Hudba – Rodina – MASSRIOT. To je heslo kapely, ktorú tvorí Róbert Šimko, Marek Osuch, Gabriel Angel Lynne a Miloš Gallo. Prvého apríla v bratislavskom Rock Cafe pokrstili nový album s názvom III. Okrem informácií o novom CD kapela prezradila aj plány do budúcnosti a to, čo je pre nich najväčšou múzou.

 

Ako hovorí samotný názov nového CD, je to váš v poradí tretí album. Ako dlho ste na ňom pracovali?

Róbert: Pracovali sme na ňom približne tri a pol roka súbežne aj s EP Nomen Omen, ktorý bol vlastne len takým medzipristátím – prestávkou na cigu medzi druhým albumom Na Ceste a albumom III.

 

Ako vyzerá typický deň v štúdiu pre kapelu Massriot?

Gabriel: Ráno budíček, u chalanov kávička, cigareta a Horalka. Potom gitara do ruky a nahrávanie všetkého, čo nám napadne alebo to isté dookola viackrát, až kým to nie je „ono“. Sem-tam nejaký neskorý obedík a/alebo občerstvenie a zase nahrávanie. Minimum spánku a zase všetko od začiatku.

 

Na novom albume sa podieľali aj gitarista Palo Chodelka a speváčka Eva Dovcová. S kým by ste ešte chceli v budúcnosti spolupracovať?

Gabriel: Zase s niekým so zaujímavým hlasom alebo hrou na nejaký nástroj. Možno s niekým z našich idolov.

 

Skladba Sám vznikla na počesť zosnulých slovenských vojakov. Čo vás inšpirovalo k tomu, aby ste sa venovali tejto tematike?

Róbert: Hlavne to, že tí vojaci, to sú ľudia – v prvom rade otcovia, synovia, bratia, manželia atď., ktorí by mohli byť doma s rodinkou, namiesto toho ale idú nasadiť svoj život niekam do nie veľmi pohostinného prostredia, nastavujú doslova svoj krk len kvôli tomu, aby sme si my doma mohli sedieť na prdeli a piť kávu. Veľa z nich sa už nevrátilo ani domov. Preto sú hrdinovia v našich očiach, preto si zaslúžia jedno veľké ďakujem a toto je práve tá forma vďaky, akú my dokážeme dať.


spustiť videospustiť video

Krstnými rodičmi albumu sú Fedor Frešo, Robo Grigorov a vojak Martin Farkaš. Čím ste nové CD krstili?

Marek: Kopou nábojníc a tromi fľašami s vodou vo farbách slovenskej trikolóry.

 

Kto vytvoril dizajn obalu nového CD a čo reprezentuje?

Gabriel: Grafiku som robil ja. Bolo zaujímavé venovať sa nielen hudobnej, ale aj vizuálnej stránke nášho nového CD. Snažil som sa abstraktne transformovať ako kapela funguje do samotnej grafiky. To, že fungujeme ako stroj, že napriek ranám, ktoré kapela dostala, ozubené kolieska zapadajú do seba a neúnavne ho poháňajú.


Ako by ste zhodnotili vašu tvorbu od prvého albumu Kocky sú hodené až doteraz?

Róbert: Fíha, toľko papiera ani času nemá nikto, aby som to sem mohol spísať, takže v skratke: Od prvého albumu až po III je citeľný prirodzený progres kapely, čo sa týka muzikantov ako takých, štýlu hry, aranžmánov, zvuku, textu atď. Každý album je našou vizitkou, a preto sa snažíme dať zo seba 150 percent.

 

Čo je najväčšou múzou kapely pri písaní textov?

Róbert: To nemôžem povedať, lebo by nás naše ženy zabili. Nie, srandujem, určite je našou múzou život sám, svet ako ho vnímame a hľadanie návodu na to, aby sa z tohto sveta stal svet lepší a život na ňom krajší.

 

Akú hudbu najradšej počúvate vo voľnom čase? Kto sú vaše hudobné vzory?

Gabriel: Predovšetkým metal, a to rôzny, ale najviac asi metal 80. rokov. Väčšina mojich hudobných vzorov pôsobila už v tom období.

Róbert: Ja som skôr orientovaný na modernú rockovú a metalovú scénu, no veľkú stopu vo mne nechali aj velikáni ako Ozzy, Metallica, ale aj Nirvana, Pearl Jam atď.

Marek: Mám rád gitarovú hudbu, hlavne súčasnú. Asi najväčšími hudobnými vzormi sú pre mňa Mark Tremonti a Steve Vai.

 

Čo podľa vás chýba slovenskej hudobnej scéne?

Marek: Čerstvá slovenská rocková krv.

 

Kde vás fanúšikovia budú môcť najbližšie vidieť a počuť naživo?

Róbert: Chystáme tour aké nikdy nikto nespravil, bude to skromné, ale zároveň svojím posolstvom a skromnosťou veľkolepé, a tak sa je na čo tešiť! A určite klasika –  festivaly, dni obcí, miest, kultúrne letá, jarmoky, klubovky, firemky...

 

Aké sú vaše plány do budúcnosti?

Marek: Plánujeme točiť videoklipy, hrať koncerty a propagovať náš nový album nielen u nás, ale aj v zahraničí. Chceme byť vždy na očiach.