V stredu večer 14. septembra sme si v bratislavskom Randali pocestovali v čase. Presunuli sme sa z horúceho septembra do novembra, ktorý síce mal byť chladný a daždivý, ale nakoniec bol iba melancholický v podaní kapely NOVEMBRE, ktorá vystupovala prvýkrát na Slovensku. Spoločnosť im robili kapely ISOLE, SHORES OF NULL a naši APRIL WEEPS, ktorí zastávali aj úlohu spoluorganizátora.

 

 

Akcia bola pôvodne naplánovaná na siedmu, ale v tom čase prebiehalo ešte len zvučenie April Weeps z Dunajskej Stredy. Kto ale prišiel načas, mal možnosť, v rámci kontroly mikrofónu, vypočuť si peknú pesničku v podaní Marty v jazyku južných susedov. Krátko na to odštartovali svoj set novinkou A Way Of Mind, ktorá sa bude nachádzať na ich ďalšom albume. Pokračovali skladbami Buried, s chytľavým klávesovým sólom na začiatku v podaní Miloša, a Waiting For The Sun. Štvrtá v poradí The Last Piece of Eden je zatiaľ ich jediná skladba, ku ktorej majú aj videoklip. Skladby Positive EnergyRain uviedli ako ,,stariny“, no časom overené. Predposlednou skladbou bola ďalšia novinka Realisation Stage a s Outer Calm, Pain Within sa rozlúčili. Škoda, že nedali žiadny prídavok. Celé vystúpenie bolo vo veľmi vysokej kvalite a latku postavili tak vysoko, že ostatné kapely mali čo robiť.

 

 

Druhí prišli na rad Shores Of Null, ktorí prišli spolu s Novembre z Talianska, a tak isto to bola ich slovenská premiéra. Pätica na čele s charizmatickým spevákom pripomínajúcim Rasputina Davidom Straccionem nás odtiahla do podstatne temnejších kútov doom metalu. V temnom a pomalom slede odzneli skladby z ich zatiaľ jediného albumu Quiescence.


Predposlednou kapelou boli Isole. Štvorica švédskych Vikingov nám po temnom nátresku predchádzajúcej kapely trochu osvetlila cestu k headlinerovi svojím progresívnym doom metalom a nekonečnými skladbami presahujúcimi osem minút. Chvíľami som mal pocit, že k niektorým skladbám pridávajú ešte inštrumentálne pasáže na záver navyše aj dlho po tom, čo odznejú texty skladieb v podaní Daniela Bryntsa. Jeho vokál podporoval druhý gitarista kapely Christer Olsson, čo dávalo dokopy ťahavý dvojhlas, miestami kombinovaný spev a growl či skôr harsh. Brynts s Olssonom sú jediní pôvodní členovia kapely. Brynts si na jej počiatkoch vyskúšal aj pozíciu bubeníka, ale očividne sa našiel skôr na poste gitaristu, vokalistu a hlavne lídra kapely. Zostavu dopĺňali basák Jimmy Mattson, ktorý najprv zaskakoval za pôvodného Henrika „Henka" Lindenma, až sa nakoniec stal trvalým členom kapely, a bubeník Victor Parri, ktorý vystriedal pred dvoma rokmi na tomto poste pôvodného Jonasa Lindströma. Z ich tvorby odzneli skladby ako By Blood  z albumu Bliss Of Solitude či Dead To Me (The Destroyer Part 1) a The Calm Hunter z ich najnovšieho albumu The Calm Hunter.

 

 

Tesne pred pol dvanástou sa na pódium postavili dlho očakávaní melancholici Novembre z talianskej metropoly Ríma. Doommetalová legenda z 90. rokov k nám prišla predstaviť nový album Ursa, ktorý im vyšiel v apríli tohto roku nezávislom britskom vydavateľstve Peaceville Records, ktoré vydalo albumy množstvu skvelých kapeliel.  Z nového albumu  odznela napríklad skladba Australis. No nevynechali ani ich staršie veci, z obľúbeného albumu Classica z roku 1999 odznelo Cold Blue Steel. Svoju hru si naplno užívali, tak isto pod pódiom bol celkom ruch. Napriek pokročilej hodine sa snáď nikto nepobral domov skôr a vychutnal si tak celý, viac ako hodinový set. Aj keď sa tam nachádzalo len odhadom 120 ľudí, dokázala sa vytvoriť dobrá atmosféra a asi po každej skladbe sa spevák Carmelo Orlando poďakoval fanúšikom v našej reči: „Bratislava, ďakujem.“ Myslím si, že spokojnosť bola na oboch stranách. A keď odznela posledná skladba, pridali ešte inštrumentálne sólo, ktoré trvalo snáď aj 5 minút. Potom si svojich fanúšikov odfotili a rozlúčili sa.

Reklama

Chcem reklamu

Reklama

Chcem reklamu

Reklama

Chcem reklamu