Neglected Fields môžeme popri Skyforger zaradiť medzi najznámejšie exportné artikle lotyšskej metalovej scény. Aj keď vznikli už v roku 1994, za svoju vyše 20 ročnú históriu majú na konte len 3 dlhohrajúce albumy Synthinity (1998), Mephisto Lettonica (2000) a Splenetic (2006), ale svojim originálnym a nezameniteľným technical/progressive death metalom si získali mnoho fanúšikov po celej Európe. Popri ich vlastnej tvorbe odporúčam vypočuť si napríklad aj covery Only The Good Die Young od velikánov Iron Maiden, ktorý v ich podaní znie veľmi zaujímavo, alebo Breathe od The Prodigy. Takže informácia, že prídu v rámci svojho turné aj do Bratislavy, prišla ako na zavolanie, nakoľko som ich prepásol na tohtoročnom Brutal Assaulte.


Je štvrtok podvečer, v rýchlosti ešte kontrolujem facebookovú stránku eventu. Pri spojení potvrdených účastí s predstavou rôznorodého a kvalitného supportu v podobe kapiel Abstract, Aeon WindsSinners Moon sa cítim maximálne kvalifikovaný dúfať v účasť minimálne 70 duší a teším sa, že spoločne urobíme dobrú atmosféru. Po príchode do hudobného klubu U Očka som však veľmi rýchlo pochopil, že som mohol rovno dúfať v nájdenie 500 eurovky v trolejbuse, efekt by bol rovnaký. Len zopár ľudí motajúcich sa v klube tesne pred začiatkom neveštilo nič dobré. Stíham ešte nejaké pozdravy, rozhovory a smerujem moju trajektóriu pohybu rovno pod pódium.

Dnešný večer otvárajú Sinners Moon a našu vzájomnú symbiózu si ideme vyskúšať po prvýkrát, keďže ich som pre zmenu prepásol na poslednom Dragonfeste. Formácia okolo gitaristu a hlavného skladateľa Lukena to po intre rozbalila s výbornou Fly To The Moon a od prvých tónov mám spokojný úsmev na tvári ako po bozku od vysnívaného dievčaťa. S potešením zisťujem, že Sinners Moon to dávajú v klasickom beauty and beast štýle, keď speváčke Simone sekunduje svojím growlom Derick. Demo časy pripomína Buried, prekvapením je vypaľovák od Amon Amarth Pursuit Of Vikings a dostávame sa k My Servant, v ktorej albumovej verzii hosťuje Tony Kakko zo Sonata Arctica. Pozastavím sa ešte pri Simone. Nielen, že jej vokál majúci aj patričnú silu bol výborný, ale v čiernom komplete a na boso bola kráľovnou pódia. Bolo sa na čo pozerať a keď roztočila vrtule, to už bol krásny bonus. Chvíľami som mal pocit, že spieva len pre mňa, keďže väčšina publika postávala niekde vzadu alebo po bokoch pri stenách, akoby sa zašívali v škole pri písomke. Takto si predstavujem frontwoman a mám pocit, že Simona je tým správnym 5. elementom, ktorý posúva kapelu o ďalší stupienok vyššie. Na záver zaznieva Memento Mori pripomínajúca, že každý musí jedného dňa zomrieť. No kým sa tak stane, tak si ešte zoberiem pod mikroskop album Atlantis (2015), nakoľko som na Sinners Moon zabral ako kapor na chutný boilies.

Po pauze prichádzajú Aeon Winds a pribudlo aj zopár oneskorencov pod pódium. Ich atmospheric black reznutý ambientom mám vo veľkej obľube a teším sa, že ich po trištvrte roku opäť uvidím. Po intre zaznieva ako prvá Death Speak Silence, Bones Speak Truth zo splitka s kapelou Troll, ktorú nájdete aj na výberovke Slovak Metal Compilation. Gitary Svarthena a Skalda krásne bzučia a trilkujú, pričom sa obaja delia o vokálnu zložku celého setu, Axorisova basa dostáva zabrať pri pestrých linkách a všetko to spoza bicích diriguje výborný Askold. Cez skladby V Zajatí Ľadu a Ruins sa dostávame k mojej najobľúbenejšej masterpiece Of Shadows And The Blind zo splitka Aeon Odyssey s výbornými Midnight Odyssey, a to už prekypujem plnou spokojnosťou ako bábo s cukrovým cumlíkom. O to viac, že na moju radosť dnes zostavu Aeon Winds dopĺňa klávesáčka Gianna (Storyum, Depresy), prenášajúc tú očarujúcu atmosféru štúdiových nahrávok na pódium. Presne tento malý detail mi naposledy chýbal. Zanievajú ešte Harvest Moon, Nechcená Pravda, Posledný Vzdor a celý tento výborný set uzatvára krásna Za Tmou Sa Poberal z dema Aeon.

Inštrumentalistov Abstract som nevidel vyše 5 rokov, a tak bolo po dlhej dobe čo doháňať. Líder kapely a gitarista Peter "Lego" Lengsfeld namiesto spevu zneužíval mikrofón na časté hecovanie publika, čo len pridávalo na energii celého vystúpenia, a my sme sa na to chytali ako hladný medveď na med. Petra dopĺňajú gitarista Matej, basák Julo, ktorého som registroval ešte pri tom dávnom vystúpení v Prešove a bicman Juraj. Okrem skladby Shades Of Mountains zazneli Fluorescent Tube III, Isonn, Soleusis, Fluorescent Tube II, Fluorescent Tube I, ku ktorej sa aktuálne pripravuje nový videoklip, a taktiež nemohla chýbať ani čerstvá klipovka Silhouettes. Všetko z posledného albumu Lightheory (2014), ktorý bol vydaný pod časopisom Pařát a o jeho krásny cover sa postaral Sachtikus. Celkovo ďalšie výborné vystúpenie dnešného večera a verím, že ďalšie stretnutie s Abstract nebude trvať opäť 5 rokov.

Tak a prichádza čas na Neglected Fields. Ako som už spomínal, pre mňa premiérovo a o to viac som zvedavý. Kapela v zložení  Destruction – gitara/spev, Serg – gitara, Serhio – basa, George – klávesy a  Arthur – bicie nám dáva od prvých tónov pocítiť, že si na tohtoročnom Brutal Assaulte nezahrali len tak náhodou. Kvalitný a technický death so zaujímavým klávesovým psycho/prog podmazom lezie okamžite pod kožu a všetko je umocnené dobrým zvukom. Zo skladieb, ktoré zazneli, spomeniem napríklad pecky ako psychodelickú Teufelswerk, technickú Sansara a údernú The Spider's Kiss. Neglected Fields zahrali taktiež výborne, ale, žiaľ, krátko, nakoľko sa od začiatku eventu nazbieral určitý časový sklz a o 23:00 sa muselo končiť. Zostáva mi len veriť, že sa čoskoro v našich končinách objavia opäť, aby som si mohol vychutnať ich neskrátený set. Určite za to stoja.

Po nútenom konci sme sa väčšina zúčastnených namixovali s kapelami vonku pri klube a zotrvali ešte nejaký čas v družných hudobných aj nehudobných debatách. Za mňa snáď už len toľko, že oceňujem profesionalitu všetkých kapiel, ktoré aj napriek malej účasti fanúšikov koncert neodflákli a zahrali s energiou, naplno a okrem dobrého dojmu zanechali na pódiu aj litre potu. Vidíme sa na ďalšej akcii a snáď vo väčšom počte...