Keď sa na konci marca v médiách objavila informácia, že turné melodického symfonického metalu DRAGONFEST 2015 sa po Nemecku, Švajčiarsku a Taliansku rozširuje aj do Českej republiky a na Slovensko, vedela som, ze tam chýbať nebudem. Svojou prítomnosťou sa nás totiž rozhodla potešiť štvorica originálnych kapiel – hlavná hviezda turné Haggard a tri talianske formácie Aevum, Sound Storm a Arcana Opera. V rámci turné bol plánovaný jediný koncert na Slovensku – v bratislavskom MMC klube a ako regionálny support bola oznámená kapela Sinners Moon zo Serede. Dragonfest sa konal pod záštitou spoločnosti Growling Lion, ktorá je tiež usporiadateľom skvelého hodonínskeho festivalu Made of Metal.

Termín koncertu pripadol na piatok 15.5. a tušila som, že stihnúť avizovaný začiatok o 17:00 hod bude dosť obtiažne, keďže pracovné povinnosti sa nie vždy dajú vymeniť za dovolenku. A piatková poobedná premávka na cestách býva tiež slušnou skúškou nervov v zápchach.. Nakoniec sme dorazili niečo po pol šiestej a bohužiaľ slovenská kapelka Sinners Moon práve na pódiu balila svoje inštrumenty, čo ma dosť mrzelo, keďže som na ich live vystúpenie bola zvedavá. V auguste to skúsim napraviť a nezmeškať ich na už spomenutom Made of Metal :o)

Ako druhá v poradí sa predstavila talianska kapela Arcana Opera. Toto sedemčlenné zoskupenie pod vedením lídra Alexandra Wyrda nám predviedlo vskutku výbornú energickú show v taliančine. Musím pochváliť kvalitný výkon huslistky Martiny Facco, ale aj živý, chvíľami až teatrálny prejav speváka Alexandra, čo nie vždy môžem, ale napodiv tentokrát to vôbec na mňa nepôsobilo rušivo, ba priam ma to bavilo. Temperamentný basgitarista Björn Hodestål pohyb tiež nezanedbával a prebehol sa pomedzi publikum až k našej skupinke v úzadí, pozdravil nás, zamával a šup naspäť na pódium. Hudobná zmes symfoniky a power metalu ma slušne naladila a priznávam, že rovnomenný song s názvom Arcana Opera som si nôtila ešte v aute cestou domov.


Publika bolo v klube už od začiatku veľmi poskromne a tak som v duchu skonštatovala, že ešteže sú všetky kapely také početné a svorne podporujú pod pódiom svojich kolegov počas jednotlivých vystúpení – hneď vyzeral klub plnší.  Ale poďme ďalej.

Ďalšia sedemčlenná talianska kapela s názvom Aevum na nás vybalila mix symfoniky, gotiky, blackmetalového spevu a operných vokálov. Vizáž jednotlivých členov bola tak rôznorodá, až sa nechcelo veriť, že sa dokážu zladiť v jeden hudobný štýl – spevák Hydra zvolil black metalový odev, speváčka Evelyn Moon stavila na gotickú róbu a trblietavú masku na tvári, klavirista Richard sa odel do slušivého obleku s kravatou a zaklincoval to démonickou maskou, klávesák Ian sa predviedol v robotickom techno štýle so zelenými vlasmi, gitarista Lord nahodil pásikavý frak a cylinder a bubeník Matt vyzeral na prvý pohľad neutrálne..ale iba na prvý pohľad, až kým sa na vás nepozrel očami vyzdobenými bielymi kontaktnými šošovkami. Basáčka Violet to zvládla najnenápadnejšie – stavila na čiernu klasiku. Napriek tejto rôznorodosti ich koncert bola vskutku originálny a kvalitne odohraté celé vystúpenie pomaly preberalo zúčastnených návštevníkov. Aevum nezabudli ani na pódiovú show, keď sa pomedzi hudobníkov priebežne prepletala postava v hábite s kapucňou, či tancujúca mŕtva nevesta. Z odohratých songov určite stojí za zmienku výborná vecička s názvom Lost Souls z ich posledného albumu Impressions.

 

Trojicu talianskych predskokanov uzatvorila kapela Sound Storm. Priznávam, že táto formácia ma zo všetkých zúčastnených oslovila najmenej, čo však neznamená, žeby ich vystúpenie bolo nezaujímavé. Ich klasický heavy metal strihnutý prvkami power a symfonického metalu bol síce rezký a klub sa slušne bavil, ale predsa len – už som čakala na hlavnú hviezdu večera. Sound Storm sa taktiež postarali o fajn show na i mimo pódia, basák Sascha nabehol medzi fanúšikov, pofotil sa s nimi a pošantil pod pódiom s kolegom z Arcana Opera – všetko samozrejme počas hrania. Spevák Philippe s bielymi kontaktnými šošovkam pôsobil na mňa až príliš suverénne a môj osobný pocit – akosi mi v tejto kapele chýbal ženský spev. Určite by sa k nim hodil. Ale aby som nebola nespravodlivá – svoj set odohrali maximálne profesionálne a priaznivci tohto žánru si iste prišli na svoje.

Prestávka po vystúpení Sound Storm bola dlhšia ako tie predchádzajúce. Nič neočakávané, keďže nazvučiť tak mnohočlenné teleso, akým je nemecká kapela Haggard, netrvá 5 minút. Počet návštevníkov v klube sa už pohyboval okolo 300 kusov a ja som v duchu tipovala, koľko hudobníkov budeme mať možnosť dnes vidieť a počuť. Keď za mohutného potlesku kapela nastúpila na pódium, zistila som, že ich je 10. Už od prvých tónov som si skvele užívala týchto symfonických mágov pod vedením kapelníka Asisa Nasseriho, ktorý poctivo, ale nenútene mal pod dohľadom priebeh celého vystúpenia. Všetci do jedného vedeli, kde je ich miesto, čo majú robiť. Či už to bola úžasná speváčka Janika Groß s jej nádherným sopránom, charizmatický dlhovlasý gitarista Claudio Quarta, sympatická pianistka Ingrid Nietzer, alebo skvelý violončelista, či huslistky, z ktorých jedna v ten večer oslavovala práve narodeniny. Spoločne sme jej zaspieval Happy Birthday a nálada bola vskutku výborná. Všetko som sledovala z prvej rady pod pódiom a možnosť vidieť Haggard v plnej kráse rovno pred sebou bola nezabudnuteľná. Vypočuli sme si výber z ich doposiaľ vydaných štyroch albumov, ale predstavili nám aj novinku z pripravovaného albumu s názvom Grimm – podľa nej súdim, že nový album bude opäť skvelý. Atmosféra na pódiu i v publiku bola výborná, spievalo sa, hádzalo sa hlavami, kričalo i tlieskalo sa. Na záver sme si vyskandovali „Zugabe“ (prídavok) a po dvojhodinovom neskutočnom zážitku sa koncert za mohutného potlesku skončil.

Kto bol, určite nezabudne a kto nebol, môže ľutovať – spoločnosti Growling Lion patrí za túto akciu veľké poďakovanie. Verím, že aj napriek slabšej účasti na Slovensko Haggard nezanevrie a ešte sa niekedy v našich končinách objavia. A snáď aj v Prahe, kde im na druhý deň po vystúpení nejakí úbožiaci vykradli tourbus.