GRAVE DIGGER vykopávajú hroby už dlho, veľmi dlho. Presnejšie 37 rokov, ak počítame aj ich reinkarnácie v podobe komerčne ladeného úletu Digger a predchodcu ich novodobej podoby Hawaii. Za túto neuveriteľnú dobu sa v kapele vystriedal nespočet muzikantov a jediným pilierom zostavy, ktorý si to odskákal úplne celé, je dnes už legendárny frontman Chris Boltendahl. Prísť po takej dlhej dobe s niečím, čo dokáže stále osloviť nielen skalných fanúšikov, sa zdá byť až nadľudský výkon. Ako sa s tým Hrobár popasoval v prípade sedemnásteho záseku s epicko-komickým názvom Healed By Metal?


Zas tak veľa sa toho od predošlej fošne nezmenilo. Chris kráka ako obvykle, gitarista Axel Ritt hádže tu originálne, tam prefláknutejšie riffy ako na bežiacom páse a nezničiteľný rytmický tandem Jens Becker (basgitara) - Stefan Arnold (bicie) si drhne to svoje, akoby sa nechumelilo. Dokonca by sa dalo povedať, že Healed By Metal je také voľné pokračovanie Return Of The Reaper - a v tom je ten problém. Bohužiaľ, v jednom kuse mi pri počúvaní novinky lezie na rozum aj album Condition Critical od americkej hardrockovej kapely Quiet Riot. Nečudujem sa, ak dvíhate obočie. Čo sem pletiem nejakých hair metalistov, po ktorých dnes už ani pes neštekne, keď tu sa bavíme o čistokrvnom a životaschopnom nemeckom heavy metale Grave Digger? Dovoľte, aby som vysvetlil: Keď v roku 1983 zbúrali Quiet Riot hitparády s platňou Metal Health, producentom a zrejme aj frontmanovi Kevinovi DuBrowovi sa zdalo, že bude dobrý nápad nadviazať na úspech albumom, ktorý by bol vlastne taký istý, len trochu iný. Čo fungovalo raz, musí fungovať znova, no nie? No, nie. Presne v tomto vidím tú analógiu. Healed By Metal by bol skvelý materiál, ak by vyšiel niekedy v polovici dvetisícich rokov. Takto však oproti svojmu predchodcovi pôsobí ako chudobný príbuzný, ktorý sa chce priživiť na jeho úspechu. Ale aby som to uviedol na pravú mieru, rozhodne nejde o nejaký nepodarok, za ktorý by sa Nemci mali hanbiť.


To, že Boltendahl a spol. upustili od koncepčných albumov, im bez problémov prepáčim. Je mi jasné, že takáto poloha im zväzovala ruky a napriek tomu, že posledná doska, ktorá by sa dala tak označiť, bola jedna z najlepších „diggeroviek“ v novom tisícročí, upustenie od starodávnych príbehov a vrátenie sa k tradičnému „sex, drogy, rock n' roll“ pôsobilo osviežujúco. Na aktuálnej nahrávke však nájdeme príliš veľa podobností s Return Of The Reaper. Lawbreaker už len názvom evokuje poctu Judas Priest, hudobne ani nehovoriac. Lenže tri roky dozadu tu bola Tattoed Rider. Zlovestná basgitara, ktorá je na začiatku záverečnej, poriadne heavy záležitosti Laughing With The Dead je v podstate identická so Season Of The Witch. A keď zapojíte aspoň zopár mozgových závitov pri The Hangman's Eye, neexistuje, že vám nevlezie do mysle Hell Funeral, a to nielen samotnou štruktúrou piesne, ale aj melodickými linkami v slohe.


Na druhej strane, v niektorých prípadoch to Grave Digger odsýpa ako za starých čias a vtedy sa človek opäť dokáže naladiť do tej pohody, ktorú by pri ich albumoch mal človek cítiť. When Night Falls disponuje riffom, akoby ho zložil bývalý sekerník Manni Schmidt pre Rage a nádherný vrstvený refrén, tak typický pre Hrobára, si budete spievať už pri prvom opakovaní. Rýchla Call For War evokuje fenomenálny album Knights Of The Cross z roku 1998 a vy márne rozmýšľate, ako je možné, že medzi týmito dvomi platňami je rozdiel takmer dvoch dekád. Mnohé recenzie považujú Kill Ritual za jednu z najpodarenejších a najprepracovanejších vecí a mne neostáva nič iné, len súhlasiť.


Zvukovo tomu niet čo vytknúť. Výkonom všetkých zúčastnených takisto nie. Krásny obal, opäť z dielne Gyulu Havancsáka, je už v podstate samozrejmosťou. Len tá hudobná zložka tentokrát akosi nie je ono. Na jednu skvelú skladbu pripadá jedna priemerná. Grave Digger sa to však stalo ešte iba druhýkrát v kariére, čo vzhľadom na jej dĺžku nie je žiadna katastrofa. Aj ich doteraz najslabší materiál Liberty Or Death som si napokon obľúbil. Dám krk na to, že v tomto prípade tomu nebude inak, len to chce čas. Nateraz však iba za sedem, čitatelia neoboznámení s predošlou tvorbou si smelo môžu jeden bod pridať.


Moje hodnotenie:

Grave Digger - Healed By Metal (recenzia) - 1 Grave Digger - Healed By Metal (recenzia) - 2 Grave Digger - Healed By Metal (recenzia) - 3 Grave Digger - Healed By Metal (recenzia) - 4 Grave Digger - Healed By Metal (recenzia) - 5 Grave Digger - Healed By Metal (recenzia) - 6 Grave Digger - Healed By Metal (recenzia) - 7 Grave Digger - Healed By Metal (recenzia) - 8 Grave Digger - Healed By Metal (recenzia) - 9 Grave Digger - Healed By Metal (recenzia) - 10

spustiť video spustiť video

Použité zdroje:
Foto: FB kapely