samozrejme, nechýbali warpainty, nábojnicové pásy či čierne plášte, čo k blackmetalovej šou patrí. Jediné, čo im bránilo v rozlete, bolo enormne malé pódium, ukrátené ešte o miesto, kde stáli bicie a plachty headlinera.


O Dragged Into Sunlight som pred koncertom počul, že majú skvelú šou. V podstate sa kapela hneď po príchode na pódium postavila chrbtom k fanúšikom. Okrem speváka, ktorý pripomínal skôr punkovú hviezdu a gitaristu a zároveň backvokalistu, ktorí sa sporadicky otáčali čelom k publiku, bol zvyšok kapely otočný týmto smerom počas celého setu. Výhľad ste mali akurát tak na dve jelenie lebky a majestátny stojan so sviecami s kozou lebkou. To bolo viac-menej všetko, čo ste v tej tme videli. Po hudobnej stránke platí to isté ako u prvých vystupujúcich. Svojho remesla sa zastali. Čo sa však týka šou, napadnú mi hneď aspoň dve slovenské kapely, ktoré tú šou majú podstatne lepšiu s porovnateľným hudobným výkonom na pódiu.

Potom už prišli na rad Mayhem so svojou šou spočívajúcou hlavne z ich debutového albumu De Mysteriis Dom Satanas. Uplynulo už 23 rokov od jeho vydania. Priznám sa, nečakal som viac ako to, že uvidím blackmetalovú legendu. Predsa len časy ich najväčšej slávy, keď za gitarou stál Oystein ,,Euronymus“ Aarseth, označovaný časopisom Guitar World za 51. zo 100 najlepších gitaristov, so šialeným Perom Yngvem „Dead“ Ohlinom, ktorý sa odpravil sám, a zrejme tiež nie psychicky kompletným Kristianom ,,Vargom“ Vikernesom, sú dávno za nami.  Varg sa v tej dobe nazýval Count Grishnackh, inšpiroval sa skretom z Pána prsteňov. Ten pre zmenu odpravil Euronymusa. Najdlhšie slúžiacim členom je tam momentálne bubeník Hellhammer. Nevyhnete sa pocitu, že kapela už žije iba z čias minulých.  

 

Tieto pocity však rýchlo zmiznú po ich príchode na pódium. Nástup majú v čiernych plášťoch a s pátosom odohrajú prvé tóny skladby. Následne prichádza na pódium Attila Cshihar v plášti a skrvavenej maske. Attila je v kapele oficiálne od roku 1993, keď poskytol svoj hlas ich debutovému albumu po tom, čo si ich predošlý vokalista odstrelil hlavu. Celá vizuálna šou bola postavená viac-menej na ňom. Celý čas žehnal, zaklínal. Po pár skladbách sa vymenili plachty a pribudol stolček s lebkou a svietnikom, ktorý sa stal pevným pôsobiskom vokalitu. Ten odtiaľ pokračoval vo svojej satanskej omši. Na záver predvádzal obrad s lebkou a kadidlom. O trištvrte na jedenásť bola ich šou zrazu na konci. Bez pridávania sa pomerne rýchlo pobrali z pódia.

 

Po hudobnej stránke ma ich šou veľmi pozitívne prekvapila. Bolo to určite pútavejšie ako pôvodná nahrávka. Pribudli prvky, ktoré pridali na atmosférickosti celej šou. Super prácu predviedol Attila. Mierne komicky pôsobil basgitarista Necrobutcher, ktorý si tiež na istý čas odžil ich prvé roky. Ten sa pravidelne zapletal do kábla od svojho nástroja. Navyše na pódiu pri nedostatku svetla a hustej hmle nebolo veľmi čo vidieť. Pre mňa to bola jednoznačne skvelá šou.