Prvý augustový týždeň priniesol doslova peklo v podobe štyridsiatok, ktoré nás mučili niekoľko dní po sebe. Najlepší nápad sa črtal ísť sa schladiť niekam do hory a keď sa k tomu pridružila ponuka skvelej, ale hlavne domácej metalovej hudby, bolo rozhodnuté. Ide sa na Loud Farm Open Air smer Stará Myjava. Tento rok sa konal nultý, resp. prvý ročník. Poďme si teda zhrnúť, ako si hluční farmári počínali na prvom organizovanom festivale 4. a 5. augusta.

 

Už s príchodom do areálu sme boli milo prekvapení výberom priestorov, ktoré zahŕňali aj stánok s pivom a bufet s ochotným personálom. Síce nedisponovali desaťstranovým jedálničkom, ale kto chcel a bol hladný, najedol sa. 

 

Čo sa týka kvality zvuku, to platilo pre všetky kapely rovnako. Čím ste boli bližšie k pódiu, tým bol viac skreslený. Bližšie k zvukárovi a v priestore za zvukárom, kde sa aj tak zdržiavala väčšia časť osadenstva festu, bol zvuk dobrý. A tak sa viac-menej všetci zhodli, že Libor odviedol dobrú robotu.

 

Na pódiu už hrala ATARAXIA, ktorej pripadla neľahká úloha pritiahnuť zatiaľ skromnú časť návštevníkov. Napriek tomu, že z nich lialo ako z krhly, sa úlohy zhostili statočne. Vonku síce bolo o pár stupňov menej ako trebárs v Bratislave, ale ttesne pod tridsiatkou bolo. A tak boli chalani z Ružomberka zadýchaní a spotení ako prasce, ako sa na riadných grindcoreákov patrí, ale svoj set odohrali so cťou.

 

Druhými v poradí boli DECILITR RUMU. Ich názov nie je náhodný, ich skladby sa presne týkajú chľastu a pitia. V uvoľnenej atmosfére sme si zaskákali a zaspievali o rôznych druhoch alkoholu. Celkovo mi herne pripomínajú buď mikulášskych Trix, alebo českú legendu Alkehol.

 

Potom sme riadne pritvrdili s kapelami RAVENARIUM a ŽRIEBÄDLO. Havrani z Bratislavy prišli posilnení o basáka Vaca, ktorého môžete poznať napríklad z April Weeps alebo Abort To Be Born. Obe kapely už majú za sebou pár rôčkov, tak len zhrniem, že to páni na pódiu vedia a ponúkli nám riadne našľapanú šou.

 

Vystúpenie kapely ACID FORCE vyvolalo v ten deň jeden z najväčších, ak nie najväčší ohlas u fanúšikov. Doslova zdvihli z lavíc väčšinu ľudí, čo sa v tom čase nachádzali v areáli. V ich podaní zaznel dokonca dvakrát - najprv pri zvukovke a následne pri prídavkoch - Ace Of Spades, cover od Motörhead. Ale ani skladby z ich vlastnej tvorby nezostali nepovšimnuté. Pod pódiom sme sa dočkali konečne aj circle pitu. Energia z týchto mladých chalanov išla a bola prudko nákazlivá. 

 

V podobnej línii sa držali aj páni z PERVERSITY. Vystúpenie prešovských deathmetalistov bolo o niečo zrelšie, však v konečnom dôsledku sú na scéne už nejaký ten piatok. Prosto ďaľšie vystúpenie, ako má byť.

 

Po piatich domácich interpretoch prišli na scénu POKERFACE, prvá zahraničná kapela, ktorá vystúpila na tomto festivale. Tiež sa dočkali výborného ohlasu a podpory od fanúšikov, či už duševnej alebo tekutej. Keďže pochádzali z Ruska, fanúšikovia sa ich snažili naliať už na pódiu. Najviac si to odniesol ich gitarista Vadim. Vystúpili však bez speváčky Lady Owl. Na jej pozícii ju zaskočila gitaristka Xen Ritter. Keď to porovnám s ich bratislavským vystúpením, na Loud Farm im to vyšlo podstatne lepšie, bez zbytočného cirkusu. A celkovo mám pocit, že Xen mi za mikrofón pasuje viac.

 

Po odznení posledných tónov od Pokerface sa na rad dostala naša najúspešnejšia trojica, ktorá hrá vo dvojici, kapela ČAD. Osobne nie som ich fanúšikom a tiež nemusím ich dvojslovné texty, ale musím povedať, že napríklad V Krku Krv či skladba Štvaná Zver z ich aktuálneho albumu Bastardi majú čosi do seba. Navyše Pištova charizma s akou pracuje s publikom a jeho vtipy o honení si či uvedenie albumu Krokodília Riť nenechali nikoho vlažným. Z tohoto albumu odspevali skladbu o frustrovanom jeleňovi. Čo nesmiem zabudúť spomenúť je, že Valér je pán bubeník.

 

,,Súťaž" o najsilnejšiu a najlepšiu vizuálnu šou prvého dňa jednoznačne vyhrala kapela RAWCVLT. Tí vybehli na pódium v rohatých lebkách, nechýbal im obradný oltár s kosťami a sviecami a ich zavýjanie sa nieslo celou horou. Pokiaľ ste sa náhodou ocitli v lese v túto neskorú nočnú hodinu, asi vám nebolo všetko jedno. V každom prípade skvelá šou.

 

Záver patril CHAINS OF SUFFERING. K nám prišli až Chorvátska. Kapela nám pred spaním nadelila riadnu dávku thrashu a kto ešte vládal a vnímal, riadne si ich užil. Prvý deň dopadol nad očakávania dobre. Už sto ľudí okrem kapiel a crew je na začiatok pekné číslo. Jediným nedostatkom bol asi len ten odtokový kanálik napravo od pódia, do ktorého vhuplo dosť ľudí  a v tej tme ste nemuseli byť ani podgurážení. Inak tomu ani nebolo čo vyčítať.