Kapela MIDNIGHT SCREAM vznikla okolo roku 2000. Na scéne je už teda takmer dve dekády a za túto dobu sympatické power/thrashmetalové zoskupenie stihlo vydať šesť kvalitných dosiek a zahrať si po boku kapiel ako Arakain, Edguy, GammaRay, Kreator, Freedom Call či Destruction. Na to, čo týchto sedemnásť rokov predstavuje z ich pohľadu a aký je ich najnovší počin Dark Blood, sme sa opýtali gitaristu Pavla Ďuriša.

 

Dá sa povedať, že najnovšia doska Dark Blood je ešte horúca. Na čo sa môžu fanúšikovia tešiť v porovnaní s predchádzajúcimi CD? Čo ste si zachovali a v čom ste sa posunuli iným smerom?

Štýlovo sme zostali v starých stopách, stále má na nás vplyv zašlá dekáda osemdesiatych rokov, ale dnes to dávame, samozrejme, v novom šate. Nechceme byť retro či takzvaný old school za každú cenu. Do muziky stále miešame viac štýlov, samozrejme, v rámci metalu a využívame čokoľvek nám napadne. Prosto netriedime riffy ani skladby podľa nejakých štýlových, podľa škatuľkových šablón. Nový album Dark Blood určite priniesol opäť nový, modernejší zvuk. V skladbách sú rozvinuté nápady, ktoré sa v minulosti v našej tvorbe neobjavovali, ako napríklad brutálne rýchle, takzvané blastbítové tempá, drsnejšie, niekedy až deathmetalové vokály, viac gitarových duelov a podobne. Je tam prosto zo všetkého oproti predošlej nahrávke Flammarion o dosť viac. Myslím, že si tam poslucháči nájdu veľa vecí, ktoré ich budú baviť počúvať.

 

Artwork aj názov dosky pôsobia temnejšie než tie predošlé. Teda, až na debut My Girlfriend, Death. Pritvrdili ste aj v hudbe?

Určite áno, tak ako som už spomínal, ale, samozrejme, je vo všetkom zachovaná obrovská melodika. Poslucháči na novej doske nájdu však aj veľmi temné riffy a spevy. Určite budeme takto nejako aj pokračovať. Chceme to robiť pestré, ale štýlovo niekam neulietnuť. Nekladieme si nejaké mantinely či hranice, prosto rozvíjame náš štýl, to je určite cesta do budúcna.

 

Keď sme pri obale, všetky vaše dosky, vrátane tej novej, sú veľmi pútavé a esteticky prepracované. Mne sa najviac páči obal predposledného počinu Flammarion. Kto za vašou grafikou stojí?

Tematicky sú to niekedy prevzaté veci. Obrazy. Trebárs teraz náš nový album Dark Blood má môj vlastný návrh. Inak všetok grafický materiál spracúva pre kapelu náš bubeník Renato, on je vlastne grafik všetkých našich obalov už od albumu The Storm. Robíme si tieto záležitosti všetky sami, vrátane nahrávok vo vlastnom malom štúdiu priamo v skúšobni.

 

A kto stojí za hudbou a textami? Akým témam sa venujete vo svojej tvorbe?

Hudbu skladáme rôzne, individuálne a niekedy spoločne z jednotlivých nápadov. Je to rôznorodý proces. Tematicky nie sme nejako ohraničení, ale prevažne vychádzame zo života, z pocitov a skúseností, ale aj z toho, čo sa deje vo svete.

 

Chystáte k nejakej skladbe z nového albumu aj videoklip?

Áno, už sa spracúva videoklip ku slovensky naspievanej skladbe Armorius. Následne by sme chceli ešte jeden klip, ale ešte sa uvidí, ku ktorej skladbe to bude.

 

Prvý album ste vydali u českých Leviathan Records. Prečo ste hneď po svojom debute label opustili a vydali sa na cestu nezávislosti?

Bolo to hlavne z finančných dôvodov. Label už pri ďalšej nahrávke od nás chcel plné financovanie celého vydania, čo sme, samozrejme, nemohli dovoliť, takže sme boli nútení spoluprácu ukončiť, respektíve ju oni ukončili s nami. Odvtedy sme si veci začali riešiť na vlastnú päsť, zlom prišiel až teraz s vydavateľstvom SMA.

 

A prečo ste sa teraz opäť rozhodli „upísať“ labelu a prečo ste si vybrali práve Slovak Metal Army?

Bolo to hlavne kvôli jeho širšiemu záberu. Jednoducho ako kapela nemáme v dosahu niekedy také možnosti, aby sme svoje CD dokázali distribuovať v nejakej širokej škále. Aby sme sa chápali správne, niekedy už skrátka nemáš možnosti dostať to ďalej, než sa ti to podarilo s predošlými nahrávkami. Mali sme ponuku a chceli sme ísť do toho. S labelom SMA si výborne rozumieme a máme dohody, ktoré nám vyhovujú. Je to jednoducho spolupráca na úrovni tak, ako to má byť so všetkým. Osobne som veľmi rád a aj vďačný Jurovi za zastrešenie kapely Midnight Scream pod SMA.

 

Chystáte sa Dark Blood aj pokrstiť? Ak áno, kedy a kde sa na to môžeme tešiť?

Chystáme. Dátum je 22. december 2017. Bude to na tradičnej akcii u nás doma vo Veľkom Krtíši a spolu s nami tu zahrá aj košická deathmetalová parta Mordum plus nejakí hostia navyše. Pár skladieb tu zahráme aj s naším projektom Motorscream, kde sa venujeme starým skladbám kapely Motörhead, na Lemmyho počesť. S novým koncertným programom nás najbližšie môžete zahliadnuť 27. októbra v klube Tartaros v Banskej Bystrici.

 

Už skutočne posledná otázka na margo artworku. Veľa kapiel sa pri krstení inšpiruje názvom svojho albumu alebo niektorej zo skladieb. Bude to tak aj vo vašom prípade? Akou tekutinou sa chystáte album pokrstiť?

Teraz si ma pobavil. No nerád by som niekomu ublížil, aby sme to doslovne pokrstili krvou. Stačilo, že na obale je to skutočná krv. Ale určite to bude červené víno, to ku tomu pôjde.

 

Môžeme sa tešiť aj na nejaké to turné na Slovensku, respektíve aj v zahraničí?

To ešte nemôžem povedať s istotou. Niečo sa pripravuje, určite koncerty budú, ale stále to všetko riešime, tak uvidíme. Treba nás sledovať.


spustiť videospustiť video

Prejdime teraz od noviniek na chvíľu k histórií. Ako si spomínate na svoje začiatky?

Začiatky s Midnight Scream sú vcelku taká klasika. Boli sme už síce všetci rozbehnutí z účinkovania v iných kapelách, ale napriek tomu sú nápady a zanietenie na začiatku čohokoľvek nového vždy také nesmierne srdečné. Časom sa, samozrejme, zmenila aj zostava. Personálne zmeny boli u nás, žiaľ, dosť často a niekedy nie v práve najvhodnejšiu dobu, ale všetko sme to ustáli. Z úplne pôvodnej zostavy, teda z prvej nahrávky, sme zostali len dvaja. Ja a Renato hráme vlastne spoločne už viac ako 25 rokov.

 

Kde ste už za roky svojej existencie hrali? Kde najďalej kapela Midnight Scream vystúpila?

Určite to bol v roku 2013 Wacken Open Air na severe Nemecka, takmer pri dánskych hraniciach. Neskutočný festival aj zážitok. Ja som mal to šťastie sa tam o dva roky vrátiť. Je to celé fakt pecka ako pre metalového fanúšika tak aj pre kapelu. Neopísateľné skúsenosti a zážitky.

 

Pamätáte si ešte na svoj úplne prvý koncert? Kde a kedy to bolo a ako to prebiehalo z pohľadu začínajúcej kapely?

Ak to vezmem ako naozaj úplne prvé vystúpenie na "doskách", to bolo ešte za čias bývalej kapely Dark Mordor začiatkom deväťdesiatych rokov. Drtili sme doslova nekompromisný old school thrash metal v štýle starých Destruction, Sodom či Protector. Prvý koncert sme hrali u nás v dedine, kde, mimochodom, máme základňu aj s Midnight Scream dodnes. Klasicky v obecnom kulturáku spolu s ďalšími dvoma lokálnymi kapelkami z Veľkého Krtíša. Poskladaný aparát zo všetkého možného, na čom sa vtedy niečo dalo zahrať, prosto z hovna upliesť bič. Škoda, že nemám odtiaľ žiadne foto, ale z tej doby, našťastie, máme nejaké záznamy, takže keď na to príde, je to taká nostalgia. Akoby to bolo neskutočne dávno.

 

Je nejaké miesto, respektíve koncert, ktorý sa vám niečím špeciálnym do smrti vryl do pamäte?

Ako som už spomínal, určite a jednoznačne Wacken. Je veľmi veľa dôvodov prečo. Mohol by o tom byť určite aj samostatný rozhovor.

 

Čo pokladáte za najväčší hudobný úspech za dobu vášho fungovania?

Asi to, že sme to vydržali až doteraz, vydržali tvoriť, nahrávať albumy, koncertovať a prekonali všetky tie zmeny a hlavne je potrebné vážiť si nadovšetko jeden druhého v kapele, to je základ fungovania. Skrátka ťahať vždy za všetkých okolností za jeden povraz a byť ako rodina. Inak sa to všetko rozpadne. A potom určite aj ten spomínaný Wacken a jemu predchádzajúcu súťaž. Jednoducho sme to vtedy dali dvakrát na plný počet bodov od päťčlennej poroty, ktorá bola zostavená z muzikantov a redaktorov zineov a médií. Poctivo naživo. V tom roku sa vyberalo z päťdesiatich dvoch kapiel a boli tam aj veľmi zvučné mená zo slovenskej metalovej branže. Nakoniec sme obstáli tu doma a šli do Nemecka na Wacken.

 

Máš ty osobne nejaký obľúbený album alebo skladbu z dielne Midnight Scream?

Mám rád všeobecne čokoľvek, čo sme nahrali, lebo každý ten album je nejaké naše obdobie. Tam sa to všetko odráža, ale vyslovene, už keď to má byť, by som možno vybral úplne prvý album My Girlfriend Death a Shadowplay. Hlavne kvôli obdobiu a okolnostiam ich tvorby a vzniku. Dokonca aj prvé kazetové demo mám veľmi rád. Je to ťažká otázka, je to moja, respektíve naša tvorba. Ja si za tým stojím. Za všetkým, čo sme kedy nahrali.

 

A je naopak nejaká skladba, ktorú by si najradšej vyhodil zo setlistu?

Nemám takú. Zahrám rád čokoľvek z našej tvorby z ktorejkoľvek nahrávky. Nemám s tým problém.

 

Ktoré kapely najviac inšpirovali, respektíve inšpirujú vás – Midnight Scream?

U každého je to individuálne. Ale určite spoločné prieseky máme v tvorbe kapiel ako Annihilator, Nevermore, Death, Testament či Iced Earth. Je toho viac, väčšinou zabehnutá klasika žánru. Ale zaujímajú nás aj novšie kapely ako Gojira a Mastodon. Je to pestré.

 

Ako vnímate slovenské kapely? Máte aj na Slovensku nejakých obľúbencov či dokonca hudobné vzory?

Slovenské kapelky sledujeme. Teraz hlavne tie, ktoré sú s nami pod SMA. Je to fakt množstvo vynikajúcich kapiel v rôznych štýloch. Skvelé na tom je to, že aj vydavateľ sa nezameriava len na jeden štýl. Je to super aj pre kapely, aj pre fanúšikov všeobecne. Zo slovenskej scény to bola, samozrejme, stará Tublatanka a Metalinda. To hlavne v období, keď sme začínali s muzikou. Neskôr sa to postupne rozširovalo v rámci undergroundu, ale vyslovene nejaké vzory nemáme.

 

Sú tu nejaké zoskupenia, ktoré podľa vás majú pred sebou veľkú budúcnosť? Kapely, pri ktorých vypočutí ste si povedali „klobúk dolu“?

O budúcnosti a rôznych prognózach na margo iných kapiel by som sa radšej zdržal komentárov či názorov. Klobúk dolu určite pred kapelou Feel A Curse a ich nahrávkou Shadows In Mind. Ďalej je to Morna a aj kapelky ako Mäso, Majster Kat, Revenge Division. Je toho, samozrejme, viac. Máme tu kopu úžasných kapiel, čo je veľmi potešujúce.

 

S ktorou svetovou kapelou bol najväčší zážitok vystúpiť na jednom pódiu?

Asi s kapelou Kreator v Detve v roku 2002. Síce ich vtedajší tourmanager sa k nám správal ako k hovnám, ale samotní muzikanti boli veľmi cool, hlavne Mile.

 

A s ktorou svetovou a s ktorou slovenskou kapelou by ste si radi niekedy zahrali na jednom pódiu? Samozrejme, z tých, s ktorými ste ešte nemali tú česť.

Nemám konkrétnu odpoveď. Fakt asi s kýmkoľvek. Zahráme radi kdekoľvek sa dohodneme.

 

No a na záver ešte prezraď naším čitateľom, čo je váš najväčší hudobný sen?

Na nejaké hudobné sny sme už veľmi opatrní. Ale aj také malé turné, aj keď len v rámci Slovenska, by sme neodmietli. Ale veľké sály či haly s poriadnou aparatúrou a osvetlením... V rámci snívania sa vrátime teraz na jeseň do klubov, tešíme sa na akcie a na stretnutie s vami. Opatrujte sa!

Prejdime teraz od noviniek na chvíľu k histórií. Ako si spomínate na svoje začiatky?

Začiatky s Midnight Scream sú vcelku taká klasika. Boli sme už síce všetci rozbehnutí z účinkovania v iných kapelách, ale napriek tomu sú nápady a zanietenie na začiatku čohokoľvek nového vždy také nesmierne srdečné. Časom sa, samozrejme, zmenila aj zostava. Personálne zmeny boli u nás, žiaľ, dosť často a niekedy nie v práve najvhodnejšiu dobu, ale všetko sme to ustáli. Z úplne pôvodnej zostavy, teda z prvej nahrávky, sme zostali len dvaja. Ja a Renato hráme vlastne spoločne už viac ako 25 rokov.

Použité zdroje:
Foto: archív kapely