„Najlepší rockový album roka s najlepším zvukom.“ Tak znelo vyjadrenie speváčky Kristíny Sabo o debutovom počine Erotické besnenie jej kapely LEISURE. Toto v kombinácií s informáciou o tom, že doska bola nahrávaná v českých SONO Studios, ktorých služby využili aj hviezdy ako Kabát, Lucie či dokonca David Bowie, ma priviedlo k myšlienke dozvedieť sa o tejto zaujímavej skupine viac. Ich singel Lucky You Can Pay My Bills dokonca zožal aj rádiový úspech. Preto sme sa o kapele a jej novom albume porozprávali s tou najpovolanejšou, speváčkou Kristínou Sabo.

 

V prvom rade by som sa chcel opýtať, kedy a ako kapela Leisure vznikla?

Leisure vznikol, ako napovedá názov, teda Leisure – free time – voľný čas, v obývačke po pár pohárikoch, keď Tom hral na gitare a ja som len tak zo srandy zaimprovizovala. Nakoniec sme takto strávili večer, za nejaký čas zbúchali pár songov a zistili, že ak ich chceme ísť nahrať do štúdia, mali by sme toto naše krátenie času aj nejak pomenovať. A tak vznikol Leisure.

 

A ako vznikol samotný názov kapely a prečo ste si ho vlastne „podelili“ na Kristína Sabo a Leisure?

Za názvom Leisure nie je žiadny zvláštny príbeh. Nevedeli sme nič vymyslieť, tak som na internete hľadala zoznam pekných anglických slov a Leisure mi padlo do oka. Jasné, že sme hľadali, či už taká kapela neexistuje, ale okrem Leisure Suit Larry sme nenašli nič. Odvtedy však vzniklo kapiel s názvom Leisure niekoľko, tak sme sa chceli odlíšiť.

 

Môžeme ťa poznať aj z iných kapiel či projektov? A čo tvoji kolegovia? Hrali, respektíve hrajú aj v iných zoskupeniach?

Leisure je moja jediná kapela, ale chalani sa na rozdiel odo mňa hudbe venujú už veľa rokov. Napríklad náš basák Mišo k nám prišiel z thrashmetalovej kapely Polaris.

 

Ako si sa ty dostala práve k rockovej hudbe? 

Rockovú hudbu počúvam celý život, ale k tomu, že ju skutočne oceňujem, ma priviedol až Tom. Pustil mi kapely ako Helloween, Skid Row, ale napríklad aj Team alebo Tublatanku, o ktorých som si dovtedy ako tínedžer myslela, že majú iba Severanku a Loď do neznáma, ktoré som ako mladá rebelka nevedela prekusnúť. Vďaka nemu teraz viem, že treba počúvať celé albumy, pekne v kľude a nie si stiahnuť jeden song, ktorý je práve in. A tak by mali ľudia počúvať aj Erotické besnenie.

 

Kto sú tvoje idoly?

Čo sa týka idolov, ťažko si vybrať, ale medzi mojich najobľúbenejších interpretov patrí určite Bruce Dickinson, Sebastian Bach, Joey Tempest a čo vždy každého prekvapí - Miley Cyrus, Lady Gaga, Rihanna a podobne.

 

Máš nejakých obľúbencov aj medzi slovenskými interpretmi?

Jasné. Z môjho okolia každý vie, že môj favorit je Ivan Tásler, ale obľubujem aj Maťa Ďurindu, Richarda Müllera a vždy ma poteší, keď počujem Janu Kirschner.

 

Priznám sa, že som ešte o kapele Leisure nepočul. 

Nepočul, lebo aj napriek tomu, že makáme a investujeme veľa času a energie do proma, bez správnych kontaktov alebo obrovského finančného balíka na PR je to skoro nemožné. Singel Lucky You Can Pay My Bills nám denne rotuje na Anténe Rock už skoro rok a teraz pracujeme na tom, aby bol do rotácie zaradený nový song z albumu. Verím, že to bude čím skôr.

 

Ktorý koncert považuješ za doposiaľ najvydarenejší a naopak, kde si túžiš zahrať?

Ja považujem za doposiaľ najvydarenejší koncert môj druhý koncert v živote, ktorý sme si s Leisure organizovali sami v Bratislave v Randali. Ja som sa dovtedy hudbe vôbec nevenovala, nie to, že by som ešte spievala, tak tam prišlo strašne veľa známych a kamarátov, lebo všetci boli zvedaví. Bola som dosť v strese, ale nakoniec sme všetkým vytreli zrak a ten pocit bol neopakovateľný. Tento rok sme si prvýkrát zahrali na Topfeste, čo bolo fakt super, takže pevne verím, že sa to budúci rok zopakuje. 


spustiť videospustiť video

Zamerajme sa trochu viac na váš debutový album. Chystáte sa ho pokrstiť?

Chystáme, ale stále riešime ako, kedy a kde. Ako si sám spomenul o kapele Leisure si nepočul. Na koncerty menej známych kapiel u nás skoro nikto nechodí, a preto nechceme nasilu robiť koncert a krst pre skupinu kamarátov.

 

A čo turné na jej podporu?

Všetko je zatiaľ v štádiu dohadovania. Pripravujeme niekoľko koncertov, ale ešte nie sú potvrdené termíny. Všetky info o koncertoch budú dostupné na našej webstránke alebo na našom FB.

 

Po úspešných skladbách Lucky You Can Pay My Bills a Soulmates ste začali tvoriť vo svojom materinskom jazyku. Teda jedenásť z trinástich skladieb na albume je naspievaných v slovenčine. Čo vás k tomu viedlo?

Ja osobne som dosť zaťažená na texty a na tie svoje som aj hrdá, lenže nastal problém, čo sa týka tej angličtiny a to ten, že ľudia nerozumeli až tak, ako by som chcela, čiže každé slovo. Predsa len, ak to nie je materinský jazyk, nejde to tak prirodzene do uší, keď song započuješ niekde náhodne z rádia. Tak som sa nahnevala, sadla za klavír a zložila slovenskú prvotinu Túžbu, ktorá odštartovala lavínu slovenských songov. Odvtedy tvoríme v slovenčine, aj keď vo voľnom čase stále pracujem na pár anglických veciach.

 

Názov i obal albumu je na slovenské pomery možno trochu kontroverznejší i napriek tomu, že rockeri hlásajú sex, drogy a rock n' roll. Bol váš zámer zaujať práve týmto?

Zaujať názvom nebol úplne zámer. Ako som už spomínala, albumy treba počúvať celé a ani náš nie je výnimkou. Na Erotickom besnení songy na seba nadväzujú a vytvárajú príbeh. Album začína pomyselným zoznámením sa dvoch ľudí, novým začiatkom, prepukne do erotického besnenia, strašne šialenej lásky, ktorá sa ale nevydarí a končí smrťou. Je to komplexné dielo, nie iba desať songov, ktoré sme náhodne poskladali, lebo ich nemáme viac. A keďže je prvý song práve singel Erotické besnenie a všetko ostatné z neho vyplýva, ani som neuvažovala, že by sa volal inak.

 

Táto informácia ma zaujala. Ako poslucháč som tak trochu zaťažený na koncepčné diela. Zamýšľala si už pri písaní textov, že váš debut by mal mať takúto podobu a skladby by mali na seba myšlienkovo nadväzovať?

Áno aj nie. Album sme nenahrávali naraz, prvý song, ktorý sme nahrali a zapadá do príbehu, bola Polnočná omša. To bolo prvé nahrávanie v SONO štúdiu. Neskôr som ale začala skladať ďalšie songy a koncept sa začal plynule vytvárať sám. Nerozmýšľali sme nad songami jednotlivo, ale pracovali sme na nich súvisle, a tak teda aj prirodzene vytvorili príbeh.

 

Myslíš si, že napísať dosku takouto formou je z muzikantského a textárskeho hľadiska náročnejšie alebo jednoduchšie, ako pri bežných albumoch?

Čo ja viem, ťažko sa mi to posudzuje, keďže ide o môj prvý album. Nemôžem ale povedať, že tvoriť ho by bolo ťažké, napísal sa takmer sám. Možno záleží od toho, do akej miery sa človek vie nad vecou komplexne zamyslieť. Mne to problém nerobilo.

Zapadajú do príbehu albumu aj tri bonusy zaradené na album?

Nie, bonusy sú iba bonusy. Lucky preto, lebo je to rádiový singel a poslucháči rádia nám písali, či ho nájdu aj na nejakom albume. Túžba preto, lebo je prvý slovenský singel a Soulmates preto, lebo je to dobrý song, trošku iný ako zvykneme robiť a hlavne sa nám zdal nedocenený a chceli sme, aby ho ľudia počuli.

 

Aké sú doposiaľ ohlasy na váš debut?

Ohlasy sú zatiaľ prevažne pozitívne, aj keď už som na internete videla komenty typu „idem si vypláchnuť uši kyselinou“, čo je ale celkom mega, lebo určite je ťažké človeka donútiť k takému radikálnemu činu len na základe hudby. Takže môžeme tvrdiť, že meníme ľudské životy.

 

Čo ťa, respektíve vás viedlo k pusteniu sa do takéhoto, ako to niektoré média nazvali, „sexi“ rocku?

My sme si nikdy nepovedali, že poďme robiť hudbu takto a takto, možno ešte úplne na začiatku sme chceli hrať o dosť mäkšie, čo sa nepodarilo presne preto, lebo tvoríme tak, ako to cítime. Keď mi napadne text o tom, ako mi kropaje potu stekajú medzi kozy, určite neriešim, či to je sexi rock alebo niečo iné, ale robím to tak, aby to do seba zapadalo a páčilo sa mi to. Máme songy, kde používam dvojzmysly, ale nie všetko je ladené do erotickej polohy. Vypichnem napríklad songy Fajčím z nudy alebo Život bez záruky. Aj keď Fajčím z nudy je dosť zavádzajúce.

 

Skvele si mi nahrala, pretože práve k skladbe Život bez záruky som sa chcel teraz dostať. Tá akoby totiž vôbec nezapadala do rámca albumu. Samozrejme, narážam na jej myšlienku. Ako vznikla a ako sa stalo, že sa „zapotrošila“ medzi skladby ako Erotické besnenie či Kropaje potu?

Tento rok nebol pre nás iba veselý. Potrebovala som zo seba tie pocity dostať. K tejto skladbe som vymyslela aj klavírne melódie a práca na nej mi pomohla prekonať smútok zo strát.

 

Je na albume viac skladieb s podobnými, nazvime ich vážnejšími témami?

Ako som spomínala, napríklad song Fajčím z nudy.

 

Ak som to správe pochopil, autorkou textov si ty. Kde čerpáš inšpiráciu? A kto je za komponovaním hudobných podkladov?

Áno, autorkou textov a prevažne aj hudby som ja. Ešte sa pochválim, že stojím aj za designom. Inšpiráciu čerpám doslova všade, aj keď je to klišé. Pozorujem ľudí okolo seba, čítam, ale nemusí to byť vždy také poetické. Zložila som song aj na základe frázy zo sitcomu, ktorá sa mi zapáčila a vďaka nej ma napadol celý text, ktorý ma aj celkom vážnu tematiku. Nikdy nevieš, kedy to príde.

 

Album ste nahrali v SONO Studios. Prečo ste si vybrali práve ich?

Pri nahrávaní prvých anglických singlov nás tam zaviedol osud a bývalý manažér. Samozrejme, keď si pozrieš referencie štúdia, nie je čo riešiť, čoho dôkazom je aj náš nadupaný zvuk.

 

Údajne si sa o albume vyjadrila ako najlepšom rockovom albume roka. Čo ťa vedie k tomu presvedčeniu?

Mala som možnosť si ho vypočuť.

 

Ak sa nemýlim, album ste nevydali pod žiadnym vydavateľstvom. Prečo?

Bolo by super a určite jednoduchšie mať za sebou veľké vydavateľstvo. Vydávať však nasilu pod hlavičkou nejakého vydavateľstva, ktoré vás nakoniec nepodporí, by bolo úplne zbytočné a aj obmedzujúce.

 

Ako kapela sa javíte veľmi sebestačne, aj klip k spomínanej skladbe Život bez záruky ste si natočili a vydali vlastne svojpomocne. Ako to bolo s klipom k skladbe Lucky You Can Pay My Bills?

Klip k Lucky nám točili Tochichi productions výmenou za eurá. Život bez záruky sme vydali úplne svojpomocne, točili sme sa v štúdiu navzájom a zostrihala som ho ja.

 

Zvládate to všetko skutočne úctyhodne, čo je veľmi sympatické. Nedá mi sa ale teraz neopýtať, či sú aj postavy na obale albumu členovia kapely?

Nie, s vizuálom albumu má veľa spoločného shutterstock.

 

Máte už s kapelou nejaké plány do budúcna?

Určite máme v pláne koncertovať, ale zároveň už naplno pracujeme na druhom albume, kde sa nám už črtá niekoľko songov. Veľa času trávime v skúšobni, takže to ide skoro samo.

 

Máte nejaké sny, čo by ste chceli ako kapela dosiahnuť?

Ja osobne chcem dostať hudbu k ľuďom, som presvedčená, že keď sa tak stane, bude sa im páčiť, na čo nadväzuje ďalší sen, a to vypredané koncerty, s čím by určite súhlasili aj chalani.

 

Čo by si odkázala našim čitateľom?

Nasaďte si slúchadlá a pustite naplno najlepší rockový album roka Erotické besnenie. 


spustiť videospustiť video

Použité zdroje:
Foto: Adela Bellini