Nie často sa môžem popýšiť tým, že počujem nejaký album medzi prvými ľuďmi na svete. O to s väčšou bázňou a viackrát som si vypočul debutovú dosku talianskej kapely KICKSTARTER RITUAL. Prvá recenzia je predsa len prvá recenzia, ale u Ready To Take A Ride (2017) sa nie je čoho obávať. Ak ste milovníkom rock n' rollu, tento album určite stojí za vypočutie a zaradenie do vašej zbierky nosičov.

 

V úvodnej skladbe Cooperate hneď zistíte, že táto trojica hudobníkov v zložení gitara, basová gitara a bicie naozaj vie, akú chce robiť hudbu a ako ju robiť najlepšie. Takúto energiu by totiž z CD nemohlo byť cítiť, pokiaľ by ich to skutočne nebavilo. Bubeník, ktorý je zároveň hlavným spevákom, poteší ucho poslucháča farbou hlasu, ktorou celý album vskutku ožíva a vokalisti to celé v refrénoch povyšujú na maximum. Celkovo je tento album plný veľmi chytľavých refrénov, ktoré si budete podvedome pospevovať prinajmenšom ešte tri dni. Messin Around, Dirty Old Town, Too Old, ale hlavne piesne Nanananana a The Man On The Howlin‘ Machine, ktorá ma oslovila najviac, sú presne tie, o ktorých hovorím.

 

Ale aby ste si nemysleli, že album je azda jednoliaty a ani si nevšimnete, kedy naskočila ďalšia skladba, páni z tejto kapely pripravili aj kúsky, ktoré sa trochu vymykajú rock n' rollovému klišé. Je to napríklad ponurejšie začínajúca a veľmi melodická skladba Get It On či skladba bez basy a bicích Hazy Days, v ktorej si vychutnáte zvuk akustickej gitary a pekné gitarové sólo. Navyše v nej skvele vyniknú harmonické viachlasy. Kiss My Gun znie zas trochu mainstreamovjšie než tie ostatné, zato vás očarí linka basovej gitary, ktorá vyniká hlavne počas slôh.

 

Bez pochýb najväčšia vypaľovačka z albumu nesie výstižný názov The Cities Are Burning (With Rock N’ Roll). Energická hudba v kombinácii s naliehavým spevom a slovami „La Vida No Vale Nada“ (Život je bezcenný) vás núti užívať si jej každú sekundu. Celý album je zakončený titulnou skladbou Ready To Take A Ride. Tá je zároveň najdlhšou na albume, pretože obsahuje aj čosi ako outro - asi minútové klavírne sólo, ktoré na pomery celého albumu znie príliš klasicky. Je síce veľmi pekne zahrané, ale do koncepcie doposiaľ vypočutého sa akosi nehodí. Nie je to jednoducho ten pravý záver pre album, ako je tento.

 

Gitarista zvolil veľmi charakteristický zvuk svojej gitary. Mám rád, keď sa dá kapela spoznať z počutia podľa nejakej hudobnej zložky a pokiaľ gitarista od tohto zvuku neupustí, tak Kickstarter Ritual takou kapelou bude. Do viacerých skladieb, ktoré ma ťahali kdesi do rockabilly štýlu, by som zakomponoval možno aspoň do pozadia hammond. No to je už len môj pocit. Celkovo sú všetky skladby po technickej aj aranžérskej skladbe výborne zvládnuté a mám dokonca pocit, akoby sa niektoré témy zakomponované do gitarových riffov prelínali celým CD. Naozaj zaujímavá hudba, z ktorej je cítiť srdce tohto talianskeho rock n' rollového tria. Album vyjde už onedlho, tak si to nenechajte ujsť.


Moje hodnotenie:

Kto okrem Elvisa kraľuje rock n' rollu v Taliansku? (recenzia) - 1 Kto okrem Elvisa kraľuje rock n' rollu v Taliansku? (recenzia) - 2 Kto okrem Elvisa kraľuje rock n' rollu v Taliansku? (recenzia) - 3 Kto okrem Elvisa kraľuje rock n' rollu v Taliansku? (recenzia) - 4 Kto okrem Elvisa kraľuje rock n' rollu v Taliansku? (recenzia) - 5 Kto okrem Elvisa kraľuje rock n' rollu v Taliansku? (recenzia) - 6 Kto okrem Elvisa kraľuje rock n' rollu v Taliansku? (recenzia) - 7 Kto okrem Elvisa kraľuje rock n' rollu v Taliansku? (recenzia) - 8 Kto okrem Elvisa kraľuje rock n' rollu v Taliansku? (recenzia) - 9 Kto okrem Elvisa kraľuje rock n' rollu v Taliansku? (recenzia) - 10

spustiť video spustiť video