Pred rokom, po nízkej účasti na koncerte kapely Operation: Mindcrime, som sa pýtal: Ľudia, čo vlastne chcete?! Odvtedy som si túto otázku položil viackrát, naposledy včera, 17. novembra 2016. Do bratislavského MMC priviezla agentúra Obscure Promotion mozog, srdce aj dušu Iron Maiden, kapelníka Stevea Harrisa s jeho sólovým projektom BRITISH LION. Nenaplnením priestorov veľkosti MMC fanúšikmi legendy legiend sa asi zatĺkol jeden z posledných klincov do koncertnej rakvy na Slovensku. Ak to takto pôjde ďalej, promotéri a agentúry nebudú chcieť byť opakovane stratoví. Rovno sa na nás nie že vykašlú, ale doslova vyserú.

 

Neviem, kde sa podeli všetci „maideňáci“. Mali tu svoj idol na malom priestore, nestrateného na veľkom pódiu vzdialenom desiatky metrov. Dokonca sama agentúra avizovala a dlhodobo promovala prianie Stevea Harrisa stretnúť sa po koncerte s fanúšikmi. Čo chcete? Aby prišiel až k vám do obývačky?   

  

Od samého začiatku išlo všetko tak, ako bolo oznámené. Od 19. hodiny začali organizátori vpúšťať prvých návštevníkov koncertu. Táto činnosť netrvala dlho, keďže sa jednalo o pár desiatok ľudí. Predkapela, na Slovensku už známa VOODOO SIX, začala taktiež na minútu presne. Mladí Londýnčania ponúkli od prvých sekúnd svojho setu energický heavymetalový nášup. Okrem svojich najznámejších skladieb zahrali aj novinky z pripravovaného nového albumu. Po päťdesiatich minútach poďakovali a odobrali sa ku stánku s „merchom“, kde sa ochotne pofotili a popodpisovali na zakúpené alebo prinesené predmety.

  

Aj headliner pokračoval v presnom dodržiavaní časového harmonogramu a za zvukov intra napochodoval na pódium v ustálenej zostave (Steve Harris – basgitara, Richard Taylor – spev, akustická gitara, David Hawkins – gitara, Grahame Leslie – gitara, Simon Dawson – bicie). Prvé dve skladby korešpondovali s poradím na jedinom albume, z ktorého nakoniec zahrali osem piesní. Od začiatku boli všetky oči na Harrisovi. Kapela možno niekde hlboko ukrýva potenciál, ale už to nie sú žiadni mladíci a je otázne, či by bez Harrisa niekedy opustili rodný ostrov. Veľa som očakával hlavne od speváka Richarda Taylora, lebo, pravdupovediac, na albume mi jeho hlas doslova prekáža. Myslel som, že naživo posunie prezentáciu piesní iným (asi je jedno ktorým) smerom. Žiaľ, nestalo sa. Prekážal mi aj live. Ako tak mu sedia tri, maximálne štyri skladby. Ostatní členovia kapely nijako nevyčnievali. Samozrejme, Harris je iná liga.  Vo svojom tradičnom odeve (tielko, šortky) neustále priťahoval všetky pohľady. Bolo ho plné pódium s jeho typickými nezameniteľnými pózami s nohou na odposluchu, ktoré poznáme z obrovských „maidenovských“ scén. Dokonca si aj zopárkrát zoskočil z praktikáblu pred bicími. A jeho basa bublala a bublala. Ľudia sa plnohodnotne bavili a vôbec nebola citeľná slabá účasť. Zdalo sa, že kapela si o to srdečnejšie váži každého fanúšika. Po necelej hodine a pol šou Stevea a spol. skončila bez prídavkov. Sklamaní zostali azda len tí, ktorí očakávali nejaký ten cover od Harrisovej domovskej kapely.

  

Nasledovalo čakanie na sľúbené stretnutie Harrisa s fanúšikmi. Steve svoj sľub do bodky naplnil. Síce trvalo dlhšie, kým medzi ľudí zavítal (doprial si zaslúženú pizzu), ale potom podpisoval všetko, čo si jeho obdivovatelia priniesli. Od LP platní, cez booklety CD, plagáty a fotografie až po basgitary. Tu sa ukázala jediná výhoda malej návštevy.

  

Kto nebol, môže banovať. Bola to jedna z mála možností na osobné stretnutie s megahviezdou. Pri koncertoch Iron Maiden sa nič také nenaskytne. A moje osobné prianie je, aby to promotéri na Slovensku nezabalili, lebo by bola veľká škoda prísť o takéto nadpozemské zážitky.  

 

Setlist: This Is My God, Lost Worlds, Father Lucifer, The Burning, Spitfire, The Chosen Ones, These Are The Hands, Bible Black, Guineas And Crowns, Last Chance, Us Against The World, A World Without Heaven, Judas, Let It Roll, Eyes Of The Young