To bolo radosti, keď sa z tábora GUNS N‘ ROSES ozvalo, že W. Axl Rose, Slash a Duff McKagan budú spolu znovu vystupovať. Po viac ako dvadsiatich rokoch, kedy Axl a Slash o sebe navzájom nechceli ani počuť. A to bolo ešte väčšej radosti, keď táto skoro pôvodná zostava losangelskej stálice ohlásila európsku časť turné vrátane Česka. Koncert v Prahe na letisku Letňany pripadol na americký Deň nezávislosti, teda 4. júl.

 

Areál koncertu otvorili už o 16:00, tí najodhodlanejší chytiť si najlepší flek pred pódiom tam čakali už od rána. Tí, čo si kúpili „Státie A – vpravo“, si aj pošomrali, že musia obísť celý areál, aby sa dostali k svojmu vchodu, zatiaľ čo im tí „ľaví“ obsadia najlepšie miesta. Bolo tam len niekoľko stoviek ľudí, keď sa pred české (a z veľkého množstva aj slovenské) publikum postavila kalifornská hudobníčka JESSE JO STARK. Prečo ona dostala za úlohu vystúpiť ako support, to mi bude navždy záhadou. Nepočúvala sa zle, mala príjemný hlas a gitarové tóny a melódie pripomínali soundtrack filmu Pulp Fiction, no inak to bola nuda. Slečna pomedzi pesničky ani veľa nerozprávala, že by zobudila zaspávajúce publikum, a keď aj niečo povedala, veľmi to nepomohlo. Pôsobila, ako keby tam bola nasilu.

 

Vhodnejším výberom predkapely boli Škóti BIFFY CLYRO. Trojica pánov už zväčšujúce sa publikum prebrala k životu a dohnala k nejakej reakcii. Boli o dosť priateľskejší a živší ako ich predchodkyňa, no trištvrte hodinka ich vystúpenia stačila. Posledné minúty čakania...

 

Tie spríjemňovali rôzne videá s logom Guns N‘ Roses na obrazovkách. Začiatok tohto vystúpenia bol ohlásený na 19:15 a začal – nečakane – na minútu presne introm ako z Bugs Bunnyho. Áno, tie časy, kedy sa na Axla čakalo aj dve hodiny, sú už za nami. Prvá skladba bola druhá pieseň z prvého albumu – It’s So Easy. To hneď rozohnalo oblaky, ktoré sa nad Prahou celý deň vznášali, a na kapelu aj fanúšikov prenikli lúče slnka. Videli sme aj prvé, no rozhodne nie posledné pyrotechnické kúsky. Pokračovalo sa výberom z rovnakého albumu Appetite For Destruction, ktorý 21. júla oslávi 30 rokov. Mr. Brownstone nám už doprial aj typické Axlove tanečné vlnenie. Bez slov sme sa cez Chinese Demoracy dostali k Welome To The Jungle a asi vtedy muselo každému poriadne „trknúť“, čo sa to tam vlastne deje. Plní sa sen, ktorý snívali milióny ľudí po celom svete. No pohľad na túto trojicu pokope na pódiu bol taký prirodzený, akoby ani celé tie roky neboli od seba.

 

A aj keď už nemajú toľko rokov ako v čase ich posledného obrovského svetového turné k albumom Use Your Illusion I & II, nešetrili sa a behali po celom stagei ako mládežníci. Aj Axl sa dal väčšinu času počúvať, nebol ten spev taký tragický, ako sa mnohí neprajníci nechávajú počuť pri pive. Síce tam chýbal za bicími Steven Adler alebo aspoň Matt Sorum, fanúšikom najviac srdce piští po návrate Izzyho Stradlina. Jeho aspoň z diaľky pripomína gitarista Richard Fortus, ktorý k hlavnej trojici slušne zapadol.

 

Skladby sa odsýpali jedna za druhou striedavo z každého albumu, ktoré kapela od svojho vzniku v roku 1985 vydala, vrátane Chinese Democracy. Takmer všetky dopĺňali graficky veľmi kvalitné videá premietané na strednej obrazovke, ktoré vhodne dotvárali atmosféru. Počas Estranged Axl na chvíľu odbehol, vrátil sa s klobúkom na hlave a tým započali jeho neustále zmeny outfitu. Silná trojica skladieb Live And Let Die, Rocket Queen a „terminátorovka“ You Could Be Mine ľudí rozhýbali. Aj keď sa mi to nezdalo až také, ako by si situácia pýtala. Veď kedy sem táto zostava zavíta opäť? A zavíta ešte vôbec niekedy? Bolo by lepšie schovať mobil, vykašľať sa na videá a patrične si to užiť.

 

Za mikrofón sa na chvíľu postavil Duff, aby odspieval Attitude, prišlo aj na Civil War s hovoreným introm ako na nahrávke a outrom v tónoch Hendrixovej Voodoo Child a aj na Coma, po ktorej spevák predstavil celú kapelu, ktorá potom nechala na pódiu Slasha samého. A pán gitarista sa sólovo predviedol aj v pre neho tradičných tónoch témy z filmu Godfather. To už ako zvyčajne prešlo do jednej z najúspešnejších skladieb Guns N‘ Roses Sweet Child O‘ Mine. To bolo radostných výkrikov!

 

Po Used To Love Her My Michelle  si Slash s Fortusom dali gitarový duet - cover Wish You Were Here od Pink Floyd, zatiaľ čo si Axl, ktorý klobúk na hlave vymenil za šiltovku otočenú dozadu a okuliare, sadol za klavír. Každý vedel, čo to znamená a čo príde. November Rain. To, že Slash opäť sám hrá všetky tri sóla v tejto nádhernej skladbe, je jeden z vrcholov celého večera. A keď si tu nemohol vyjsť na púšť pred kostol ako v klipe, vyšiel aspoň na plošinu v pozadí pódia. Pred tretím sólom, v tej pauze, si Axl poriadne odpil z piva, ktoré mu doniesli a vygradovalo to. Padajúci ohňostroj na stagei a dážď cez obrazovky tomu pridal na epickosti. Škoda len, že ešte nebola úplná tma, ktorá by to umocnila, aj keď už boli za nami dve hodiny vystúpenia.

 

Pokračovalo sa s poctou nedávno zosnulému Chrisovi Cornellovi s Black Hole Sun a prišiel ďalší vrchol večera, keď počas Knockin‘ On Heaven’s Door spievalo refrén niekoľko tisícok ľudí. Z dojemnej atmosféry všetkých vytrhlo trúbenie vlaku a Nightrain, ktorá je považovaná za jednu z ich najlepších skladieb. A takto nabudených fanúšikov kapela opustila a odišla do zákulisia.

 

Keď sa nechala privolať skandovaním naspäť, začala zjemna. Najskôr Sorry, potom páni zobrali tri akustické gitary a odpískali Patience. Potom sa to opäť rozbehlo s Whole Lotta Rosie, peckou od AC/DC. To pripomenulo minulý rok, kedy Axl odspieval turné s touto austrálskou legendou a v Česku hral rovnako v Letňanoch ako teraz s GNR. Opäť sa spomalilo s jedným z najväčších hitov kapely. Don’t Cry sa stala asi najlepšie odspievanou piesňou večera, aj keď toho dlhého tónu na konci sme sa nedočkali. Po The Seeker už začal znieť gitarový riff Paradise City a vedeli sme, že sme vo finále, a posledné minúty si treba ešte vychutnať. Ako skladba vygradovala, leteli vzduchom konfety, ohňostroje, muzikanti sa ešte vybláznili, Slash hral s gitarou za hlavou, Axl pobehal celé pódium, zaznelo posledné „Take me home“, poklonili sa a my sme sa všetci mohli zobrať a ísť preplneným metrom domov.

 

Legenda Guns N‘ Rose prišla, odohrala kvalitnú vyše trojhodinovú šou a nechala svojich fanúšikov plných nostalgie a radosti zo splneného sna celých generácií – tej mladšej, že niekedy uvidí Axla na jednom pódiu so Slashom a tej staršej, že ich ešte niekedy uvidí opäť spolu. A minimálne pre toto to celé má zmysel...       

 

Setlist: It's So Easy, Mr. Brownstone, Chinese Democracy, Welcome To The Jungle, Double Talkin' Jive, Better, Estranged, Live And Let Die, Rocket Queen, You Could Be Mine, Attitude, This I Love, Civil War, Yesterdays, Coma, Sweet Child O' Mine, Used To Love Her, My Michelle, Wish You Were Here, November Rain, Black Hole Sun, Knockin' On Heaven's Door, Nightrain, Sorry, Patience, Whole Lotta Rosie, Don't Cry,  The Seeker, Paradise City


Použité zdroje:
Foto: Instagram Duff McKagan