Nikto nemá rád pondelok. Väčšina z nás v tento deň po práci smeruje rovno do postele. Ale občas sa oplatí prekonať sa a vybehnúť večer do klubu. Na pondelkový koncert FRANTIC AMBER, ktorý sa uskutočnil v bratislavskom klube Randal 10. apríla, som šiel s malou dušičkou, čo to bude. Išlo o v našich končinách štyri neznáme kapely. Po vypočutí pár skladieb od jednotlivých kapiel som veľa od toho nečakal.

 

O to príjemnejšie bolo zistenie, že sa nejde o žiadny ,,béčkový" koncert. Prvou kapelou, ktorá sa postavila na pódium, bola ANGRY AGAIN. Už od prvých tónov mi bolo jasné, že niečo nesedí. Prvá kapela zvykne hrať trochu horšie, s horším zvukom, pískajúcimi odposluchmi a občasným falošným úletom vokalistu. Nič z toho, zvuk dobrý, gitarové riffy namakané, vokalista bez väčšej chyby. Prosto títo švajčiarski thrasheri to dali ,,naparádu". Skladby v ich sete boli z aktuálneho albumu Divide And Conquer, ktorý im vyšiel začiatkom tohto roku.

 

Setlist: Kill, Tribute To Metal, Divine And Conquer, AA’s Hell, Born To Win, The Sound Of Misery, Boom Hipie Bye Bye, Never Back Down

 

Po prvej kapele natiahli plachtu kapely POKERFACE. Najprv som si myslel, že nastala zmena v poradí kapiel alebo niektorá kapela vypadla, no len sa zrejme v rámci šetrenia času natiahla hneď po prvej kapele a visela tam po zvyšok koncertu. S americkou kapelou SUNLESS SKY sme si užili trochu oldschoolového power metalu. Hlavou kapely je malý, asi 160 cm vysoký Vin Diesel, vlastným menom Juan Ricardo. Ten bol všade. Pokiaľ práve nedával nebeské výšky, tak predvádzal na parkete tančeky, ktoré sa len ťažko dajú opísať, a plieskal so šnúrou od mikrofónu ako s bičom. Čo ste asi nezaregistrovali, bol ich hlavný gitarista, ktorý predviedol niekoľko namakaných sól. Bol to Curran Murphy, ktorý predtým pôsobil v kapelách ako Shatter Messiah, Annihilator, H.A.T.E. či Nevermore. Kapele vyšiel začiatkom apríla nový album Doppelgänger, takže takmer všetky skladby v sete, okrem poslednej, boli z neho. Tá pochádzala z rovnomenného albumu Firebreather.

 

Setlist: Starfall, Doppelgänger, Lake Of Lost Souls, Heroin, Kingdom Of Sky, Netherworld, Adrenaline Junkie, Firebreather

 

Treťou v poradí boli POKERFACE. Už pri prvom pohľade na nich vám bolo jasné, že musia byť z Ruska. Na ich čele stojí Alexandra Owl Orlova, výborná spevácka, ktorá stíha výšky, hĺbky aj growl. Na pódiu vymenila nenápadnú kockovanú košeľu za vyzývavé oblečenie so znakom kapely, ktorou je hlava Baphometa. Ten začínal na bruchu a končil niekde tam dole. Toto oblečenie je vhodné, vzhľadom na voľnejší strih v oblasti pŕs, len ak máte v pláne potešiť určitú časť publika. Tak sa aj stalo. Po tom, čo všetkých vyzvala, aby si s ňou zaskákali, jej vybehol nielen odposluch z vrecka. A keby nemala navrchu ešte koženku, bolo by vidieť asi viac, ako ste bolo v pláne. Potom sa už však asi veľmi nepočula, lebo párkrát zatiahla mimo. Ale celkovému dojmu z koncertu to neubralo. Kapelu dotvárala ešte dvojica gitaristov ryšavá Xen Ritter a Vadim Whitevad, exoticky pôsobiaci basák s prezývkou Free Rider alebo DedMoroz, ako to má uvedené na Facebooku, a za bubnami Doctor. Už len mená členov kapely vám prezradia, že na pódiu to bola riadna mela, trochu chaos, v každom prípade by som nemal problém si ich pozrieť znovu. Kapele vyšiel v marci nový album Game On, z neho sme mali možnosť počuť skladby Game On a Creepy Guests. Na záver sme si vypočuli aj dva covery - You Will Know My Name od Arch Enemy a skladbu, ktorú pozná každý, Ace Of Spades.

 

Setlist: Kingdom Of Hate, The Chessboard Killer, Straight Flush, The Fatal Scythe, Play Or Die, Creepy Guests, Under The Pentagram Sign, Game On, You Will Know My Name, Ace of Spades

 

Po krátkej pauze prišlo finále. Keď som pár dní pred koncertom počúval skladby FRANTIC AMBER, tak som si hovoril, že v štúdiu sa dá vyrobiť čokoľvek. Že sa nejedná o žiadne metalové barbiny bez talentu, vyviedli všetkých z omylu hneď od prvej chvíle, ako sa postavili na pódium a odohrali prvé tóny. Všetko v ich hre do seba výborne zapadalo. Japonská gitaristka Mio Jäger, ktorej by ste ani náhodou neuhádli 49 rokov, hrala smrteľné riffy, a smrteľný mala aj pohľad. Druhú gitaristku Mary Säfstrand počas jej materskej zastupuje dlhonohá blondína Mona Lindgren, ktorá ako by sa s gitarou už narodila. Brutálny growl Elizabeth bol prosto zážitok. Keby sa náhodou Alissa White Gluz rozhodla skončiť kariéru, tu má vhodnú nástupkyňu. O udržiavanie rytmiky sa postarala basáčka Madeleine a za bicími sedel jediný chlap kapely Mac Dalmanner, pôvodom z Kolumbie. Výzorom si ho viem predstaviť skôr s katanou v nejakom samurajskom dueli. Okrem namakanej hry a výborného zvuku sa predviedli aj riadnou vizuálnou šou. Ani jedna dáma nestála na mieste a na pódiu bol neustály pohyb. Samozrejme, bubeník po pódiu nebehal. Zo skladieb odohrali napríklad Burning Inside, Soar, Drained, Ghost Iz albumu Burning Inside, na záver pridali Hammer Smashed Face od Cannibal Corpse.

 

Koncert kapiel, ktoré odohrajú malú ,,klubovku" na takejto úrovni, by mohlo byť na Slovensku aj viac.Táto akcia však mala jednu veľkú chybu, nie však na strane kapiel, ale na strane fanúšikov. Ani sa neodvažujem odhadnúť, koľko tam bolo ľudí, ale obávam sa, že viac ako 20 nie. A bez nich to jednoducho fungovať nebude.


Reklama

Chcem reklamu

Reklama

Chcem reklamu

Reklama

Chcem reklamu