Tento report začnem od konca. Vlastne už v názve som prezradila, aký bol druhý ročník dvojdňového festivalu Flesh Party, ktorý sa konal v areáli autocampingu Sereď v termíne 19.6. – 20.6. Priznávam, že už dávno som si neužila tak výbornú, priam rodinnú atmosféru na festivale, aká panovala na tejto svätej veselici. Fleshku by sme mohli charakterizovať ako miniverziu českého festivalu Obscene Extreme, keďže je špeciálne zameraná na extrémne odnože metalu od brutal deathu cez grind-core, gore-grind, technický death metal a vecičky podobné. Celú akciu organizovali členovia hlohoveckej kapely Craniotomy Roman Halmo a Rasťo „Pygo“ Váry spolu s tímom ďalších nadšencov. Kto plánoval prísť, a neprišiel, môže fakt ľutovať.

Akcia začínala v piatok o 15:00 hod vystúpením rakúskej gore bandy Nuclear Monstrosity, ktoré sme bohužiaľ nestihli kvôli jemnému meškaniu s odchodom. Škoda, zvyknú vystupovať v maskách, stálo by za to ich vidieť. Stíhali sme však druhú kapelu Congenital Anomalies z Prahy so slovenským spevákom Jarom Stankom. Týchto pánov som videla pred mesiacom v Trenčíne na koncerte, kde vystupovali v okresanej zostave, ale vystúpenie zvládli na výbornú. Na Fleshke už boli komplet a svoj polhodinový brutal deathmetalový set odpálili v plnej paráde. Obecenstva bolo zatiaľ poriedko, predsa len – bol pracovný deň. O to viac miesta ostáva pre prvých šanteniachtivých týpkov vyobliekaných naozaj rôznorodo – od igelitových vriec cez kostýmy plyšových zajacov, oslíkov a iných zvieratiek až po Leatherface z Texaského masakru motorovou pílou odetého v krvavej zástere. 


Treťou kapelou v poradí je grindcorová bánovecká zostava Attack Of Rage, ktorí na pódiu nikdy nesklamú. Počas svojej polhodiny nám nakladali, čo sa do nás zmestilo, basák Šampón už tradične skáče za celú kapelu,  bubeník Hoyas s prehľadom drtí  na bicích a vokalista Michal si ide hlasivky vykričať. Set končia výbornou skladbou Sloboda. Areál kempu sa pomaly zapĺňa ďalšími návštevníkmi a prichádzajú aj nové masky – Fred Flinston s kyjakom, či pánko v ružovej sukničke. Počasie je úplne ideálne – ani horúco, ani zima – cca do 25 Celziových. Pivo nám tiež chutí, nálada graduje a circle pit priebežne naberá na hustote.

Na pódiu sa striedajú ďalšie dve kapely – košickí grindoví Obliterate so zaskakujúcim spevákom Mynusom a po nich bieloruskí Posthumous Blasphemer hrajúci brutal technický death metal. Nebudem nejako extra rozoberať všetky kapely, žánrovo sa celý fest niesol v jednotnom death/grindovom duchu a všetci účinkujúci podali výborný výkon. Cez prestávky na zvučenie nás pán zvukár a DJ v jednej osobe častuje hudobnými brutalitami typu I like to move it, či titulnou piesňou zo seriálu Baywatch. Tá je však na želanie a na pľac nabieha dlhovlasý – nazvime si ho Mitch - v zelených plavkách na štýl Borata. Baví obecenstvo tanečnými a plaveckými kreáciami a priznávam, že mi to na danom mieste a v danej atmosfére vôbec nepripadalo negustiózne – chlapík ma fakt pobavil :o)

Na rade je rakúska brutal death metalová formácia Parental Advisory, ktorá ma však zdržanie na ceste a tak sa ich hrací čas presúva na záver večera. O nich teda neskôr. Poradie sa posúva a vychutnávame si goregrindovú bandu Vile Disgust z Budapešti, ktorí na poslednú chvíľu prijali pozvanie ako náhradníci za dve kapely, ktoré odriekli účasť. Maďarská zostava nám fajnovo odkvíkala svoj set a pod pódiom sa zdvihla vrstva prachu v circle pite. Občas niekto spadne, ostatní ho zdvihnú a svorne pokračujú. Stmieva sa, na pódiu sa zapína osvetlenie a v grindcoreovom tempe pokračujú výborní Gréci Slavebreed, ktorí na nás sypú svoje krátke jednominútové crust vypaľovačky. 

spustiť videospustiť video

Prichádza dlhšia pauza a to už sme nažhavení na vystúpenie headlinera piatkového večera – záhadného Egypťana Nadera Sadeka. Prestávku využívame na jedlo a priebežne sledujeme, ako sa stage mení na malý lesík. Sú prinášanie ďalšie a ďalšie stromčeky, či skôr veľké konáre a osvetlenie sa mení na temno-červené. Už tuším, ako to ovplyvní kvalitu fotiek.

Nezabudnuteľná show začína a na pódiu sa objavuje hlavná hviezda Nader Sadek v jeho tradičnej maske a spolu s ním výnimoční hudobníci : Hannes Grossmann (ex-Obscura, ex-Necrophagist), Seth Van de Loo (Centurian, Severe Torture) a Orestis Nalmpantis (Custom Made Noise). Milým prekvapením je vokalistka Natalia Zolotova z Ruska, ktorá krásnym operným vokálom dopĺňa ponurý chrapľavý Naderov hlas. Duša mi radosťou zapišťala, že po kvalitnom náklade grindu počujem konečne aj niečo jemnejšie. Pri poslednom songu sa nám Nader ukázal už bez masky. Celé vystúpenie sa nieslo v sugestívnej, priam zlovestnej atmosfére, ale pôsobilo na mňa fascinujúco. Úžasný zážitok, trávila som ho ešte ďalšiu polhodinu.

Naspäť do veselej atmosféry som sa vrátila pri vystúpení ďalšej výbornej grindcorovej zostavy – Poliakov Epitome. Títo šuhaji zvyknú občas na koncertoch rozhadzovať po pódiu krvavé pečienky, našťastie v tento večer nás ušetrili, postriekaní „krvou“ boli iba oni a rozhadzovali len svoje CD do obecenstva. Na pódiu ich striedajú ďalší poliaci Banisher a my si vychutnávame technický experimentálny death metal. Neznie to vôbec zle. Na obecenstvo začína pomaly doliehať celodenná únava, viac sa posedáva a na pľaci pod pódiom to redne. Verné masky zajacov, kráľa a samozrejme Mitch šantia ďalej. Pri ďalšej bande Mincing Fury z Čiech však útlm končí a pľac sa opätovne zapĺňa. Čo dokazovali títo chalani na pódiu, bola naozaj podívaná. Bolo vcelku umenie ich odfotiť, nakoľko ani chvíľu nepostáli na mieste – buď kľačali, skákali, alebo ležali. Obaja speváci boli riadni vtipálkovia, humorom nešetrili a konštatujem, že „Micinky“ slušne prebrali polounavené publikum. Bavili ma.

Prichádza predposledná oznámená kapela večera Necrosis z anglického Bristolu. Tých sledujem už aj ja z posledných síl, predsa len – už je viac ako jedna hodina nočná, schladilo sa a studené pivo už nechcem ani vidieť. Necrosis nás zdevastovali svojím brutal death metalom a ja si dávam Red Bull, aby som sa prebrala na poslednú kapelu – zmeškaných Parental Advisory z Rakúska. Tajne dúfam, že ich set nebude pridlhý a zvládnem ho odstáť. Keď šuhaji vybehnú na pódium, okamžite mením názor a želám si, aby bol set čo najdlhší. Ak odhliadnem od výbornej death metalovej nakladačky, čo nám dopriali, bolo aj na čo pozerať – s kamoškou sme si slušne zaslintali nad gitaristom a spevákom ako za starých tínedžerských čias. Skvelý záver večera a najvyšší čas sadnúť do auta a páliť domov. Líham o piatej ráno a zahajujem krátky, zďaleka však nie výdatný spánok.

Sobotný pokus vstať o pol deviatej nevyšiel, odchádzame z Trenčína okolo jedenástej a bohužiaľ nestíhame prvé dve kapely - slovensko-rakúskych Enema Shower a českých Pothead. Prichádzame počas vtipného príhovoru speváka Lepru z Nitrianskej grindcorovejkapely Abortion. Nezabúdajú na svoje rodné mesto a uctia si ho songom Bomby na Nitru. Nevďačný údel prvých ranných kapiel pomaly doznieva a do areálu začína pribúdať poprebúdzané osadenstvo z kempu a ďalší sobotní návštevníci. Mám útlm z deficitu spánku, ktorý trvá cca 2 hodiny, ale snažím sa ho premôcť, čo to dá. Počas tej snahy si vypočujeme hardcorovú bandu Dogma Inc. a po nich death metalovú formáciu Suburban Terrorist z Beluše. Títo páni ma jemne prebrali, podali fajnový výkon. Odchádzame na kávu a vyprážaný syr v žemli. Stage patrí death metalovej kapele Mortally Infected z Bratislavy a ich kvalitný set sledujeme z povzdialia pohodlne usadení. Dávam si vývar a druhú kávu. Cítim, že plní účel a ja sa preberám.

Pokračuje sa ďalším nářezom death-grindových Nemcov Profanation, pod pódiom sa to veselo melie a mela neustáva ani pri vystúpení kultovej českej death bandy Fleshless. Spevák Vláďa Prokoš na nás sype svoj chrapliak a pig vokály a jeden song si s ním strihne aj spevák Jaro Stanko z Congenital Anomalies. Výborný setík. Rovnako fajnová je aj ďalšia polhodina patriaca nemeckej porn-grindovej kapele Undying Lust for Cadaverous Molestation, skrátene UxLxCxM. Traja hudobníci vyzerajú pomerne mlado, ale fungujú spolu už 8 rokov. Pod pódiom pokračuje sereďský masaker motorovou pilkou a na stage nabieha nemecká formácia Chordotomy a rozbaľujú svoj guttural slamming. Fajne sa na nich pozerá a fajne sa to počúva. Pauza na občerstvenie a naberáme sily pri ďalších kávach, pivách, kolách..

Po presávke prichádza čas pre ďalšieho z headlinerov Fleshky – death metalovú kapelu  Beheaded z Malty. Charizmatický spevák Frank Calejja s kompletne potetovanými rukami rozpúšťa svoju dlhú vlnitú hrivu a vrtule môžu začať. Upieram oči a ladím uši na excelentného bicmana Davea Billiu a užívam si jeho geniálny rachot. Frank nám dopraje aj vtipnú vsuvku – keďže drvivá väčšina osadenstva je oblečená v čiernom, prezlieka si prepotenú čiernu košeľu za červené tričko, aby sa odlíšil. Po pol hodine je prepotené aj to. Páni muzikanti dali do vystúpenia brutálnu energiu, dav pod pódiom šalel a my sme si to užili do posledného tónu.

Po tejto blahodárnej nakladačke nastupuje česká hardcorová formácia Gride, ktorá mala pôvodne vystúpiť pred Beheaded, ale poradie sa vymenilo. Dôvod si už nepamätám. Priznávam, že počas ich vystúpenia ešte stále trávim skvelý výkon Malťanov.  Stmieva sa a na stage nastupuje nemecký progresívny death metal Defeated Sanity. Bohužiaľ bez speváka, ktorý deň pred Fleshkou musel postúpiť operačný zubný zákrok a nemohol sa dostaviť. Zvyšok kapely však prišiel a rozhodli sa dopriať nám aspoň inštrumentálnu show. To, čo nám však predviedli, nebola iba show, bol to inštrumentálny masaker v pozitívnom slova zmysle. Sánka mi postupne klesala až na hruď a nevedela som, koho mám skôr pozorovať. Neviem, či som niekedy videla takto virtuózne behať prstami po strunách gitár. Samozrejme bicie nezaostávali. Musím skonštatovať, že spevák mi v tomto sete akosi ani nechýbal a keď Defeated Sanity skončili, zožali obrovský potlesk.  Jedno z najlepších vystúpení nie večera, ale celej Flesh Party. Po tejto lahôdke nás čaká ďalší headliner – veselá česká gore grindová banda Gutalax. Nemožno si ich pomýliť – vystupujú vždy vo svojich bielych overaloch pomazaných hnedým náterom neznámeho pôvodu a konzistencie. A tak sa začala veselá grindová tancovačka, na pľaci je narváno, do davu lietajú balóny, nafukovacie kolesá, len tu akosi postrádam tradičné lietajúce kotúče toaleťáku. Páni nám odohrali slušný výber ich hitov s rozmarnými názvami ako napríklad : Polykání semena z postaršího jelena, Kocourek Mourek poranil si šourek, Vylízání hnědky stokilový štětky a samozrejme ich starú dobrú klasiku Strejda Donald. Kvíkalo sa, spievalo sa, tancovalo sa a všetko bolo samozrejme vtipne komentované spevákom Matym. 

spustiť videospustiť video

Po tomto veselom sete časť vytancovaného davu ide oddychovať a nás čakajú posledné štyri kapely večera. Prvou z nich je talianska gore banda Guineapig z Ríma a ďalšou pražskí Epicardiectomy. Obe kapelky opäť sypali, čo sa do nás zmestilo, akurát pri Epicardiectomy zvuk nebol celkom to pravé orechové. Predposlednou kapelou večera sú Rakúšania Seii Taishogun hrajúci cyber-grind. Chýbajú síce bicie, ale vystúpenie ma baví, najmä keď nám šumný spevák Thor odspieva song s názvom Pikachu Fuck You. Toto dielko má taký úspech, že sme si ho vyžiadali na záver ich setu znovu ako prídavok. Poslední vytrvalci stále blbnú v predných pozíciách a na pódium prichádza posledná kapela večera českí grindcoroví Twisted Truth. Únava a chlad už robí svoje a kapela odohrala svoj set vcelku rýchlo a bez zbytočného kecania. Vnímam ich tak na pol ucha, predsa len – o tretej v noci po 4-och hodinách spánku je toho už na mňa dosť. Zaslúžili si však potlesk za výkon i vytrvalosť. Finito, dva super dni sa skončili, prcháme domov a opäť o piatej ráno odpadávam do postele. 

Čo dodať ? Keďže nie som typický death-grindový odchovanec, Flesh Party som navštívila skôr zo zvedavosti a preto, že ma na ňu zlomila kamoška. A budem jej dlho ďakovať, lebo takú skvelú atmosféru som zatiaľ zažila iba na jednom nemenovanom festivale. Účasť na Fleshke bola bohužiaľ slabšia, ako sa očakávalo. Verím, že to neovplyvní pokračovanie festivalu a bude sa o rok konať aj tretí ročník, ja sa naň totiž určite chystám. Flesh Party mala podľa reakcií zúčastnených skutočne výborné ohlasy a hodnotenia, kapely si túto akciu takisto nevedeli vynachváliť. Usporiadatelia mali všetko pod dohľadom, poctivo sa celý čas starali o hladký chod a nepostrehla som žiadne konflikty, či bitky ako na iných festivaloch, atmosféra bola naozaj výnimočná.

Postreh na záver : keď jeden z prudko tancujúcich nepekne spadol v circle pite, hlavný organizátor Roman Halmo k nemu hneď pribehol, pomohol mu vstať, odviedol ho nabok a uisťoval sa, či je všetko v poriadku a či je chalan OK. Na ktorom festivale sa vám toto stane? Dúfam teda, že o rok sa vidíme na treťom ročníku minimálne v trojnásobnom počte – Fleshka si to zaslúži.