Pred pár dňami nám rozhovor poskytla mladá a veľmi veselá banda skutočne kvalitných hudobníkov z Martina, ktorí si hovoria MR. TEDDY AND THE SIDEKICKS. Je to jedna z mála rockabilly kapiel na Slovensku a títo páni dokonca nedávno vydali aj svoj debutový album Born In Wrong Time (2017). O ňom, o histórií kapely a aj o všeličom inom nám čo-to porozprávali skvele naladení členovia tohto kvinteta Mako, Vincenzo, Hali, Krupken a nakoniec sa k nám pridal aj Weslo.

 

Ako a kedy ste sa dali dokopy?

Mako: S tým vzniknutím je to také komplikovanejšie. Predtým sme hrali ako Teddy Toys, ale tam som ja pôsobil iba chvíľku. Tú kapelu mal Weslo s Vincenzom, v nej hrávali vlastne iba covery ako Stray Cats, Eddie Cochran, Buddy Holly a podobne, čiže žánrovo rovnaké veci. A ja som mal s Weslom, s kontrabasákom druhú kapelku Vaudeville. My sme hrali zase niečo ako psychobilly s prvkami punku . Ale ani jedna kapela nešľapala ako by mala, tak sme sa rozhodli... Bolo to v amfiku v Martine, keď sme mali taký dôležitý rozhovor. Bude to asi dva roky dozadu. Bol som tam ja, Weslo a Vincenzo. Bavili sme sa, že by sme z týchto dvoch kapiel urobili jednu a hrali by sme rockabilly. To bol prvý míľnik v histórií Mr. Teddy And The Sidekicks. Potom sme oslovili Krupkena, bubeníka a Haliho, saxofonistu. Tak sme to dali dokopy ako kvintet.

 

Hrali ste niekedy aj v iných kapelách alebo ste boli iba členmi týchto dvoch kapiel?

Mako: Boli len tieto dve.

Vincenzo: Áno, tieto dve.

 

A ako vznikol názov?

Mako: Najskôr sme uvažovali, či zostaneme pri Vaudeville alebo pri Teddy Toys. Padali rôzne návrhy, ale keďže to mal byť zbrusu nový projekt, tak sme chceli aj iný názov. No a napokon vzniklo Mr. Teddy, z toho Teddy Toys a Sidekicks ako jeho verní parťáci.

 

Neuvažovali ste aj o ďalších parťákoch pre pána Teddyho? Do takejto hudby sa možno sem-tam pýta aj trochu hammondu alebo klavíru. Čo vy na to?

Krupken: Keď už by sa mal ktosi do kapely priberať, tak ja by som bol skôr za rozšírenie dychovej sekcie. Keby k nám pribudli trúbka a trombón, to by bolo úplne top. Hammond nám nechýba, skôr by sme asi išli do tých dychov.

Mako: Alebo ešte možno nejaká ústna harmonika.

Vincenzo: Uvažujeme síce aj nad nejakým klavírom, ale to skôr iba štúdiovo. A tie dychy... V každom prípade uvidíme, ako sa to rozbehne. Teraz sme piati, a to by už bol problém aj s prepravou, aj s hraním. Veď vieš aké sú tu u nás pomery.

Mako: Presne tak. Niekde sa už ani teraz nezmestíme na pódium, takže chlapci musia ísť von medzi ľudí. Kontrabasák a saxofonista si takéto výlety robia naozaj často.

Vincenzo: Ukradli sme im káble a museli si pokúpiť vysielačky.

 

Rockabilly, ktoré hráte aj vy, sa mi javí u nás ako veľmi vzácne. Navštevuje Slovensko veľa zahraničných kapiel, ktoré hrajú tento alebo podobný hudobný žáner?

Vincenzo: Áno, aj my sme už robili dosť koncertov so zahraničnými kapelami.

Mako: Hlavne v Martine sme sa snažili. Priviedli sme tu veľkú hviezdu vrámci Európy, Wiseguyz z Ukrajiny, čo je celkom raritka. Ďalšou kapelou boli Ed Philips And The Memphis Patrol.

Vincenzo: To je jeden z najväčších revivalov Elvisa Presleyho z Budapešti.  

Mako: Boli tu taktiež Koffin Kats a The Creepshow z Kanady (ale to už nie u nás v Martine), ďalej Twisted Rod z Prahy a Mordors Gang, veľká stálica českej scény z Plzne. Tiež hrajú také svojské rockabilly a psychobilly a spievajú po česky.

Vincenzo: Jednoducho sme sa snažili podržať tu túto scénu.

 

Ako je to s tou našou scénou? Je na Slovensku väčšie množstvo podobných kapiel alebo ste jediní?

Vincenzo: Spočítal by si to na jednej ruke. Okolo Bratislavy sú ešte nejaké kapely.

Mako: Jediní určite nie sme, ale ťažko to povedať. Dá sa povedať, že ďalšie tri kapely hrajú niečo také žánrovo podobné. Myslím, že my máme trošku jedinečný sound, pretože tam máme saxofón a akustickú gitaru, takže je to také true rockabilly. Také verné. Ale sú tu aj chalani z The Cellmates. Oni hrajú niečo také ako Stray Cats. Také trio. Potom sú tu The Rockefellas. Tých by som ale zaradil do takého rockovejšieho žánru, i keď majú kontrabas. Najväčší rozdiel je, že oni spievajú po slovensky. A potom je tu New Village Gang. Sú to takí mlaďásci z Novej Dedinky. Super kapela, super ľudia. Laco s jeho sestrou Andreou, Vargovci, sú takým jadrom. Oni hrajú skôr psychobilly a možno trochu říznuté punkom. Dá sa teda povedať, že také rockabilly, ako hráme my, nehrá na Slovensku nikto, ale ako hovorím, sú tu ešte tri podobné bandy.

Vincenzo: A ešte Banda Americano. Tí hrajú covery.

Mako: Áno, oni hrajú také setzerovské covery. Myslím ako Brain Setzer Orchestra. Ale s kapelou Banda Americano sme ešte nemali tú česť. S ostatnými domácimi, ktorých som spomínal, sme už hrali.

 

Ako vás tak počúvam, tak usudzujem, že je u nás o túto hudbu a koncerty celkom záujem. Viem, že aj vy sami máte práve za sebou celkom slušnú šnúru vystúpení. Aké sú ohlasy od poslucháčov?

Vincenzo: Vieš, my si vždy málo pamätáme... Ale nie. Dobre, super. Ešte nikto nás nevyhodil. Iba na plese v Bratislave, ale to až z afterparty. Detaily nebudeme rozmazávať.

Mako: Keď sa rozbehneme, je ťažko nás zastaviť. Ale áno, ľudia sa vždy bavia. A aj my sa bavíme. My niekedy možno až príliš.

 

Tak to má predsa byť. Chalani, bavili sme sa o zahraničných kapelách a ich vystúpeniach u nás, ale poďme otočiť kartu. Ako je to s vami a koncertovaním v zahraničí?

Krupken: Boli tam už Čechy a teraz nás čaká Poľsko.

Mako: Áno, a potom sa chystá ešte aj Nemecko. Čaká nás taká zahraničná mini šnúra Brno – Plzeň – Augsburg.

Vincenzo: A pravdepodobne aj Budapešť s Ed Philips And The Memphis Patrol. Čiže áno, už sme v zahraničí hrali a máme to v pláne aj do budúcna.


Už ste spomínali, že vás vyhodili z afterparty po koncerte. Máte viacero takýchto, nazvime to, veselých príhod?

Mako: Jasné, takýchto veselých príhod je kopa. Keď hráš v kapele a baví ťa to, je to v podstate súčasť tvojho bežného života, neviem, ako by som fungoval bez toho. Navyše takéto príhody sú veľmi dobrým zdrojom inšpirácie pre texty. Čo ale fakt stojí za zmienku, je jedna tragikomická príhoda z posledného koncertu v Banskej Bystrici na festivale Rockscape. Tesne pred koncertom sme zistili, že sa nám cestou zlomil kontrabas a mali sme tak tridsať minút do vystúpenia. Fakt blbá situácia pre Wesla, ale zachoval chladnú hlavu, vzal do ruky gaffu a začal lepiť hmatník čo to dalo. Nestačilo to, lebo sa mu stále ohýbal pod tlakom strún, tak jednu vynechal. Ani to nestačilo, takže konečné riešenie bolo, že pod hmatník strčil drevenú fošňu, čo narýchlo splašil usporiadateľ a vybavené. Takto sme odohrali celý koncert a myslím, že to bola dobrá šou. Ľudia neveriacky hľadeli, že nám to ladí a navyše asi málokto si môže povedať, že videl hrať kapelu s takto pozliepaným kontrabasom. Paradoxne to bol jeden z našich najvydarenejších koncertov. Ako sa povie z núdze cnosť.

 

Máte ako kapela alebo ako jednotlivci svoje hudobné vzory?

Vincenzo: Ja mám... Zrkadlo doma.

Mako: Vzory... Vzory sa tam vždy nájdu. Myslím, že všetci, alebo minimálne ja, Vinzenzo a Weslo, sme dosť ovplyvnení kapelou Stray Cats a vôbec Brianom Setzerom. To je taký náš ťahúň. A čo iné? Každý má to svoje. Weslo počúva viacej psychobilly ako napríklad Nekromantix alebo Batmobile. Hali má rád jazz a swing, Krupken nepohrdne ani Reggae. Ale ťažko povedať. Tie veci sa ti prejavia na hudbe či chceš, či nechceš. Myslím to, čo počúvaš, či už priamo alebo nepriamo. Ale v každom prípade za seba by som povedal, že som asi najviac ovplyvnení kapelou Stray Cats.

Vincenzo: Ja mám toho veľa. Ja som vyrástol na metale, ale prešiel som si aj množstvom country kapiel. A to sa teraz snažím spájať do muziky. Nechceme byť príliš ortodoxní rockabilly, chceme byť trochu sviežejší. Čosi rocku, čosi country. Ale aj rock n' rollu či swingu. Nakoniec, veď je to počuť aj na našej platni. Dajú sa tam nájsť rôzne štýly.

 

Keď už si to načrtol... Nedávno vyšiel váš debut Born In Wrong Time. Prečo ste sa vlastne rozhodli vydať ho fyzicky iba na LP?

Vincenzo: CD ako médium je pre nás mŕtve. Nepredajné. Navyše album má v sebe kód, s ktorým si ho je možné stiahnuť z internetu.

Mako: Dnes si to na CD vypáli hocikto. LP má skôr zberateľskú hodnotu a povedzme, že to hrá aj kúsok inak, keďže je to analóg.  

Vincenzo: Išli sme do toho s tým, že sme vedeli, že toto určite predáme. Z cédečiek by nám určite najmenej polovica zostala.

Mako: Aj s predošlou kapelou Vaudeville sme vydali jeden sedem palec. Tam boli tri pesničky, z ktorých dve sú aj na tomto albume. Ale vtedy to neboli lisované, ale sústružené platne. Robil to jeden chalanisko z Košíc. Tých sto kusov nám vtedy zmizlo ako nič. Preto sme sa rozhodli, že päťstokusový náklad sa teraz určite bude dať zvládnuť.

Vincenzo: A naozaj to ide. Niekoľko kusov sme už dokonca poslali aj do Japonska a rysujú sa objednávky aj do Holandska.

Hali: Skoro polka platní je v podstate už fuč.

Mako: Limitka vo farbe magenta, ktorá bola v počte sto kusov, sa vypredala naozaj veľmi rýchlo. Zvyšných štyristo kusov bolo vyrobených v klasickej čiernej farbe.

 

Pokúšali ste sa s touto doskou dostať aj pod nejaký label alebo ste do toho chceli ísť sami od začiatku?

Mako: Sami. Tu label nezoženieš len tak. A hlavne, keď kapela nemá nejakú históriu. Nás v podstate ešte nikto nepozná. Hlavne preto sme šli do toho sami.  

 

A kde ste tento album nahrávali?

Mako: Nahrávali sme na skúšobni. Urobili sme si tam také mini štúdio. Nakúpili sme si nejaké vybavenie. S týmto sa bavil hlavne Weslo. On je v tomto taký samouk. Naučil sa robiť s programom, kúpil si zvukovú kartu, kúpil nejaké mikrofóny a požičali sme ďalšie mikrofóny na bicie. Ale bicie sme napokon museli nanovo nahrať v profi štúdiu Melody v Žiline, lebo to nebolo proste dobré.

Vincenzo: A týmto pozdravujeme Jožka.

Hali: Borisa.

 

Ohlasy od fanúšikov na vašu LP vyzerajú teda viac než dobre. Registrovali ste ale aj nejaké iné? Recenzie alebo podobne.

Mako: Áno. Vinyloveplatne.sk nás zaradili medzi top LP v Česku a na Slovensku. Týmto pozdravujeme aj druhého Jožka. Taktiež nás pozvali do Rádia FM, ale tá akcia bola v strede týždňa a na takýto koncert je pre nás dosť ťažké sa zorganizovať, takže sme to, bohužiaľ, museli odmietnuť. A recenzie zatiaľ neboli.

Vincenzo:  Chystáme ale nejaké vstupy do Rádia Rebeka.

 

Zachytil som, že ste boli aj súčasťou svetového Record Store Day 2017 v Bratislave, ktorého organizátorom bol u nás práve Jojo Pešta a Vinyloveplatne.sk. Ako k niečomu takémuto prišlo? Ako to prebiehalo? Ako ste sa na takejto významnej akcii cítili a po boku akých kapiel ste sa tam ocitli?

Mako: Prišli sme práve na podnet Joja, ktorý bol celkom nadšený z našej platne a vôbec, že tu takáto muzika existuje. Ako som ti hovoril, veľa ľudí o nás zatiaľ nevie a tie reakcie sú niekedy na nezaplatenie. Keď vidím to nadšenie ľudí, ktorí prídu za nami po koncerte s tým, že nečakali takúto muziku. Aj takto prichádzame k ďalším koncertom, že nás hneď niekam pozvú. Ale späť k téme. Vlastne nebolo o čom, dohodli sme sa na skúške, že pôjdeme. Tak po práci sme nasadli do dodávky a zobrali nejaké naše platne. Ľudia o ne mali celkom záujem, kto chcel, tomu sme nadelili aj podpisy a venovania, prípadne spoločné fotky, a tak. Čo sa týka kapiel, stretli sme sa tam s chalanmi z kapely Dereš, Last Day Of Jesus, ďalej som tam zachytil speváka z kapely Le Payaco a kopu iných. My sme dorazili trošku neskôr, takže sa ich tam premlelo asi aj viac.

spustiť video spustiť video

Kto je autorom hudby a textov vo vašich skladbách?

Vincenzo: Dávame to dokopy všetci. Niekto príde s nápadom a potom sa to už nejako rozbehne. Ani na platni nie je pri skladbách napísaný žiaden autor.

Mako: Je to viac-menej také spoločné. A texty si tiež robíme sami. Tie píšem väčšinou ja.

 

Čím sa v nich zaoberáš? Máš nejakú obľúbenú tému alebo je niečo, čo k tejto hudbe patrí?

Vincenzo: Sex, drogy a rock n’ roll!

Mako: No... Také niečo. Ženské, rýchle autá a neviem. Všetko okolo toho.

Krupken: No chlast, no...

Mako: Áno. Booze, Ale, Wine. To je taká naša hitovka.

 

Pripravujete okrem koncertov pre svojich fanúšikov už aj niečo ďalšie?

Mako: Máme dosť rozrobených vecí, ale je to trošku ťažšie, keď máme teraz viac koncertov. Čiže musíme hrávať na skúšobni stále aj tie staršie veci. Ale mám tak v plente zhruba šesť songov, ktoré treba dotiahnuť. Nápady určite sú, len treba zase nejaký ten čas. Najbližšie ale chystáme nový videoklip ku skladbe Bonnie And Clyde, tak dúfam, že to toto leto zmákneme. Do konca leta by to mohlo byť von. Jeden klipík už máme. Je na song Born In Wrong Time, podľa ktorého je pomenovaná aj platňa, a teraz dáme von tento druhý na Bonnie And Clyde, čo je skôr taká mafiánska záležitosť.

Vincenzo: A viac-menej dávame dokopy nový album. Veci sa pomaly črtajú, tak uvidíme. A ešte sa chystáme zložiť slovenský hit.

 

Popri všetkých týchto plánoch máte aj nejaké hudobnícke sny?

Mako: Nerozpadnúť sa.

Krupken: Živiť sa hudbou.

Weslo: Turné v Japonsku.

Mako: Áno, dohodli sme sa, že do Japonska pôjdeme hrať za cesťák!