Hellhammer festival 2017: Winter edition, deväťkoncertné turné po českých, rakúskych a maďarských mestách, hostil tento rok Rakúšanov HARAKIRI FOR THE SKY, anglických LYCHGATE a ruských bojarov so sídlom v Prahe WELICORUSS. Jedna časť dokonca zasiahla aj Bratislavu, a tak aj do naších končín zavítalo 4. decembra toto trio, kde spolu s lokálnym supportom AEON WINDS vystúpili v Randali.

 

Koncert odštartovali krajania Aeon Winds. Keď ste zvyknutí ich vídať v početnejšej zostave, tak dnes to bol pravý opak. Vystúpili len v tom úplne najnutnejšom základe. Gitara-vokál, basa a bicie. Ich atmosférický black metal bol podaný skôr priamočiaro a surovo, nie však v zlej verzii. Progresívna vložka ich tvorby však rozhodne nechýbala.


Lychgate, služobne rovnako stará kapela, len o niečo menej známa ako Harakiri For The Sky. K ich hre by som povedal v krátkosti asi len toľko, že nechápem, ako niekto dokáže vytvoriť niečo také úžasné a zároveň to pokaziť tými strašnými pazvukmi medzi skladbami zo samplov. Na pódiu vystupovali v habitoch, mám pocit, že to je aktuálny trend všetkých blackmetalových kapiel. Je to prosto in. Výborne to dotváralo atmosféru a na pódiu to okrem tých divných pazvukov bolo super. Zo skladieb sme počuli napríklad Letter XIX When Scorn Can Sourge No More.

Wellicorus je u nás pomerne často hrajúca kapela. Na pódiu podávajú svoj štandardne výborný výkon po hudobnej aj po vizuálnej stránke. Brnenia, kožušiny spojenie pagan a symfonického metalu jednoducho má niečo do seba. Čo mi tam trochu prekáža, je prílišné dopĺňanie atmosféry na pódiu samplami. V jednej skladbe mi to pripomínalo koncert Dimmu Borgir so symfonickým orchestrom. Akurát ten orchester som v Randali nikde nevidel. Jediné, čo kapele môže ako-tak uškodiť, je ich vysoká frenkvencia koncertov.

Na záver prišli Harakiri For The Sky. Našťastie, po incidente v Brne, kde im jeden nedocenený fanúšik prepichol kolesá, nebol napriek ich neskoršiemu príchodu bratislavský koncert ohrozený. Nemusím hovoriť, že pre všetkých to boli headlineri večera, a tak sa viac-menej všetci nahrnuli pod pódium. Konečne sa zmenilo osvetlenie, hmla zmizla a na pódiu bolo čosi aj vidieť. Táto kapela len pred pár rokmi hrala v malých kluboch, teraz hrajú na veľkých festivaloch, v roku 2016 boli aj na našom Gothoome. Ponúkajú zaujímavé spojenie depresívneho post black metalu a J.J-ou coreový vokál. Na pódiu podávajú výkon na vysokej úrovni, ktorému sa len málo čo dá vyčítať. Výnimkou nebol ani teno večer.  Odohrali Calling The Rain, Funeral Dreams Viaticum, This Life As A Dagger, Lungs Filled With Water, Dancing On DebrisJhator. Kapela čoskoro vydá svoj ďalší album a po ňom môžeme čakať, že sa opäť rozbehnú koncertovať. Naše končiny snáď tiež nevynechajú. Na záver by som chcel pochváliť ich vianočne vyzdobený merch, čo padlo do oka ako prvé po príchode do klubu.