Spojiť príjemné s užitočným sa vždy vypláca. Preto ma potešilo, že počas návštevy Bojníc sa akousi náhodnou zhodou okolností podarilo spískať rozhovor s mladou metalovou kapelou MARTUROS z neďalekej Prievidze. Slovo dalo slovo, a tak sme s týmito sympatickými ľuďmi prehodili pár slov o ich doterajšej kariére.

 

Nemôžem inak, ako sa hneď na začiatku opýtať na pôvod názvu kapely. Ako ste prišli k názvu Marturos a čo to znamená?

Maggee: Názov Marturos bol inšpirovaný filmom Martyrs, ktorý sa mňa a Matúša dosť dotkol. Marturos znamená po grécky svedok, z čoho vzniklo anglické martyr, teda mučeník.

 

Odkedy fungujete ako kapela v dnešnej podobe, teda v momentálnom personálnom zložení?

Juraj: Kapela funguje niečo vyše roka, no v tejto zostave sme len od marca alebo apríla tohto roku.

 

A ako to bolo teda s kapelou kým ste dosiahli súčasnú podobu?

Matúš: Dovtedy som ja hral na gitare, teraz hrám na bicie. Bolo totiž dosť ťažké zohnať muzikantov z okolia, ktorí by chceli hrávať niečo nové. Väčšina mala záujem hrávať iba známe covery a akcie za zaujímavejšie honoráre. Potom sme fungovali dokonca tak, že sme prvé koncerty odohrali s najatým bubeníkom, s kšeftovým hráčom. Ale to dopadlo dosť tragicky. Potom sme konečne našli chalana, bubeníka, ktorý aj mal záujem a dokonca sme s ním odohrali prvý z tých lepších koncertov v Žiline.

Juraj: Tam sme mali prvý raz možnosť užiť si vystúpenie aj s takým živším publikom. Ale ten bubeník išiel na vysokú školu a bál sa, že by to nestíhal. Preto sme sa vydali trochu inou cestou a skúsili sme zavolať nového gitaristu Aďa, ktorého som poznal prostredníctvom hudby už dlhšie.

Matúš: Ja som vyštudoval na konzervatóriu hru na bicie. Mojou víziou však pri zakladaní tohto projektu bolo, že si konečne zahrám aj na iný hudobný nástroj. Na gitaru. Vtedy som mal pocit, že bubeníkov je na okolí predsa strašne veľa. Rýchlo sme ale zistili, že ani jeden z nich nemá vôľu popohnať niečo nové, niečo, kde by musel pridať trochu kreativity. Aj preto sme sa napokon rozhodli, že najlepším krokom bude, keď si predsa len sadnem za bicie. A keďže Aďo hral tak, ako hral, hneď sme ho brali. Bola to super šanca konečne sa posunúť dopredu. Tým pádom sme si už mohli dovoliť zháňať viac koncertov. Vtedy nastal ten pomyselný zlom v našom fungovaní a začali sme sa dostávať do povedomia ľudí. Navyše sa nás organizátori neboja osloviť, keď sa niečo deje.

 

Postrehol som, že už máte nahraté dve skladby. Kde sa tieto nahrávky zrodili?

Matúš: Sú to demo nahrávky skladieb Nameless a The Magician, ktoré sme riešili cez jedného kamaráta v Žiline. On síce primárne iba zvučí, ale mal na nahrávanie technické vybavenie a aj software, tak sme to skúsili. Vtedy sme boli v kapele hmotní ešte iba dvaja, ja a speváčka, takže som nahral bicie a obe gitary a basu nahral u seba doma môj kamarát z konzervatória. Nakoniec Maggee nahrala spev. Tie demá používame hlavne ako materiál pre prezentáciu. Rozposielal som ich aj keď sme hľadali na začiatku spoluhráčov.

Juraj: Áno, aj doteraz ich používame, keď dohadujeme koncerty. Vždy pošleme jedno z nich plus jedno video zo živého vystúpenia.


spustiť video spustiť video

Prednedávnom som vás mal možnosť počuť aj naživo. Váš repertoár je dosť bohatý. Plánujete svoje skladby zvečniť na nahrávke?

Matúš: Skladby ešte stále pribúdajú. Momentálne je ich deväť a nejaké tri nové. V súčasnosti dorábame ďalšiu. Určite rozmýšľame aj nad nahrávaním, pretože to vyzerá, že záujem celkom je. Navyše, v dnešnej dobe málokto vezme vážne interpreta, ktorý nemá štúdiovú nahrávku.

Juraj: Nakontaktovali sme sa aj na Ďura zo SMA. On povedal, že sa mu to páči a že by nás podporil. Vraj v tom vidí perspektívu, ale je to o tom, že to musíme domakať na sto percent a byť si úplne istí, že do toho chceme ísť, investovať a dať to von.

Matúš: Problém bol donedávna aj to, že štyria z piatich členov kapely boli študenti. Zarábal iba Roman. Teraz začínam pracovať aj ja, takže sa opäť nejaké tie peniaze našetria. A pokiaľ to vyjde so SMA, tak nám v tomto smere trochu pomôžu aj oni. Takže určite nahrávku plánujeme a chceme ju spraviť poriadne, nech sa za ňu nemusíme hanbiť.

 

Spomínali ste, že vám stále pribúdajú živé vystúpenia. Mali ste možnosť zahrať si aj niekde za hranicami alebo zatiaľ brázdite po Slovensku?

Juraj: Zatiaľ zostávame na Slovensku. Okrem domácej pôdy, teda Prievidze a blízkeho okolia, sme si mali možnosť zahrať aj v Banskej Bystrici, Žiline, Dolnom Kubíne, Partizánskom. Z tých väčších akcií to bol krst kapely Endless Main v Ružomberku a Rock Fest Nitrianske Rudno.

 

Celkovo je metalová scéna na Slovensku dosť veľká, ale záujem o ňu až taký veľký nie je. Ako je to tu v okolí Prievidze?

Matúš: Máš pravdu. My to berieme ako výzvu, pretože v okolí Prievidze je poctivých rockových a metalových kapiel málo. Je naozaj výzvou získať si publikom. Hlavne preto sa snažíme nerobiť hudbu plytko. Pracujeme dosť premyslene. Ako som spomínal, študoval som hudbu na konzervatóriu, Maggee taktiež študuje na konzervatóriu. Chalani sa rovnako už nejaký ten čas zaoberajú hudbou. Snažíme sa robiť to s nadhľadom. Keď nám raz vyjde CD, chceme, aby malo taký ten svoj ráz, ktorý sa na našom poslucháčovi zapíše. Či už ho zaujmú texty, melodické linky gitár alebo rytmická sekcia. Tým sa chceme trošičku odlíšiť od garážových kapiel, ktoré to idú skúsiť iba tak, zo srandy.

Juraj: Navyše nám tu chýba aj poriadny klub, kde by sa dali podobné koncerty organizovať.

 

Už máte čo-to odohrané, preto sa vás chcem na záver opýtať, aké sú ohlasy na vašu hudbu a vaše vystúpenia?

Matúš: Keď sme začínali so skladaním vlastných vecí, strašne veľa ľudí sa čudovalo, načo sa do toho vôbec púšťame. Vraj to tu už aj tak vymrelo. Ja budem rád, keď budeme živým dôkazom toho, že to vôbec nie je pravda. Stále sa utápať v tých veciach, ktoré nám hrajú rádia a v tých starých dobrých známych, ktoré každý pozná a počúva... Jednoducho sa to nikam neposúva. Nehovorím, že nemám rád staré kapely a klasický rock a metal, ale som zástancom toho, že sa stále dá ísť niekam ďalej. A nemyslím to v tej extrémnej sfére. Vždy sa dá hudbe urobiť, prinajmenšom, nová tvár. My to často robíme tak, že použijeme tie staré, zaužívané riffy, akoby až hudobné klišé, a skombinujeme ich tak, aby z nich vzniklo niečo nové, neopočúvané. Myslím si, že v dobe, keď je rozšírený YouTube a Facebook, je pre kapely veľmi dôležitá internetová reklama. Ľudia si skôr kliknú na nejaké to demo a video, ktoré ich motivujú, aby prišli na koncert. Určite skôr, než by prišli na koncert iba tak na blink, zaplatia si vstup a v polke vystúpenia odídu, pretože sa im to nepáči. Takáto reklama je dôležitá obzvlášť pre kapely, ktoré sú na scéne tak krátko ako my a ktoré nikto nepozná. No na druhej strane tí, ktorí nás dnes už poznajú, hovoria, že prídu aj na naše ďalšie vystúpenia. A to je pre nás skvelým hodnotením.