Pod hrad Matúša Čáka si to 11. marca namierila legendárna bigbítová kapela KATAPULT. „Kaťáky“ asi vôbec netreba predstavovať, keďže Oldřich Říha sám o sebe hrdo hlási: „50 let hraju rock´n´roll,“ musí on a Katapult patriť do „povinnej výbavy“ každého rockera. Aj napriek  tomu, že pôvodní členovia tejto českej kapely už nie sú medzi nami, dokázal Olda Říha oživiť posolstvo Katapultu a od roku 2010 sa po jeho boku objavujú dvaja mladíci: Andy Budka (basgitara) a Ondřej Timpl (bicie).

 

V rámci predstavenia nového albumu s názvom Kladivo na život sa Katapult v Trenčíne predviedol s bezmála trojhodinovou šou. Piano club  síce nebol do prasknutia plný, ale vekové výkyvy osadenstva potvrdzujú to, čo Říha o svojej kapele tvrdí. Katapult je už trojgeneračná skupina a nie je preto nič výnimočné vidieť na koncerte vnukov s rodičmi a so starými rodičmi (aj keď, samozrejme, ľudia nad 40 prevažovali nad tínedžermi).

 

Po treťom gongu, ktorý zvolával ľudí do sály, sa nám naskytol pohľad na pódium zakryté čiernou oponou. Odkrytie opony a prvé výrazné tóny Oldovho telecastera znamenali začiatok. Žiaľ, veľmi vláčny začiatok. V prvej časti setlistu figurovali najmä songy z aktuálneho albumu a bolo to aj počuť. Pravdepodobne mali program nedostatočne naskúšaný. Časté výpadky textu, nepresné gitarové sóla a akordické chyby sa opakovali takmer v každej piesni počas prvej časti koncertu. Tá trvala viac ako hodinu. Diváci, ktorí nemajú ešte dobre napočúvaný album Kladivo na život, boli však ochotní tieto prešľapy odpustiť a Katapultu vrátili investovanú energiu niekoľkonásobne späť. Prvú časť vystúpenia prirovnal priamo Olda k zvukovej skúške a sľúbil, že po krátkej prestávke si Katapult spraví z divákov „smažené vajíčka“.

 

Nasledovala spomenutá prestávka a opäť tri gongy, ktoré zvolali fajčiarov z fajčiarskej a pivárov z piva. Po druhom odokrytí opony sa javisko zmenilo. Povestná stena z „maršalov“ chýbala, svetelné efekty sa zminimalizovali na tri stabilné bodové svetlá, bicie sa prisunuli bližšie k ľuďom a začala sa druhá časť vystúpenia. Nie som si istý, čo sa touto zmenou pódia snažil Katapult povedať. Domnievam sa, že demonštrovali svoje začiatky a zároveň tým boli bližšie k obecenstvu. Táto časť šou pozostávala z už dobre známych nadčasových hitov Katapultu. Asi po štyroch piesňach sa scéna opäť zmenila na pôvodnú a práve v tomto momente pre mňa začal ten pravý koncert českej legendy. Hlupák váha, Katapult, Já nesnídám sám a mnohé ďalšie zazneli za burácania Piano clubu a Katapult zas a znova presvedčil, že jeho hity sú hitmi právom.

 

Koncert sa končil už tradičnou piesňou Čím starší, tím mladší. Pre mňa má táto skladba v sebe zaujímavé posolstvo. V melancholickej melódii Olda spieva o svojich začiatok. V piesni sa vyznáva z toho, že hoci sú tieto časy preč, dal by si to znova od začiatku. Dobrou tradíciou ku koncu koncertu Katapultu je zapojenie vlastných technikov priamo do prebiehajúcej piesne. Oldu nahradil jeho technik aj spevom, aj na gitare, Andyho technik chytil basu a kapela sa išla rozlúčiť s divákmi. Ondra Timpl musel síce bubnovať, ale svoju slávu si užil počas tradičnej balady Oči, ktorú spieva. Posledná zaznela titulná pieseň z nového albumu s názvom Kladivo na život.

 

V konečnom dôsledku podal Katapult skvelý výkon. Fanúšikovia a aj hudobníci vedia, že kapela nemusí hrať bez chyby. Rockový koncert je o emóciách a vystúpenie Katapultu nimi prekypuje. Aj napriek pomerne neistému začiatku nemôžeme teda Katapultu uprieť, že valil naplno. Musíme si uvedomiť, že Olda Říha je už v dôchodkovom veku, ale svoju milovanú gitaru z ruky asi nikdy nepustí. A skalní fanúšikovia (vrátane mňa) mu za to budú už navždy vďační.