Nebolo to až tak dávno, keď ALDIOUS vystrelili ako raketa z powermetalového undergroundu. Táto čisto ženská záležitosť z Japonska si našla cestu medzi ostrou konkurenciou a za krátko sa vypracovala na jednu z top kapiel v krajine vychádzajúceho slnka. Do prvej ligy ich prepašoval v poradí tretí album District Zero, ktory bol aj prvý pre súčasnú speváčku menom Re:NO. Samozrejme, že konkurencia na seba nenechala dlho čakať, a tak udržať sa na špičke nebolo vôbec jednoduché. Tento rok dievčatá vydali už v poradí šiesty album s názvom Unlimited Diffusion a ja som sa rozhodol, že sa naň pozriem bližšie.

 

O úvod sa postarala rýchlovka Utopia. Ešte na začiatku som si myslel, že všetko je v poriadku. Klasický powermetalový odzemok si ide svoje až po refrén. Ten refrén je totiž priveselý a celá pesnička hopsá ako ružový králik po dvoch litroch čiernej kávy. To by mi možno ani tak nevadilo, ale nasledujúca Lose Conctrol dobre rozbehnutú kapelu zabrzdí a to mi už teda vadí. Metalový kabát predsa len nedokáže zakryť obrovský J-rockový feeling. Nezachráni to ani skoro až thrashmetalový koniec. Autorsky sa pod hudbu úvodných vecí podpísalo duo pozostávajúce z blonďatej speváčky a človeka s pseudonymom ShinYMG. Rozdiel oproti staršej tvorbe je dosť citeľný a to najhoršie ešte len príde.

 

Keď baby pred dvoma rokmi vydali singel Die For You, bral som to jednoducho ako poppunkový úlet. Musím povedať, že som bol dokonca milo prekvapený. Taká diverzita občas nie je na škodu. Aldious nás obdarovali niekoľkými videami na podporu aktuálneho albumu a jedným z nich je aj Without You. Aj keď som vedel, že táto vec bude na albume, stále mi to príde ako presladený ružový puding. Vôbec by mi nevadilo, ak by tento song na doske nebol. Re:NO zvykne písať temnejšie a depresívnejšie texty, no tu sa pokusila o presný opak a veľmi jej to nevyšlo. „I wanna, I wanna , I wanna be honest. I love you, I love you, I´m in love with you!!“ To je text pre Justina Biebera a nie metalovú kapelu. Prosto tej ružovej farby je už na môj vkus priveľa.

 

Čo pokazila prvá tretina sa snaží napraviť dvojica nasledujúcich metalových nákladov. Konečne spoznávam Aldious. Skladateľsky sa tu vystriedali obe gitaristky Toki aj Yoshi a kapela sa nachádza opäť v metalovej polohe. Všetko sa zdá byť už v poriadku, keď tu zrazu vykukne odniekiaľ Alright. Glam/J-Rock/popová zmrzlina navodí dokonalú atmosféru 80´. Tu sa to vôbec nekončí. Dramatická a zároveň jemná nálada ostáva aj v nasledujúcom, kompozične celkom zdatnom debute bubeníčky menom Marina Bozzio. Talentovaná, nevlastná dcéra legendárneho bubeníka Terryho Bozzia rozhodne otčimovi hanbu nerobí. Prostrednú časť CD uzatvára  v strednom tempe položená, preprodukovaná no stráviteľná Nostalgic.


Čo pokazila prvá tretina, snaží sa napraviť dvojica nasledujúcich metalových nákladov. Konečne spoznávam Aldious. Skladateľsky sa tu vystriedali obe gitaristky Toki aj Yoshi a kapela sa nachádza opäť v metalovej polohe. Všetko sa zdá byť už v poriadku, keď tu zrazu vykukne odniekiaľ Alright. Glam/J-rock/popová zmrzlina navodí dokonalú atmosféru 80. rokov. Tu sa to vôbec nekončí. Dramatická a zároveň jemná nálada ostáva aj v nasledujúcom, kompozične celkom zdatnom debute bubeníčky menom Marina Bozzio. Talentovaná nevlastná dcéra legendárneho bubeníka Terryho Bozzia rozhodne otčimovi hanbu nerobí. Prostrednú časť CD uzatvára v strednom tempe položená, preprodukovaná, no stráviteľná Nostalgic.

 

Záverečné dejstvo otvára jemný úvod pompéznejšej Reincarnation. Sympatický, zlatovlasý trpaslík Toki ako vždy ponúka klasický mix tradičných a moderných melódií. To isté platí aj pre Go Away. Jej naozaj intenzívny  úvodný riff  z nej robí prakticky najtvrdšiu vec na albume. Ešte jedna rýchlovka v podobe In This World a sú tu záverečné titulky. O koncovku sa stará ostro-popový slaďák Fragile.

 

Nahrávalo sa v renomovanom MIT studiu, kde kapela nahrala svojho času aj svoj debut. Zvukovo sa dalo čakať, že gitary pôjdu do úzadia, aby dostal priestor hlas a rytmická zložka. Aj sa tak stalo. Klasický producentský postup pre rádiové kapely. Melodicky a feelingovo sa Aldious snažia odpútať od temnejšej metalovej minulosti. Difúzia power metalu a J-rocku sa však v každom prípade vypláca. V domácej hitparáde predajnosti sa umiestnili na mieste číslo 13. Kapela sa ukázala širšej verejnosti a ponúkla paletu rôznych piesní. Nedržia sa striktného powermetalového kódu, ale veselo preskakujú hranice žánrov a nechávajú za sebou davy rozčarovaných fanúšikov. Určite sa im podarí nájsť nových obdivovateľov, ale má to aj malý háčik. Babenky začali kráčať po veľmi tenkom ľade a nechávajú svojej konkurencii dosť veľký priestor. To ich môže stáť pozíciu, ktorú si za tie roky vybudovali.

 

Unlimited Diffusion je jednoducho otvorený, melodický a komerčne orientovaný album. Miestami to znie ako typický Aldious a miestami ako úplne iná kapela z rádia. Ja sa staviam do pozície rozčarovaného fanúšika, ktorý nevie, či má kapelu milovať alebo nenávidieť. Ešte si to párkrát pustím a potom uvidím.


Moje hodnotenie:

Je nový Aldious ešte power metal? (recenzia) - 1 Je nový Aldious ešte power metal? (recenzia) - 2 Je nový Aldious ešte power metal? (recenzia) - 3 Je nový Aldious ešte power metal? (recenzia) - 4 Je nový Aldious ešte power metal? (recenzia) - 5 Je nový Aldious ešte power metal? (recenzia) - 6 Je nový Aldious ešte power metal? (recenzia) - 7 Je nový Aldious ešte power metal? (recenzia) - 8 Je nový Aldious ešte power metal? (recenzia) - 9 Je nový Aldious ešte power metal? (recenzia) - 10

spustiť video spustiť video