Nasledujúce postavy nie sú vymyslené, nemožno pochybovať o ich existencii a už vôbec nie o tom, že sú doživotne poznačení takzvaným punkovým syndrómom. Prinášame vám príbehy mien ulice z nie tak príliš dávnych čias plných spontánnosti, zábavy a zážitkov hodných nejedného uleteného mladého človeka.
Struna (Dominika Struňáková)
„Suseda ma už od malička volala Struna, keďže som Struňáková, no z celej rodiny to prischlo len mne. Keď som sa predstavila touto prezývkou nejakému cudziemu človeku, nechápal. Pýtal sa ma, prečo práve Struna. Nechcelo sa mi hovoriť priezvisko, tak som jednoducho odpovedala: Lebo D.“ (D je jedna zo strún natiahnutých na gitare/basgitare.)
Cézar (Erik Michalko)
„Prezývku mi dal jeden starý kamarát kvôli môjmu vtedajšiemu číru. Keď som ho chcel postaviť, nemusel som použiť lak ani pivnú či cukrovú vodu. Stačilo natupírovať hrebeňom a bolo. Dotyčnému kamarátovi to pripomínalo helmu, ktorú nosili rímski legionári a aj Cézar. Odvtedy ma tak volajú.“
Šmigi (Peter Šnirc)
„Všetky moje prezývky sa stále krútili okolo môjho priezviska. Boli to napríklad šmirgeľ, šnicľa… Tuším, že v siedmom ročníku na základnej škole sme sa mali podpisovať pod naše triedne fotografie. Podpísal som sa ako Šmigi. To bolo to prvé, čo mi v tej chvíli napadlo.“
Delfín (Matúš)
„Bolo to asi na základnej škole vo ôsmom ročníku. Kreslili sme na tabuľu nejaké somariny a ja som nakreslil takého smiešneho delfína. Iróniou je, že niektorí kamaráti veľmi dlhý čas nevedeli moje pravé meno. V dobe, keď nefičali mobily a po kamarátov na pivo sa zvonilo pod blokom, zdvihol telefón môj otec a kamarát sa opýtal: Je doma…hmm…Peeeťooo?“
Hivar (Peter Harvan)
„Je to jednoduché. Moja prezývka vznikla spojením môjho priezviska a heveru.“ (hever – nástroj na dvíhanie auta)
Pupek (Ľuboš Michalko)
„Prezývku mi dal kamarát ešte na strednej. Žiaľ, už nie je medzi nami. Pravdepodobne to bolo kvôli mojej postave.“
Erko (René Fedurco)
„Nedá sa povedať, že by táto prezývka mala prirodzený vývoj. Chodili sme von na cirkevné gymnázium. Mal som asi 16. Neviem, kto s tým prišiel prvý, no nejaký kamarát ma oslovil iba začiatočným písmenom môjho mena. Odvtedy som Erko. Do tých čias mi hovorili Psisko. Stále som mal batoh a v ňom nosil fľašky.“
Použité zdroje:
Foto: Dominika Struňáková